Životné prostredie na Ukrajine je tichou obeťou vojny, vyčísliť škody pomáha aplikácia

Rusko by malo zaplatiť za znečistenie, ktoré invázia spôsobila ukrajinskej pôde a vzduchu, tvrdí minister životného prostredia Ukrajiny Ruslan Strilets. Päť tisíc ekologických zločinov spôsobilo doteraz škody za viac ako 56 miliárd eur. Prípady ekocídy nahlasujú obyvatelia cez mobilnú aplikáciu.

Životné prostredie Ukrajiny bolo podľa tamojšieho ministra životného prostredia Ruslana Striletsa „tichou obeťou“ ruskej invázie, no vďaka ukrajinským občanom, ktorí používajú aplikácie, môže teraz škody vyčísliť – zatiaľ viac ako 56 miliárd eur.

Ukrajinský minister pre ochranu životného prostredia a prírodných zdrojov hovoril s portálom  EURACTIV počas návštevy Bruselu. Strilets dal jasne najavo, že má na mysli jednu prioritu – donútiť Rusko zaplatiť za znečistenie, ktoré jeho invázia spôsobila na ukrajinskej pôde a vzduchu.

Pri pohľade na povojnové reparácie alebo aspoň budúce mierové rokovania minister predvída, že tieto snahy povedú k „prvému prípadu v histórii ľudstva“ zaplatenia environmentálnych reparácií jedným štátom druhému.

Ukrajina začala sledovať škody na životnom prostredí súvisiace s vojnou, keď sa invázia v roku 2022 začala. Na pomoc pri oznamovaní údajov Ukrajina vyvinula mobilnú aplikáciu, pomocou ktorej môžu nahlasovať požiare a úniky toxických látok. Aplikácia tiež poskytuje Ukrajincom najnovšie informácie o znečistení ovzdušia, pôdy, vody a žiarenia.

Odvtedy už bolo identifikovaných 5-tisíc incidentov, ktoré považuje za ekologické zločiny alebo podľa jeho slov „prípady ekocídy“.

Príkladom je podľa Striletsa zničenie priehrady Kakhovka v júni 2023, čo viedlo k obrovským záplavám. „Stratili sme viac ako 14 kubických kilometrov sladkej vody. Tisíce ton demolačného odpadu vyplaveného do Čierneho mora […]. Boli zaplavené obrovské územia našich lesov a vieme, že polovica tohto lesa zahynie.“ Ukrajina odhaduje škody spôsobené zničením len tejto priehrady na 3,8 miliardy eur.

Ako vyzerá ochrana životného prostredia počas vojny

Minister uviedol, že „nie je ťažké“ uprednostniť ochranu životného prostredia ani počas vojnového konfliktu.

„Ukrajina je civilizovaná krajina, ktorá chápe, že životné prostredie je budúcnosť,“ povedal a dodal, že „všetci tomu rozumejú, od prezidenta až po zamestnancov ministerstiev“.

Dôkazom je podľa neho pracovná skupina vlády zameraná na životné prostredie, ktorej spolupredsedala bývalá európska komisárka pre životné prostredie Margot Wallström a Andrij Jermak, vedúci úradu prezidenta Volodymyra Zelenského.

Hoci uznal, že existuje kompromis medzi ochranou životného prostredia a obchodnými aktivitami, tvrdil, že „je medzi nimi možné nájsť rovnováhu“.

Potraviny ako pšenica sú pre Ukrajinu kľúčovým vývozným artiklom, ktorý generuje dôležité príjmy potrebné na to, aby sa ekonomika krajiny udržala nad vodou. Pripomenul, že poľnohospodárska produkcia závisí od tempa, akým sa darí vyčistiť krajinu od mín. Odhaduje, že až 150- až 155-tisíc štvorcových kilometrov ukrajinského územia je zamínovaných, pričom veľkú časť z toho tvorí poľnohospodárska pôda.

Hoci zdôrazňuje znečistenie ovzdušia, pôdy a vody, menší dôraz kladie na biodiverzitu. Voči obnove prírody je skôr skeptický – míny budú podľa neho spôsobovať lesné požiare. Na otázku, či by Ukrajina bola ochotná vyčleniť pôdu na obnovu prírody, odpovedal: „Porozprávajme sa o tom po vojne.“

Čo bude po skončení vojny

Pozitívne vníma úlohu Ukrajiny pri transformácii energetiky. Zdôraznil najmä to, že krajina má zdroje žiadaných kritických surovín, ako je lítium.

Reagoval tak na témy stretnutia s výkonným podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom, ktorý dlhodobo presadzuje rozvoj batériového priemyslu v Európe. Ukrajina aktualizuje ťažobnú legislatívu digitalizuje geologické údaje, aby mohla byť „partnerom EÚ“ v kritických surovinách.

Pre dekarbonizáciu priemyslu priniesla vojna príležitosti aj výzvy.

Ukrajinský ťažký priemysel sa pred vojnou bránil prísnym európskym environmentálnym pravidlám pre tento sektor. Rusi však zničili väčšiu časť ťažkého priemyslu, čo vytvára príležitosť na obnovu ťažkého priemyslu najlepšími dostupnými technológiami.

V bezprostrednom horizonte však existujú limity pre zelenú transformáciu Ukrajiny: „V prvom rade musíme hovoriť nie o dekarbonizácii […], musíme hovoriť o znížení úrovne znečistenia,“ zdôraznil minister.

Na otázku, či by nové ukrajinské továrne mohli začleniť výrobné procesy s nulovými emisiami uhlíka, napríklad s využitím vodíka, poukázal na problémy pri získavaní veľkých investícií do takýchto projektov v krajine, ktorá je stále vo vojne.

„Musíme pamätať na to, že máme oveľa väčšie výzvy ako náš priemysel,“ zdôraznil a poukázal na to, že nášľapné míny dnes stále pokrývajú až tretinu územia Ukrajiny.