Prečo je zlomenina horného konca stehennej kosti pre seniorov taká nebezpečná? Nebezpečná je preto, že väčšina seniorov už trpí rôznymi ďalšími chronickými ochoreniami. Ide teda o kombináciu veku a pridružených komplikácií, na ktoré môže senior zomrieť, keď sa v dôsledku zranenia prestane pohybovať. Potom sa môže rozvinúť zápal a pacient už nemá rezervu sa s […]
Menej ako 1 min. min.
Prečo je zlomenina horného konca stehennej kosti pre seniorov taká nebezpečná?
Nebezpečná je preto, že väčšina seniorov už trpí rôznymi ďalšími chronickými ochoreniami. Ide teda o kombináciu veku a pridružených komplikácií, na ktoré môže senior zomrieť, keď sa v dôsledku zranenia prestane pohybovať. Potom sa môže rozvinúť zápal a pacient už nemá rezervu sa s tým vyrovnať. Najčastejšie ide o bronchopneumóniu (zápal pľúc a priedušiek, pozn. red.). Keď pacient dlhodobo leží, vzniká hypoventilácia, to znamená zhoršené okysličenie v dolnej časti pľúc. V stáze krvného riečišťa môže vzniknúť infekcia a pacient môže zomrieť na zápal pľúc. Toho sa bojíme. Preto sa pri zlomenine krčka vždy snažíme pacienta po operačnom riešení dostať čo najskôr z postele na nohy.
Prečo ide väčšinou o staršie ženy?
Je to v dôsledku osteoporózy (rednutie kostí), ktorá je častejšia u žien. A, samozrejme, podpisuje sa pod to aj starnutie populácie. Väčšinou ide o staršie ženy, ktoré spadnú pri upratovaní alebo sa pošmyknú na zhrnutom koberčeku v byte.
Môže byť prevenciou osteoporózy dostatočný príjem vápnika?
Tým sa asi nič nepokazí… Všeobecný lekár môže pacienta odoslať na denzitometriu, kde mu zmerajú hustotu kostí, môžu stav monitorovať a dohodnúť sa na ďalšom postupe. Také možnosti sú a odporúčal by som všetko konzultovať cez praktických lekárov.
Keď už dôjde k zlomenine krčka, aké máte možnosti liečby?
Pri priaznivej zlomenine, ktorej hovoríme stabilná, môžeme skúsiť konzervatívnu liečbu. Tá spočíva v tom, že pacient dostane analgetiká a keď odznie akútna bolestivá fáza, snažíme sa ho postaviť s barlami na nohy. Aby fungoval a aby sme my dali šancu existujúcej kosti sa zahojiť. Potom sa hlavne ambulantne kontroluje, či na hlavici stehennej kosti nedošlo k prerušeniu krvného zásobenia. Ak dôjde k zlomenine, môžu sa totiž narušiť cievy zásobujúce hlavicu kosti, a tá by postupne mohla začať odumierať.
Podľa čoho sa rozhodujete, či zranené bedro už operovať?
K operačnému riešeniu pristupujeme podľa typu zlomeniny, veku a nálezu na bedrovom kĺbe, či je tam artróza alebo nie. Existuje potom celé portfólio operačných nástrojov – od špeciálnych krčkových skrutiek cez klince, ktoré stabilizujú zlomeninu pod krčkom, až po náhrady bedrových kĺbov, buď kompletné, alebo čiastočné.
Akých pacientov operujete najčastejšie?
Z plánovaných výkonov prevládajú náhrady bedrových a kolenných kĺbov. Menej operujeme ramenné kĺby. Potom sú to artroskopické výkony, jednoduché alebo zložitejšie rekonštrukčné. Zameriavame sa aj na plastiky väzov, náhrady chrupavky pri kolenných kĺboch a korekčnú osteotómiu končatín, keď posuniete ťažisko mimo záťažovej zóny, a tým pacientovi predlžujete životnosť kĺbu.
V apríli uplynuli dva roky odvtedy, čo ste sa stali primárom ortopedického oddelenia. Za ten čas sa vám podarilo výrazne skrátiť čakacie lehoty na operačné výkony. Ako je to možné?
Nechcem sa zmieriť s tým, že niečo nejde. Neustále počujeme, ako je veľa pacientov, aké dlhé sú čakacie lehoty… Tak sme sa rozhodli s tým niečo urobiť. Začali sme analýzou prevádzky oddelenia a priestupnosti sál. Zvolili sme stratégiu skrátenia pobytu na akútnom lôžku na nevyhnutné minimum, ktoré ešte poisťovňa garantuje. Snažíme sa, aby existovala okamžitá nadväznosť na rehabilitačnú starostlivosť a my sme mohli piaty pooperačný deň pacienta preložiť. To sa nám podarilo optimalizovať.
Prípadov, keď je potrebné vymeniť chorý kĺb za umelý, pribúda. Je to dané aj starnutím populácie?
Je pravda, že populácia starne, a je to problém aj v ďalších medicínskych odboroch. Musíme sa s tým však vyrovnať. Spoločnosť sa odvíja aj od toho, aké zdravotníctvo pacientom dopraje, a zatiaľ, našťastie, pacienti dostávajú nadštandardnú európsku a niekedy aj svetovú starostlivosť. Endoprotézy pacientom dávame, až keď je to už nevyhnutné. Najskôr sa snažíme o konzervatívnu terapiu z hľadiska rehabilitácie a úpravy životného štýlu. Keď to už nejde, nastúpime s operačnou liečbou.
Dávate endoprotézy aj výrazne starším pacientom, napríklad nad osemdesiat rokov?
