V utorok 3. júna 2025 sa primátor Peter Antal, prednosta Martin Majerník, vedúca odboru životného prostredia a územného plánovania MsÚ Ivana Martincová, konateľ zberovej odpadovej spoločnosti Technické služby Žiar nad Hronom a. s. Ľuboš Žilinčár a poslanecký zbor mesta Žiar nad Hronom zúčastnili pracovnej exkurzie spojenej s odborným výkladom v Centre zhodnocovania odpadov v Hornom […]
Menej ako 1 min. min.
V utorok 3. júna 2025 sa primátor Peter Antal, prednosta Martin Majerník, vedúca odboru životného prostredia a územného plánovania MsÚ Ivana Martincová, konateľ zberovej odpadovej spoločnosti Technické služby Žiar nad Hronom a. s. Ľuboš Žilinčár a poslanecký zbor mesta Žiar nad Hronom zúčastnili pracovnej exkurzie spojenej s odborným výkladom v Centre zhodnocovania odpadov v Hornom Hričove, ktorú prevádzkuje spoločnosť T+T a. s., ktorá je zároveň materskou spoločnosťou našej zberovej spoločnosti v meste, Technické služby a. s.
Cieľom tejto pracovnej cesty bolo predstaviť a odborne odprezentovať spôsob nakladania s komunálnymi odpadmi spoločnosťou T+T, ktorá zabezpečuje zber a zhodnocovanie odpadov pre širší región Žiliny a okolia, pričom dohromady obsluhuje vyše 300-tisíc obyvateľov na Slovensku, vrátane Ružomberku, Liptova, Oravy, Žiarska, Žilinska a Prievidze.
Počas diskusie s poslancami sa riešila aj otázka spaľovne, ktorá sa v ostatnom čase stala diskutovanou témou Žiarčanov.
Spracovanie odpadu na materiálové a energetické využitie = minimalizácia pokladania odpadov na skládky
Ako už bolo vyššie spomenuté, exkurzia sa uskutočnila v areáli Centra zhodnocovania odpadov (CZO) v Hornom Hričove, pričom toto CZO pozostáva zo štyroch samostatných prevádzok – zberný dvor, mechanická úprava odpadov, optická linka na triedenie plastov a kompostáreň.
Prehliadkou Žiarčanov sprevádzal konateľ spoločnosti T+T Miloš Ďurajka, ktorý zároveň poskytol odborný výklad o daných zariadeniach, linkách, poslancom tiež vysvetlil jednotlivé procesy, ktoré v nich prebiehajú, odkiaľ sa odpad priváža a čo sa s ním následne deje. Zdôraznil tiež, že dochádza k jeho spracovaniu, ktoré má následne jednak materiálové, ako aj energetické využitie, čím sa minimalizuje to, že odpad končí na skládke.
Poslancom ukázal a vysvetlil, že CZO v Hornom Hričove disponuje zariadeniami na zhodnocovanie odpadov, ktoré na konci tohto procesu vyprodukujú frakciu, ktorá následne slúži ako palivo pre cementárne alebo je inak materiálovo zhodnotená.
„Zámerom exkurzie bolo ozrejmiť poslancom skutočnosti, aké zariadenia sú prevádzkované spoločnosťou T+T, a.s. v Hornom Hričove, ktorá je materskou spoločnosťou žiarskej zberovej spoločnosti Technické služby – Žiar nad Hronom, a.s. Ukázať a vysvetliť, aký je tam proces, čo je výstupom, kam ten odpad putuje a ako to celé prebieha. Takisto, že nejde o spaľovňu odpadov, ktorá je technickým zariadením, ktoré slúži na tepelnú úpravu odpadov s využitím alebo bez využitia tepla vznikajúceho pri spaľovaní.“ vysvetlila Ivana Martincová, vedúca odboru životného prostredia a územného plánovania MsÚ.
