Vianočné ozdoby, to nemusia byť zákonite len tradičné gule a salónky. Dnes si na stromček môžete zavesiť čokoľvek – od kvetov, až po lízatká a rozprávkové postavičky a zvieratká, ako sobíky, medvedíky, luskáčik a podobne. Šitiu takýchto nádherných vianočných ozdôb z filcu sa venuje Žiarčanka Ľubomíra Škrteľová. Každá z jej dekorácii je šitá ručne, a preto je každá originál a jediná svojho druhu.
Žiarčanka Ľubomíra Škrteľová je v bežnom živote vydatou matkou dvoch detí, ktorá pracuje na stavebnom bytovom družstve v Žiari nad Hronom. Vo svojom súkromnom, umeleckom živote sa Ľubka šitiu rozprávkových vianočných ozdôb venuje už niekoľko rokov. V jej rukách vznikli už stovky ozdôb od výmyslu sveta, ktoré počas Vianoc tešia ľudí po celom Slovensku.
Prvé výtvory dala na internet, kde zožali obrovský ohlas
A ako sa k takejto netradičnej záľube dostala? „Šitiu sa venujem od čias covidu, keď som bola na rodičovskej dovolenke. Vtedy som náhodou našla na facebooku jednu pani, ktorá šila takéto vianočné ozdôbky. Veľmi sa mi to páčilo a tak som si povedala, že čo keby som to vyskúšala aj ja,“ hovorí Ľubka, ktorá spočiatku ušila niekoľko ozdôb, len pre seba, doma. „Nakúpila som si materiál, konkrétne filc, pričom vtipné je, že dovtedy som ani netušila, čo to filc vlastne je,“ hovorí sympatická Žiarčanka s úsmevom. „Nakreslila som si šablónky a začala som šiť.“
Po ušití prvých ozdôb sa Ľubka rozhodla, že sa s nimi pochváli na svojom facebooku, pričom vtedy ani netušila, aký ošiaľ tým spustí. Na sociálnej sieti to malo dobrý ohlas a Ľubka už hneď dostala aj prvú objednávku, od svojej svokry. „Môj muž potom vzal fotky ozdôb, ktoré ukázal ženám v robote. Tie si hneď poobjednávali a tak sa to nejak rozbehlo samo,“ hovorí Ľubka s úsmevom, ktorá sa od tej doby stala šičkou vianočných ozdôb, pri čom jej jednoznačne pomáha aj to, že vie kresliť. „Viem si spraviť akúkoľvek šablónku, veľkosť, hocijaký tvar, od výmyslu sveta,“ hovorí. Väčšinu jej výrobkov tvoria ozdoby, ktoré sa o nej dlho neohrejú a putujú hneď k svojim majiteľom.
Šité ozdoby sú trendom každých Vianoc, fantázii sa medze nekladú
Dnes si na stromček môžeme zavesiť takmer čokoľvek. Od hračiek, cez atypické tvary a kvety, až po ručne vyšívané ozdôbky rôznych tvarov a veľkostí, od 4,6 až po 12-centimetrové ozdoby. „Ja väčšinou šijem klasiky, ako americké lízanky v rôznych farbách, čižmičky, rukavičky. Teraz napríklad veľmi idú jelenčeky či medvedíky s vyšitým menom majiteľa,“ vymenúva Ľubka a dodáva, že takéto ozdoby si dávajú šiť najmä rodiny s deťmi, aby mal každý ozdobu so svojím menom na stromčeku. Atypickú požiadavku na vianočnú dekoráciu zatiaľ nedostala. „Robila som vianočnú ozdobu dráčika, zatiaľ mi žiadne špecifické požiadavky neprišli,“ hovorí so smiechom mladá tvorkyňa, ktorá si podchvíľou predsa len na niečo špeciálne spomenie. „Vlastne teraz som mala jednu špeciálnu objednávku, bratrancovi som vyrábala vianočný veniec na štýl Guns N’ Roses, ktorých je on veľkým fanúšikom. Zo začiatku som si to nevedela ani predstaviť, keďže nie som rockerka, metalistka, ani fanúšik kapely. No potom mi to bratranec vysvetlil štýlom že, oni majú svoje logá – lebky. A že každá lebka je iný člen, a tak sa na vianočnom venci zrazu vyskytli aj lebky,“ hovorí Žiarčanka s úsmevom. K netradičnému vianočno-rockovému vencu ušila aj dve vianočné ozdoby. „Bratranec má dcérku, takže som im vyšila dve lebky, ktoré ich symbolizujú. Aby som ich spersonalizovala, pridala som im čiapky, vlasy a slnečné okuliare,“ hovorí.
