Zelenina po aplikácii hnoja sa nesadí náhodne: presný plán na 1., 2. a 3. rok, ktorý vám prinesie vyššiu úrodu bez problémov

Maštaľný hnoj je poklad, ale iba vtedy, keď s ním narábame s rozumom. Nie všetka zelenina znáša čerstvo vyhnojenú pôdu rovnako dobre. Ak si výsadbu rozplánujete na tri roky dopredu, získate bohatšiu úrodu aj zdravšiu pôdu. Pozrime sa krok za krokom, čo kam sadiť.

Prečo sa oplatí plánovať zeleninu po hnojení hnojom

Maštaľný hnoj patrí medzi najcennejšie organické hnojivá v zeleninovej záhrade. Zlepšuje štruktúru pôdy, zvyšuje jej úrodnosť a dodáva široké spektrum živín.

Na rozdiel od priemyselných hnojív nepôsobí jednorazovo – živiny sa z neho uvoľňujú postupne počas niekoľkých rokov.

Práve preto sa oplatí premýšľať dopredu. Niektoré druhy zeleniny milujú čerstvo vyhnojený záhon, iným by príliš veľa živín skôr uškodilo.

Keď si pestovanie rozplánujete na 1., 2. a 3. rok po hnojení, využijete hnoj naplno a zároveň sa vyhnete prehnojeniu.

Ako hnoj pôsobí v pôde tri roky po aplikácii

Fermentovaný maštaľný hnoj uvoľňuje živiny postupne:

• v 1. roku približne 50 %,

• v 2. roku asi 30 %,

• v 3. roku zvyšných 20 %.

Znamená to, že jeden jesenný zásah dokáže ovplyvňovať úrodu celé tri sezóny. Okrem samotných živín však hnoj:

• zlepšuje štruktúru pôdy,

• zvyšuje schopnosť zadržiavať vodu,

• podporuje pôdne mikroorganizmy, ktoré premieňajú organickú hmotu na formy prijateľné pre rastliny.

Minitip:
Ak máte ťažkú ílovitú pôdu, hnoj ju „nadýchne“ a urobí priepustnejšou. Naopak, v piesčitej pôde pomáha zadržať vlhkosť a živiny, ktoré by inak rýchlo odtekali.

Aký hnoj je najvhodnejší do zeleninovej záhrady

Nie je hnoj ako hnoj. V zeleninovej záhrade má každý svoj špecifický účinok:

• dobečý hnoj – najuniverzálnejší, vyvážené zloženie, vhodný pre väčšinu plodín,

• konský hnoj – „teplejší“, bohatší na dusík, vhodný pre náročné zeleniny a rýchle zahriatie pôdy,

• ovčí hnoj – najkoncentrovanejší, obsahuje veľa živín, treba ho používať v menšom množstve a opatrnejšie.

Veľmi dôležité je, aby bol hnoj fermentovaný – dobre preležaný aspoň 6 mesiacov. Čerstvý hnoj môže:

• spáliť mladé korienky,

• podporiť choroby a škodcov,

• priniesť do záhrady semená burín.

Minitip:
Ideálna dávka fermentovaného hnoja je približne 3–5 kg na 1 m², čo zodpovedá vrstve hrubej asi 3–5 cm.

Kedy a ako správne zapracovať hnoj do pôdy

Najlepší čas na zapracovanie hnoja do pôdy je jeseň – približne od septembra do konca novembra. Pôda je ešte teplá, mikroorganizmy pracujú a organická hmota sa stihne čiastočne rozložiť do jari.

Postup:

1. Na pripravený záhon rovnomerne rozložte vrstvu 3–5 cm fermentovaného hnoja.

2. Hnoj zapracujte do pôdy do hĺbky 20–25 cm, napríklad rýľom alebo kultivátorom.

3. Pôdu nenechajte celkom „holú“ – ak hnojíte včas na jeseň, môžete povrch jemne prekypriť alebo zakryť mulčom.

Hnojenie hnojom stačí opakovať každé 3–4 roky. Častejšie aplikácie by mohli viesť k prebytku dusíka a nerovnováhe medzi živinami.

Prvý rok po hnojení: zelenina s najvyššími nárokmi

V prvom roku je pôda po aplikácii hnoja skutočne „nabombovaná“ živinami, najmä dusíkom. Toto obdobie treba využiť pre plodiny, ktoré majú najvyššie nároky a vedia bohatú výživu premeniť na veľkú úrodu.