„Čo sa týka odpadu vyprodukovaného v meste Žiar nad Hronom, ten zbiera zmluvná spoločnosť Technické služby – Žiar nad Hronom, a.s. Odpad, ktorý sa vyzbiera, čo sa týka suchých triedených zložiek komunálneho odpadu, sa spracováva v Centre zhodnocovania odpadov v Žiari nad Hronom, po úprave sa odovzdáva ďalším zmluvným spracovateľom zberovej spoločnosti. Biologický kuchynský odpad putuje priamo do Bioplynovej stanice v Budči. Zmesový komunálny odpad prejde mechanicko-biologickou úpravou a po tejto úprave sa ukladá na skládku odpadov v Horných Opatovciach,“ dodala Martincová.
Žilina odchádza od uhlia, nová investícia vytvárania alternatívneho paliva z komunálneho odpadu cez energetickú koncovku ušetrí jeho spotrebu až o 200-tisíc ton ročne
Ako sme sa ďalej na exkurzii dozvedeli, na automatizovanej linke, ktorej výstupom je alternatívne palivo pre cementárne, sa takto dovedna zhodnotilo už vyše 80-tisíc ton odpadov. Všetko toto sa deje v 120 metrov dlhej a 15 metrov širokej hale, ktorá obsahuje dve zhodnocovacie zariadenia, pričom jedným je MBÚ linka na výrobu alternatívneho paliva. Jej podstatou je vyrábať alternatívne palivo, nie je separačnou linkou. Druhá je optická separačná linka.
„Čo s týka MBÚ linky, nie je separačnou linkou, aj keď separuje niektoré komodity, lebo vyberá z materiálu to, čo sa dá zhodnotiť, ostatné tvorí inertný odpad, ktorý je nezhodnotiteľný a putuje priamo na skládku,“ vysvetlil konateľ T+T Miloš Ďurajka v úvode prehliadky areálu.
To, že MBU linka má zmysel aj do budúcna, potvrdzuje aj fakt, že rok 2028 má byť rokom, kedy sa v žilinskej teplárni spúšťa nová investícia na výrobu tepla z upraveného komunálneho odpadu, lebo Žilina odstupuje od uhlia ako zdroja tepla a elektrickej energie.
Malo by ísť o vytvorenie energetickej teplárenskej koncovky, ktorá zníži spotrebu uhlia o 200-tisíc ton ročne a kde bude končiť drevoštiepka a upravený komunálny odpad. „Každá iná, než teplárenská energetická koncovka je nezmysel, nepodporujeme spaľovňu, pretože tá nie je napojená na odbyt tepla či na výrobu elektrickej energie,“ vysvetlil Ďurajka s tým, že ak spaľovňa, tak jedine na nebezpečné odpady alebo priemyselné odpady. „Ale komunál sa dá reálne využiť cez tepláreň, na to nemusíme riešiť žiadnu spaľovňu,“ dodal a zároveň vysvetlil, aký rozdiel je medzi spaľovňou a teplárňou.
V Žiari na skládke bude končiť len inertný a priemyselný odpad, zvyšok nepôjde do spaľovne ale do teplárne na energetické zhodnotenie
„V teplárni nesmie byť 30 % popoloviny, má ich byť len okolo tri až päť percent, čiže tam musí ísť upravený odpad. Čo nehorí, to tam nemá ísť, v teplárni majú iné parametre kvality paliva na vstupe. Keby to bola spaľovňa, vozíme im tam odpad priamo z áut. Od nás ale dostanú zdarma pripravený odpad z komunálu, ktorý je lacnejší než plyn. Čo sa dá robiť s tou popolovinou zo spaľovne? Nič, preto sa v teplárni zhodnocuje výlučne upravený odpad, aby popoloviny nebolo také množstvo,“ vysvetlil konateľ T+T a pokračoval:
„Len pre zaujímavosť, v Žiline sa spáli ročne 200-tisíc ton uhlia. Prioritne sa bude v teplárni energeticky zhodnocovať 80-tisíc ton drevoštiepky, popri upravenom komunálnom odpade. Linka je v súčasnosti pripravená na úpravu komunálneho odpadu, pre zabezpečenie vyššej kvality paliva bude pridaná optika a separátor neželezných kovov, pričom sa bude zhodnocovať všetko – okrem inertného odpadu a vytriedených zložiek,“ dodal Ďurajka s tým, že na skládky bude ukladaný už len inertný (pozn. biologicky nečinný) odpad, pričom aj jeho množstvo sa zníži na 30% v súčasnosti ukladaného množstva odpadu.