Ručné šitie sady ozdôb je časovo náročné
Vianočné ozdoby robí iba na objednávku. „Čo si želajú ľudia, tak to ušijem. Akýkoľvek tvar či farbu.“ Jej sa najviac páči klasika. „Také tie červené, zelené, zlaté, biele. Teraz sa mi začala páčiť taká tá kombinácia kráľovskej modrej so zlatou,“ hovorí o obľúbených farbách Vianoc. Ľubka sa šitiu venuje už štvrtý rok, úspech, ktorý jej vianočné dekorácie zožali, neočakávala, brala to skôr ako hobby a zaplnenie voľného času. Je však pravda, že k šitiu inklinovala už od detstva. „Keď som bola malá, tak som šila bábikám oblečenie, potom som však dlho nešila vôbec nič,“ hovorí Ľubka, ktorá na stroji šiť nevie, všetko šije ručne. Ako sme už spomínali, pri práci používa filc a trblietavú machovú gumu. „Nepára sa, ako ho vystrihneš, tak je, netreba to nikde zahýbať.“ Doma už má celkom slušnú zbierku látok. „To keď ideme niekde do galantérky, tak mi muž vraví, že ma počká vonku, kým si vybavím, čo potrebujem,“ so smiechom hovorí mladá mamička.
Tá dnes na objednávku šije sady ozdôb, ktoré si ľudia z celej krajiny objednávajú už počas leta či začiatkom jesene, keďže šiť ručne niekoľko desiatok ozdôb je časovo náročné. „Minulý rok som robila jednu celú objednávku, kde bolo 43 kusov ozdôb, medzi ktorými boli sobíky, macíky, prasiatka. Musela som jednotlivé časti ušiť zvlášť a skompletizovať, čo je veľmi veľa roboty,“ priznáva Ľubka s tým, že najviac jej trvá ušiť ozdobu v tvare koníka či macka. „Inak to už ide rýchlo,“ dodáva Ľubka, ktorá má pre svoju záľubu vyhradený kútik v obývačke. „Tam mám všetko rozložené, ale prerábame, takže sa mi ujde aj dielnička v podkroví,“ hovorí s úsmevom. A ako sa to všetko dá popri dvoch deťoch zvládať? Pýtame sa s úžasom. „Ono, všetko sa dá, keď sa chce, ale nedá sa to všetko naraz,“ hovorí Ľubka s tým, že sa jej už stalo aj to, že si vzala na plecia toho viac, ako dokázala uniesť. „Najhoršie bolo, keď som začala od augusta pracovať. No už počas leta som mala toľko objednávok na vianočné ozdoby, že som to všetko len tak-tak postíhala. Potom, ďalší rok som to tiež nejak neodhadla. Verila som si, že to postíham, ale nepostíhala som a to bolo na tom najviac deprimujúce, ten boj s časom. Ale teraz som pobrala objednávky s mierou tak, aby som ich stíhala urobiť, ale aby som stíhala aj domov, prácu a aj ja aby som bola v kľude,“ hovorí.
Šitie ozdôb je pre ňu psychohygienou
Pri tom, ako nám Ľubka rozpráva o počte objednávkach, sa nám naskytá otázka: A nemohla by ju jej záľuba zároveň aj živiť? „Rozmýšľala som aj nad tým, že pôjdem touto cestou. Potom prišla takáto práca, kde som mala víkendy voľné, sviatky voľné a vyhovovalo mi to kvôli deťom.“ Objednávky by ju pritom vedeli uživiť. „Už v septembri som mala plno, ja už som nemohla veľmi prijímať žiadne nové objednávky,“ dodáva.
