Tohtoročná zima bola treťou najsuchšou za vyše 150 rokov. Nedostatok vlahy sa netýka len niektorých regiónov, ale celého Slovenska. Poľnohospodári sa pripravujú na ťažkú sezónu. Ľudia nám korčuľujú po zamrznutej pšenici, kým my počítame škody, zúfali si vlani poľnohospodári pred začiatkom pestovateľskej sezóny. Viac ako dvadsaťtisíc hektárov ornej pôdy v januári po intenzívnych zrážkach skončili pod […]
Menej ako 1 min. min.
Tohtoročná zima bola treťou najsuchšou za vyše 150 rokov. Nedostatok vlahy sa netýka len niektorých regiónov, ale celého Slovenska. Poľnohospodári sa pripravujú na ťažkú sezónu.
Ľudia nám korčuľujú po zamrznutej pšenici, kým my počítame škody, zúfali si vlani poľnohospodári pred začiatkom pestovateľskej sezóny. Viac ako dvadsaťtisíc hektárov ornej pôdy v januári po intenzívnych zrážkach skončili pod vodou.
Zamrznutá pôda vodu nevsiakla a tak sa z polí podľa farmárov stali bazény. Strata na poškodených porastoch vyčíslili na milióny eur.
Takmer na deň presne sa po roku poľnohospodárski predáci postavili pred kamery opäť, aby dali vedieť, že priebeh zimy dobrej pestovateľskej sezóne nebude priať. Pole za nimi bolo ale tentokrát úplne suché. A presne na to chceli upozorniť.
Pšenica, jačmeň pri raste potrebujú dostatok vlahy, no tú klíma počas zimy rastlinám a pôde takmer vôbec nedala. Úplne opačný problém ako minulý rok. V Slovenskom poľnohospodárstve chýba voda a bude to už len horšie.
Zlé správy od klimatológov
„Keď by som ju chcel charakterizovať jedným slovom, bolo by to sucho,“ začína hodnotenie ukončenej zimy klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško.
Každé storočie má vždy aspoň jednu extrémne suchú zimu. V 19. storočí pripadla na rok prelom 1881 až 1882, v tom nasledujúcom zimné mesiace v rokoch 1951 a 1952. To 21. storočie má takúto zimu za sebou už po 25 rokoch. Nedávno skončená zima bola treťou najchudobnejšou za viac ako 150 rokov.
„Za všetky tri zimné mesiace úhrn zrážok na rozľahlých územiach nedosiahol ani 50 milimetrov. To je veľmi zlé,“ varuje Faško. Na niektorých staniciach nedosiahol mesačný úhrn zrážok ani 10 milimetrov,
Medzi regiónmi, na ktoré nedostatok zrážok doľahol najviac, je juh Slovenska a konkrétnejšie Podunajská nížina, čiže produkčné poľnohospodárske oblasti. Na tejto zime bolo ale výnimočné to, že sucho zasiahlo prakticky celé územie krajiny.
„Treba zdôrazniť že v niektorých zimách sa prejavujú regionálne rozdiely ale teraz bol nedostatočný úhrn zrážok všadeprítomný na celom Slovensku. Normálne vlahové podmienky sú na jednom percent územia Slovenska,“ dodáva Faško.
Zlý štart
Deficit atmosférických zrážok sa prejavil v suchu, ktoré ovplyvnili jarné práce poľnohospodárov.
„V porovnaní s fenologickým normálom v rokoch 191 až 2020 začala sejba jačmeňa jarného o štrnásť dní skôr. Bolo to spôsobené dlhodobo suchými klimatickými podmienkami a absenciou snehovej pokrývky v zimných mesiacoch“ vysvetľuje klimatológ zo SHMÚ Jozef Rozkošný.
Tieto slová potvrdzujú aj poľnohospodári, ktorí už spustili jarné práce na poliach. Chýbajúcu vlahu podľa nich vidieť na vzhľade rastúcich plodín.
„Kým v októbri napršalo v oblasti Trebišova 33 mm zrážok, v januári len 3 mm. Každý jeden poľnohospodár si teraz na začiatku jarných prác želá najmä zrážky. U nás sú obzvlášť dôležité, keďže v oblasti nemáme žiadne napojenie na závlahové sústavy a vodu nám vie dodať jedine dážď,“ opísal situáciu na východe Slovenska predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trebišov Tomáš Volkai.