„Tak isto to bude aj so Žiarom, ak tam vybudujeme kazetu skládky, ktorá sa aktuálne rieši, tam už vlastne bude ukladaný iba inertný odpad a priemyselné odpady zo Žiarska, ostatný odpad bude končiť po úprave v teplárni,“ vysvetlil Ďurajka, ktorý počas prehliadky informoval aj o tom, že firma T+T vyrobí zhodnocovaním biologicky rozložiteľných odpadov približne 10-tisíc kompostu ročne riadeným procesom vo vyzrievacích boxoch, kde materiál (odpad zo zelene, trávy, podrvených konárov) zreje, automaticky je riadená jeho teplota, vlhkosť, zavlažovanie, odsávanie pár. Následne kompost mesiace dozrieva na hrobliach, kde je mechanicky prevzdušňovaný alebo zvlhčovaný a po 3 mesiacoch tento hotový kvalitný kompost dodávajú do záhradníctiev či miest na parkové úpravy, pričom záujem oň je aj z južného Slovenska. „Kompost je certifikovaný,“ dodal Ďurajka.
„Nemá zmysel baviť sa o spaľovni v Žiari, pretože tam nie je také množstvo odpadu, aby sa spaľovňa vôbec budovala.“
Miloš Ďurajka, konateľ odpadovej spoločnosti T+T, a.s.
Separačná linka v Žiari vyžaduje investíciu, aby pracovala efektívnejšie
Od MBU linky, ktorej výstupnou frakciou je alternatívne palivo, sme sa presunuli k optickej separačnej linke, ktorá slúži na separáciu plastov, tetrapakov a kovov. Ako vysvetlil počas exkurzie Ďurajka, nová separačná linka pribudla do CZO v Hričove pred niekoľkými rokmi, išlo o investíciu v hodnote 1,3 milióna eur. V tomto roku k nej plánujú dobudovať prípravu materiálu, ktorá bude súčasťou linky, pričom táto investícia je v rozpočte 800-tisíc eur.
„Je to optická separačná linka na plasty, tetrapaky, železné a neželezné kovy. Kapacita tej linky je 8-tisíc ton za rok v dvoch smenách, pričom jedna smena aktuálne spracuje cca 4 500 ton. Je to dimenzované pre T+T tak, aby sme pokryli potrebu separácie plastov, tetrapakov a kovov,“ vysvetlil Ďurajka, pričom podotkol, že táto linka je prioritne stavaná na plasty a funguje nasledovne: „Vozidlo z triedeného zberu plastov vysype tieto do zásobníka, zo zásobníka ich dopravníky presúvajú na trhač vriec, odkiaľ tento materiál putuje do separátora železných a následne neželezných kovov, potom ide cez optiku, tá vytriedi PET-ky (PET fľaše), ktoré sa napriek spätného odberu v obchodoch v týchto plastoch stále nachádzajú a tie idú do zásobníka. Z ostatného materiálu sú vytriedené HDPE, PPC a PVC obaly, tie idú na samostatné lisovanie. Zvyškové plasty, ktoré sa nedajú ďalej materiálovo zhodnotiť, sa drvia a idú do alternatívneho paliva pre cementárky,“ dodal Ďurajka s tým, že v ďalšom programe sa vytrieďujú PET obaly, ktoré idú zo zásobníka a sú triedené podľa transparentnosti na biele a farebné. „Tie sú znova lisované a sú odovzdané na materiálové zhodnotenie,“ dodal Ďurajka a zároveň podotkol, že žiarska linka v CZO funguje na podobnom princípe, no tam sa materiál triedi ručne.