A čím to je, že si toľko ľudí objednáva vianočné ozdoby práve od nej? „Možno je to tým, že sú také originálne a nikde inde ich nekúpiš. Každá ozdoba je originál, šijem ju ručne. Dávam do toho seba, svoj rukopis. Ja to už poznám, tiež, keď vidím niekoho tvorbu, tak presne viem, koho je a väčšinou je to tak, že ani meno nemusím vidieť, my sa tak poznáme už v tomto svete našom tvoriacom,“ vysvetľuje Ľubka, pre ktorú je šitie psychohygienou. „Napĺňa ma, keď vidím, že sa moje ozdoby ľuďom páčia. Vtedy vidím, že to robím dobre a že sú tam pozitívne ohlasy. Samozrejme, nájde sa občas názor, že je to gýčové, najmä, keď robím závesné vence na americký štýl. Ten je v obľube aj tento rok. Aj minulý rok bolo veľa amerických vencov, všade bol Luskáčik, cukríky či lízanky, takže nie všetkým vyhovieš, ale to je normálne,“ hovorí Ľubka. Ďalšou vecou je podľa jej slov aj samotná prezentácia jej výrobkov. „Prezentácia spraví veľa, ja si dosť dávam záležať na tom, ako ozdoby nafotím a odprezentujem na sociálnych sieťach. Pravdupovediac, som veľký pedant. Mne, keď sa niečo nepáči, tak to proste vypáram a idem odznova,“ hovorí so smiechom.
Ak si myslíte, že to u Ľubky na Vianoce doma vyzerá ako v jednej rozprávke a všade sú jej vlastnoručne vyrobené ozdoby, ste na omyle. „Viete ako sa hovorí, že obuvníkove deti chodia bosé? Každý rok plánujem vyzdobiť svoju domácnosť, no každý rok to z časových dôvodov neurobím. Proste to nestíham, aj koláče dávame piecť známej.“ Šitie ozdôb jej zaberá veľa času, keďže nejde o pásovú výrobu, no ani tak sa ho Ľubka neplánuje vzdať.
Čo s filcom, keď Vianoce skončia?
Vianoce a vianočné dekorácie sú dozaista Ľubkinou srdcovkou. Ak si myslíte, že keď skončia Vianoce, nasleduje oddych od šitia, ste na omyle. „Vianoce skončili, mňa šitie bavilo a tak som na internete hľadala, čo by som mohla vytvárať ďalej. A tak ma oslovili detské dekorácie, také, ktoré si môžete zavesiť na stenu alebo nad postieľku. Vyskúšala som pre kamarátku ušiť macíka na mesiačiku, čo sa tiež stretlo s celkom dobrým ohlasom. A tak sa mimo Vianoc venujem aj detským dekoráciám či kolotočom do detskej postieľky,“ hovorí Žiarčanka s úsmevom.
Na otázku, či má nejaké výzvy alebo nesplnené ciele, ktoré by chcela v šití alebo v hand-made tvorbe vyskúšať, odpovedá: „Chcela by som vyskúšať suché plstenie. To sú také 3D výrobky z plsti. To tvaruješ takou ihlou a dajú sa z toho vyrobiť rôzne zvieratká, tak to by som chcela vyskúšať,“ hovorí Ľubka, ktorú v jej záľube podporuje celá rodina, na čele s manželom a deťmi. Mať mamu, ktorá má predstavivosť, vie kresliť a šiť, môže byť veľakrát nápomocné. „Deti sú tiež radi, teraz je to výhoda. Mám doma veľmi veľa materiálu – filc, stuhy, gorálky, u nás sa nájde všetko. Keď niečo deti do školy potrebujú, nemusím sa naháňať, trištvrte vecí mám doma. Napríklad, minule som synovi vyrábala tomahawk k indiánskemu obleku. Muž spravil porisko a ja som to našila na sekeru, dozdobila a bolo hotovo,“ hovorí Ľubka s úsmevom na záver.
(šov)
Foto: Archív Ľ. Škrteľovej