Do toho ešte aj teplo
Zimné sucho je pritom len jednou štvrtinou problému. Poľnohospodári potrebujú zrážky vo všetkých fázach vegetačného obdobia. A to je práve problém, ako ukazujú posledné roky. Farmárom robia ťažkú hlavu aj suché jesene, jari a samozrejme letá.
Aj minulý rok, napriek premočenému úvodu, bol v niektorých momentoch veľmi suchý. „Zaznamenali sme až tri etapy sucha v máji, septembri a novembri s decembrom. Normál za mesiace október 2024 až január 2025 predstavuje 166,2 milimetrov, priemer 41,5 milimetrov za mesiac,“ hodnotil minulú sezónu predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Levice Milan Halmeš.
Situáciu ešte viac komplikujú čoraz väčšie teplo, ktoré štartuje výpar a teda pôdu ešte viac vysušuje.
Uplynulý december bol celosvetovo najteplejším od roku 1850, hneď po decembri 2023. To istí sa dá povedať aj o januári a februári. Priemerná teplota vzduchu v decembri dosiahla 13,42 stupňa Celzia. Trend je zrejmý: oproti obdobiu pred rokom 2020 je to viac o 0,76 stupňa Celzia, v porovnaní s predindustriálnym obdobím pred rokom 1900 viac až o ohromných 1,7 stupňa Celzia.
V roku 2023 si poľnohospodári čiastočne vydýchli, keďže to bol zrážkovo pomerne prajný rok, no katastrofou bol rok 2022. Sektor zasiahlo jedno z najväčších súch za desaťročia. Pokles úrody sa týkal hlavných plodín, ovocia a zeleniny, ale postihol aj výrobu krmovín, čo spôsobilo veľké škody aj chovateľom hospodárskych zvierat. A ukázalo sa, že okrem fariem je to drahé aj pre štát. Vtedajšia vláda vyplatila poľnohospodárom rekordné kompenzácie za sucho v hodnote 50 miliónov eur. Podľa poľnohospodárskych združení boli ale straty farmárov aj niekoľkonásobne vyššie.
Nepríjemnou správou je, že problémy v tomto roku dostali základy v chýbajúcich zrážkach počas zimy. Poľnohospodári siali do suchej pôdy.
Čo s tým
Možnosti, ako sa vysporiadať som sucho, ktoré bude podľa predpovedí klimatológov má slovenský agrosektor vlastne štyri: efektívnejšie manažovať vodu v krajine, udržateľnejšie narábať s poľnohospodárskou pôdou, zmeniť výrobu a pestované plodiny alebo sa dohodnúť so štátom na pravidelnom odškodnení za vniknuté straty.
Slovenské vlády zatiaľ idú poslednou cestou, ktorá je najdrahšia, no aj najjednoduchšia. Rozvoj agrosektora sa momentálne neriadi žiadnou dlhodobou národnou stratégiou. Výnimkou je niekoľko opatrení v strategickom pláne Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Plán pre čerpanie európskych agrodotácií obsahuje špeciálnu dotačnú schému pre zakladanie agrolesníckych systémov. Pestovanie stromov v poľnohospodárskej krajine pomáha udržiavať vodu v krajine.
Okrem toho je hlavným nástrojom podpora investícií do závlah. V minulosti na Slovensku fungovali na asi 300 tisíc hektároch, dnes je to asi len pätina. Je otázne, či sa ale farmári môžu na túto podporu spoľahnúť. Peniaze do obnovy a budovania zavlažovacích systémov mali ísť aj v minulom programovom období, no táto podpora sa zasekla.
V Strategickom pláne je na to vyčlenených 38 miliónov eur, no či a kedy ministerstvo pôdohospodárstva k nim vyhlási výzvu, zatiaľ nie je jasné. Zatiaľ do závlah investujú zo svojho. „Pri závlahách už budeme konečne musieť urobiť rázne rozhodnutie. Poľnohospodárske subjekty dokážu spoločným snažením zabezpečiť efektívnejšie využitie financií na závlahy a využitie vody v poľnohospodárstve. O vodu je veľký záujem, pretože viac vody znamená viac ovocia a zeleniny pre našich spotrebiteľov,“ hovorí podpredseda SPPK Jozef Šumichrast.