„Žiarska linka na svoju dobu bola stavaná na úrovni, ale je o ručnom triedení materiálu. Čiže ak chceme dostať vyššiu efektivitu spracovania, ak chceme dosiahnuť väčšie spracované množstvá, čo sa očakáva, že tých plastov bude pribúdať, potrebuje táto linka nové investície, potrebuje tam optiku – automatický triedič, potrebuje tam separátor železných / neželezných kovov, aby sme odbremenili ľudskú prácu, aby sme to zefektívnili, aby sa dalo vytriediť väčšie množstvo odpadu,“ doplnil Ďurajka s tým, že predpokladaná investícia do žiarskej linky je zhruba jeden milión eur tak, aby sa dostala na porovnateľnú úroveň s linkou v Hornom Hričove.
Po zhruba hodinovej prehliadke nasledovali otázky od poslancov, v krátkom rozhovore mám prinášame zopár z nich, týkajúcich sa žiarskeho Centra zhodnocovania odpadov a jeho prevádzky. Reč padla aj o spaľovni. Ako to teda je, bude v Žiari alebo nie? Čítajte ďalej.
Krátky rozhovor s Milošom Ďurajkom o CZO v Žiari nad Hronom
Keď urobíte takúto optickú linku na separáciu, znamená, to, že menšie množstvo teda časť toho odpadu ide do cementárne. Koľko z toho odpadu celkového pôjde na bežnú skládku?
Zatiaľ na skládky ide zhruba 55 – 60 % komunálneho odpadu. Perspektíva je taká, čo sa týka Žiliny, Žilinská tepláreň buduje koncovku na energetické zhodnocovanie odpadov, tá by mala byť pustená do prevádzky v roku 2028. Ak sa spustí do prevádzky, na skládky sa bude ukladať výlučne inertný odpad, ktorého je zhruba 30 % v komunálnom odpade a zvyšok bude dovážaný do teplárne a spracovaný cez koncovku na energetické zhodnocovanie. Vytriedia sa z komunálneho odpadu zhodnotiteľne zložky, čo je železný / neželezný kov, vytriedia sa plasty, špeciálne PVC, lebo tie by vadili procesu v Žilinskej teplárni a ostatný odpad sa energeticky zhodnocuje, čiže na skládky bude výlučne odvážaný výlučne inertný odpad.
Znamená to, že aj ten zápach, ktorý sa šíri okolo skládky, by sa mal stratiť týmto procesom?
Úprava komunálnych odpadov znamená jednak materiálovú úpravu a jednak biologickú stabilizáciu. Keby sa bol biologicky stabilizoval komunálny odpad, pričom sa na Slovensku stále táto legislatíva odkladá, aktuálne až do roku 2027, (pozn. red.: Žiar odpad biologicky stabilizuje aj napriek tomu, že mu to neprikazuje legislatíva, pretože má na to vybavenie), nebudú skládky zapáchať, nebudú mať z čoho, pretože biologicky rozložiteľný odpad bude stabilizovaný.
Biologicky stabilizovaný odpad je v podstate vo forme kompostu, aj keď znečisteného, nepoužiteľného pre materiálové zhodnotenie, ale na skládkach by sa ďalej nerozkladal, netvorí sa skládkový plyn. Je to iba o tom, kedy sa legislatíva konečne nastaví tak, aby sa na skládku nevozil nestabilizovaný biologicky rozložiteľný odpad.
