Zelené technológie sú šanca, ktorú Slovensko ignoruje. Namiesto toho bojuje o ruský plyn

Slovensko stráca pozíciu v rebríčkoch konkurencieschopnosti aj dôveryhodnosti. Zmeniť by to mohli čisté technológie, vláda však namiesto reforiem investuje energiu do zachovania dodávok ruského plynu, píše Irena Jenčová. V Dekarbobriefe Vám každý mesiac prinášame prehľad politických trendov v priemysle v Európskej únii aj na Slovensku. Slovensko dostalo nelichotivé hodnotenie od Európskej komisie, od Organizácie pre […]

Autor: RSS8. júl 2025

Menej ako 1 min. min.

V Dekarbobriefe Vám každý mesiac prinášame prehľad politických trendov v priemysle v Európskej únii aj na Slovensku.

Slovensko dostalo nelichotivé hodnotenie od Európskej komisie, od Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) aj od Medzinárodného menového fondu. V rebríčkoch konkurencieschopnosti a právneho štátu patrí medzi najhoršie hodnotené krajiny. Keďže ide o malú ekonomiku závislú od exportu, nemôže sa podľa ekonómov donekonečna spoliehať iba na výrobu automobilov, ktorú teraz ohrozujú konkurencia z Číny aj americké clá.

Podľa odborníkov by sme sa mali zamerať na oblasti, v ktorých už dnes vynikáme. Jednou z nich je výroba tepelných čerpadiel, konštatuje Európska komisia v najnovšej Správe o krajine 2025.

Za posledné roky pritiahlo Slovensko viacerých výrobcov tepelných čerpadiel a ich komponentov. V celom dodávateľskom reťazci dnes pracuje približne 15-tisíc ľudí. To predstavuje silný základ na ďalšie investície do čistých technológií – napríklad batériových úložísk, fotovoltických panelov, veterných turbín či elektrolyzérov.

Európska exekutíva odporúča, aby Slovensko zastavilo zvýhodňovanie plynu a viac sa orientovalo sa na výrobu čistých technológií, ktoré mu pomôžu znížiť závislosť od automobilového priemyslu. Ak by sa Slovensko zameralo na čisté technológie a na výskum a inovácie, ktoré sú s nimi spojené, pomohlo by to jeho premene na klimaticky neutrálnu ekonomiku a posilnila by sa jeho priemyselná diverzita.

Na to potrebuje rozvíjať obnoviteľné zdroje a elektrifikovať všetky odvetvia hospodárstva, odporúča eurokomisia. Tomu však Slovensku bránia nielen najhoršie podmienky na podnikanie v EÚ, ale aj zvýhodňovanie plynu oproti elektrine. V rozdieloch v daňovom zaťažení plynu a elektriny je Slovensko rekordérom – elektrina bola v roku 2023 3,4-krát drahšia ako plyn. To znamená, že slovenskí spotrebitelia nedosiahnu výraznejšie finančné úspory, ak si na vykurovanie zvolia čistejšiu alternatívu, tvrdí Komisia.

Zelené riešenia idú bokom

Hoci sú zelené technológie a transformácia ekonomiky kľúčové pre konkurencieschopnosť krajiny, nie sú témami slovenskej vlády ani jej zahraničnej politiky. Práve naopak. V júni bolo na stretnutí lídrov členských krajín v Bruseli hlavnou slovenskou agendou boj za pokračovanie dodávok ruského plynu. Slovenský premiér Róbert Fico varoval, že stopka dovozu ruského plynu zvýši ceny o 30 až 50 percent. EÚ týmto číslam neverí. Naposledy tvrdil, že koniec tranzitu cez Ukrajinu bude EÚ stáť 70 miliárd eur, čo sa nepotvrdilo.

Premiér ostro vystúpil proti júnovému návrhu Komisie na odpojenie sa od ruských palív. Podľa návrhu by nové zmluvy mali dostať stopku od roku 2026, existujúce krátkodobé o pol roka neskôr a dlhodobé, ktorými je viazané aj Slovensko, na konci roka 2027.

Tento návrh už nie je predkladaný ako sankcia proti Rusku, ale ako štandardná európska legislatíva. Znamená to, že bude prijatá kvalifikovanou väčšinou a Slovensko s Maďarskom ho nebudú môcť vetovať.

Podľa eurokomisie sa má Slovensko, ale aj ďalšie štáty s dlhodobými kontraktami, odvolať pri ich zrušení na vyššiu moc. Touto vyššou mocou má byť samotná legislatíva EÚ, ktorá zakazuje ruský plyn po roku 2027. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) však upozorňuje, že zodpovednosť za ukončenie kontraktov ponesie firma, respektíve Slovenská republika. Existuje riziko, že Gazprom bude jednostranné vypovedanie považovať za porušenie zmluvy.

Slovenský premiér preto požaduje právne záruky, že slovenské spoločnosti nebudú žalované za porušenie zmlúv s ruskými firmami. Zároveň žiada náhradu za ušlé príjmy z tranzitu a trvá na tom, aby plán nebol prijatý bez súhlasu Slovenska.

Na dosiahnutie tohto cieľa Slovensko spoločne s Maďarskom na konci júna zablokovalo 18. balík sankcií proti Rusku – napriek tomu, že podľa vyjadrení samotnej vlády by tieto sankcie nemali mať na Slovensko žiadne negatívne dôsledky.

Oslabovanie zelenej dohody

Európska únia pri záchrane domáceho priemyslu obetuje čoraz viac zelených politík.

Terčom kritiky zo strany členských štátov aj priemyslu boli nové povinnosti firiem – podľa nich mali európske podniky zbierať a zverejňovať dáta o svojej emisnej stope a mať jasný plán, ako ju chcú znížiť. Povinný zber Európska komisia teraz pravidlá o dva roky odložila, no v skutočnosti tlak bánk na environmentálne a sociálne ukazovatele firiem neustáva.

Banky dnes udržateľnosť vnímajú nielen ako povinnosť vyplývajúcu z legislatívy, ale aj ako nástroj na posúdenie úverového rizika a stability podnikov. Údaje si preto vyžadujú aj naďalej a ich zverejnenie často podmieňujú výhodnejšími úverovými podmienkami.

Hoci dvojročný odklad zelených údajov mal priniesť európskym podnikom úľavu, oveľa naliehavejšie ich trápia vysoké ceny energií. Aj v tejto oblasti im Komisia vyšla v ústrety.

Brusel totiž po prvýkrát povolil dlhodobú štátnu pomoc poskytovanie dlhodobej štátnej pomoci aj na pokrytie prevádzkových nákladov energeticky náročných firiem. Ide o zásadný obrat – na jednej strane umožňuje štátom investovať do zelených technológií, na druhej strane však otvára priestor na dotácie zemného plynu až do roku 2040, čo vyvoláva ostrú kritiku environmentalistov.

Kritici upozorňujú, že nové pravidlá okrem dotovania zemného plynu z peňazí daňových poplatníkov, môžu tiež narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Zvýhodnia totiž bohatšie štáty, ktoré do svojich podnikov môžu naliať viac peňazí.