Najvhodnejšie sú:

• tekvicovité rastliny: uhorky, cukety, tekvice, patizóny, melóny,

• rajčiakovité: paradajky, papriky, baklažány,

• kapustovité: hlávková kapusta, karfiol, brokolica, ružičkový kel, kel kučeravý.

Všetky tieto rastliny:

• tvoria veľkú zelenú hmotu,

• potrebujú veľa živín na tvorbu plodov či hláv,

• dobre využijú vysoký obsah dusíka bez rizika premršteného „vyhnania do listov“.

Minitip:
Pri rajčinách a paprikách sledujte, aby pôda nebola trvalo premočená – bohatá výživa spolu s nadmernou vlhkosťou podporuje plesne.

Druhý rok po hnojení: zelenina so strednými nárokmi

V druhom roku po zapracovaní hnoja už obsah dusíka klesá, ale pôda je stále úrodná. Toto je ideálne obdobie pre zeleninu so strednými nárokmi na živiny.

Na záhony patria najmä:

• koreňová zelenina: mrkva, petržlen, cvikla, paštrnák,

• cibuľová zelenina: cibuľa, cesnak, pór,

• strukoviny: fazuľa, hrach, bôb.

Koreňová zelenina v príliš čerstvo vyhnojenej pôde často praská, vetví sa a horšie sa skladuje. V druhom roku má stále dosť živín, no nie prebytok – to je pre koreňové plodiny ideálne.

Cibuľa a cesnak sú citlivé na čerstvý hnoj, dokážu však krásne rásť v pôde, ktorá bola pohnojená rok predtým. Strukoviny navyše dokážu vďaka baktériám na koreňoch viazať vzdušný dusík, preto im stačí mierne živná pôda.

Minitip:
Ak pestujete strukoviny, po zbere nevyťahujte celé rastliny aj s koreňmi. Korene s hlízkovými baktériami nechajte v pôde – prirodzene ju obohatia o dusík.

Tretí rok po hnojení: skromnejšia zelenina a bylinky

Tretí rok po aplikácii hnoja je pôda stále úrodná, ale už nie preplnená živinami. Ideálne je využiť ju pre plodiny s nižšími nárokmi na výživu a pre rastliny, ktorým príliš dusíka skôr škodí.

Vhodné sú najmä:

• stále bylinky: tymian, rozmarín, šalvia, oregano, levanduľa,

• menej náročná listová zelenina: rukola, poľníček (poľný šalát), niektoré odrody hlávkového šalátu, mangold,

• ďalšie druhy s nízkymi nárokmi: reďkovka, špenát (krátko pestovaný), čínska kapusta pestovaná neskoro.

Bylinky v príliš bohatej pôde často vytvoria veľa listovej hmoty, ale strácajú intenzívnu vôňu a chuť. V mierne „pokojnej“ pôde tretieho roku sú aromatickejšie a kompaktnejšie.

Zelené hnojenie: príprava pôdy na ďalší cyklus

Tretí rok je tiež skvelý čas zaradiť na časť záhonov rastliny na zelené hnojenie. Tie zlepšujú štruktúru pôdy a pripravujú ju na ďalšie kolo hnojenia maštaľným hnojom.

Vhodné druhy:

• facélia,

• biela horčica,

• reďkovka olejná,

• vikoviny alebo ďateliny (tam, kde to nevadí).

Postup:

1. Po zbere hlavnej plodiny osejte záhon zeleným hnojením.

2. Rastliny nechajte vyrásť do fázy kvitnutia alebo tesne pred ňu.

3. Posekajte ich a zaorajte alebo zapracujte do pôdy.

Takto pridáte pôde veľké množstvo organickej hmoty, bez toho aby ste použili ďalší maštaľný hnoj.

Ako si prakticky usporiadať záhradu na 3-ročný cyklus

Najjednoduchšie je rozdeliť si zeleninovú záhradu na tri hlavné časti:

• časť A – v danom roku čerstvo pohnojená hnojom (1. rok po hnojení),

• časť B – záhony v druhom roku po hnojení,

• časť C – záhony v treťom roku po hnojení + bylinky a zelené hnojenie.

Každý rok sa „funkcia“ častí posunie:

• druhý rok: A → druhý rok, B → tretí rok, C → nová aplikácia hnoja,

• tretí rok: A → tretí rok, B → nový hnoj, C → druhý rok atď.

Minitip:
Založte si jednoduchý zápisník, kde si poznačíte, ktorý záhon bol kedy hnojený a čo na ňom rástlo. Uľahčí vám to plánovanie a aj sledovanie chorôb či škodcov.