Bavíme sa o CZO v Žiari nad Hronom, kde sú štyri stabilizačné boxy, ktoré sú originál na biologicky rozložiteľný odpad, je tam aj jedna časť na kuchynský odpad, čiže ak sa musí biologicky stabilizovať, tak komunálny odpad, ktorý je upravený mechanickou úpravou na linke v Horných Opatovciach, je prevezený do centra na biologickú stabilizáciu. Takto upravený komunálny odpad nevadí skládkam, v zmysle zápachu, lebo už je biologicky stabilizovaný. Z nášho pohľadu v Žiline tento odpad bude energeticky zhodnocovaný v Žilinskej teplárni.
A čo merania, boli v Žiari vykonávané napríklad merania ovzdušia a pod?
V Žiari nie sú namerané žiadne vysoké hodnoty, ani ovzdušia, ani hlučnosti. Merania boli pri púšťaní do prevádzky. Skládkový plyn sa hromadí, je ho cítiť najmä vtedy, keď je nízky tlak. V Horných Opatovciach je poškodená pôda, sú tam namerané ťažké kovy z bývalého závodu, skládka tomu horšie nepridáva. To čo tam je, sa zakonzervuje ako stav, ktorý zostane vizuálne ako upravená terénna nerovnosť.
A bude sa to v Žiari realizovať tak, že sa tam bude vyrábať plyn aj teplo alebo sa od toho upustí?
Technológia je na tom postavená. Teplo by sa malo zhodnocovať cez proces, ale to je pre stabilizáciu biologicky rozložiteľného odpadu, lebo tam sa dnes kúri plynom. Čiže je to menej efektívne, je tam vyššia nákladovosť, čiže je tam postavené zariadenie a my sme zadali firme, nech to zariadenie vyhodnotí, či je využiteľné a za akých finančných prostriedkov by bolo využiteľné. Predpokladáme, že ho sfunkčníme a bude sa používať, keďže to priamo súvisí s procesom biologickej stabilizácie odpadu – zeleného či kuchynského odpadu. Je to tam nevyhnutná časť toho projektu tak, aby to teplo bolo dosahované priamo zo spaľovania zvyškového drveného odpadu, konáre podrvené na drevo štiepky. Bioplyn je tvorený aj dnes, pri spracovaní biologickej zložky. Tvorba bioplynu je pomerne nízka, toho odpadu biologicky rozložiteľného v žiarskom regióne nie je toľko, a neputuje všetok do tohto zariadenia, do budúcna predpokladám, že bude viac využívaný, čiže naplnia sa vaky s týmto plynom. To všetko funguje, len ten výstup je zatiaľ pomerne malý.
Konáre a podobné veci pôjdu do spaľovne. Žiarčania, keď počujú slovo spaľovňa, majú obavy…
Keď sa bavíme o drevo štiepke, o tom podrvenom dreve, aj dnes sa drví a vozí sa do martinskej teplárne, nikto nehovorí o tom, že to bude v Žiari. A môže to tak pokračovať ďalej, tam je veľký dopyt po drevo štiepke a pri tomto odpade je to lacná surovina pre tepláreň. Dnes to tak funguje, drvič máme aj tu na prevádzke v Žiline, čiže my perspektívne uvažujeme o tom, že materiál sa odvezie zo Žiaru. Nemá zmysel sa baviť o spaľovni v Žiari, pretože tam nie je odpad na to, aby sa spaľovňa vôbec budovala, nie je tam také množstvo odpadu.
Môžu nejakým spôsobom obyvatelia napomôcť celému tomuto procesu s odpadmi?
Jednoznačne. Je spustený už dlhú dobu zber biologicky rozložiteľných odpadov. Pokiaľ by tieto odpady išli prúdmi, ako majú ísť, skončili by v bioplinkách, a nie na skládkach. Skládky by aj inak vyzerali. Je to o obyvateľoch, ktorí triedia, a o obyvateľoch, ktorí riadia krajinu a legislatívu.
(šov)
Foto: Peter Vörös