Vek je iba číslo. Závisí od toho, ako je pacient aktívny, a tomu sa všetko podriaďuje. Keď vám príde osemdesiatpäťročný pacient s palicou a s tým, že trpí bolesťami, ale v živote inak úplne funguje, potom nie je dôvod mu endoprotézu odoprieť. On po operácii úplne rozkvitne a jeho život dostane inú dimenziu.
Akého najstaršieho pacienta s endoprotézou ste operovali?
Mal som aj deväťdesiatročnú pacientku, ktorá však biologicky vyzerala o pätnásť rokov mladšia. Bola to úplne fungujúca babička, ktorá prišla s batôžkom do ambulancie bez palice a jej veta bola úžasná: „Som zvedavá, či po operácii uvidím vás alebo svätého Petra.“ Na to si spomínam dodnes.
Ako napreduje vývoj endoprotéz z hľadiska použitých materiálov?
Prebieha vývoj implantátov aj vložiek, aby boli odolnejšie a nemuseli sme kĺby reoperovať. Endoprotéza bežne vydrží desať až pätnásť rokov, ale horšie je to z hľadiska ukotvenia medzi endoprotézou a kosťou, to sa musí ustrážiť. Niekedy totiž môže dôjsť k uvoľneniu. Ale samotné materiály sú dnes napospol veľmi kvalitné a vydržia veľa.
Prečo je viac endoprotéz bedier ako kolien?
Pri kolenných kĺboch máme oveľa viac záchovných možností. Sme schopní poradiť si v rámci artroskopického ošetrenia defektov chrupavky alebo môžeme osteotómiou korigovať os končatiny. Zatiaľ čo pri bedrách je operačných výkonov, ktoré môžeme ponúknuť, než dôjdeme k endoprotéze, menej. Je to nosný kĺb, na ktorom sa veľmi podpisuje hmotnosť pacienta. Ak sa to zlúči s bolesťou bedrovej chrbtice a zmenší sa navyše rozsah pohybu, potom už to pacient väčšinou nie je schopný tolerovať a musíme pristúpiť k operačnej liečbe.
Je náchylnosť na väčšie ochorenia bedrových kĺbov daná aj historicky?
Áno, odvíja sa to od našej genetickej výbavy, keď pochádzame z kaukazsko-európskej rasy. Sme v pásme vrodenej dysplázie bedrových kĺbov. Ide o nepomer hĺbky jamky a hlavice bedrového kĺbu, ktorá nie je taká zastrešená. Pacienti majú bedrové kĺby postavené tak, že je tam väčší tlak na jednotku plochy. Je to predstupeň vzniku artrózy. Preto sú v našich krajinách choroby bedrových kĺbov a ich náhrady častejšie. Už však dobiehajú ročníky, ktoré dyspláziou trpeli trochu viac. Dnes máme dobre podchytenú diagnostiku, trojaké sito prevencie dysplázie, ktorú u detí kontrolujeme už od narodenia. Výkony, aké robia kolegovia na detských ortopédiách a týkajú sa dysplázie a luxácie bedrového kĺbu, sú úžasné. Podľa mňa na svetovej úrovni.
Do akej miery ovplyvňuje genetická predispozícia vznik artrózy?
Pacientov sa, samozrejme, pýtame, či majú nejakú rodinnú genetickú záťaž. V dnešnej dobe sa to trochu môže miešať so životným štýlom a s nadváhou populácie. To všetko zohráva úlohu pri vzniku artrózy. Niekto má však skutočne predispozíciu na artrózu. Každý z nás má trochu inú výbavu pohybových tkanív – niektorým športovcom sa svalové zranenia stávajú opakovane, pretože na molekulárnej úrovni nemajú dobrú výbavu kolagénov a podobne, a to isté zohráva úlohu aj pri chrupavkových tkanivách.
Stále platí, že pri artróze sú známe príznaky, ale príčina zostáva neznáma?
Áno. Nedokážeme nájsť jasnú príčinnú súvislosť. Niečo v tom zmysle, že by sme mohli povedať, že po troch prekonaných chrípkach vznikne artróza kĺbu. Tých príčin je vždy viac.
Existuje príčinná súvislosť medzi obdobím chrípok a viróz a bolesťou kĺbov?
Samozrejme, existuje. Ide vlastne o reakciu imunitného systému. Môže vzniknúť parainfekčná synovitída, čo znamená prekrvenie a zápalová reakcia v oblasti kĺbovej výstelky. To je časté u detí alebo po horúčkovitých ochoreniach. Tam sa musí ustrážiť, aby nebola napríklad u detí v bedrovom kĺbe nejaká zvýšená náplň, pretože by to v oblasti hlavice stehennej kosti mohlo spôsobiť narušenie prekrvenia.
Existuje nejaká doplnková výživa, ktorá by dokázala zlepšiť kondíciu bedrového kĺbu?
Pri bedrových kĺboch môžeme konzervatívnou cestou skúšať skôr prídavnú liečbu. Napríklad fyzioterapia dokáže do určitej miery regenerovať chrupavku. Môžeme sa snažiť o aplikáciu rôznych preparátov – či už je to kyselina hyalurónová alebo kolagén. Ale tým len trochu zlepšíme pomery v bedrovom kĺbe, akoby ho premažeme, upokojíme výstelku. Ale že by existoval prípravok, aby nám dorástla chrupavka ako jašterici chvost, to nie. Kvalita chrupavky je niečo, čo si nesieme od narodenia, a bojujeme s tým, ako dlho nám vydrží.
A čo kolená?
Pre kolenné kĺby existujú metódy, pri ktorých sa snažíme ohraničené ložisko defektu nahradiť chrupavkou, ale sú to iba určité a prísne dané indikácie, kedy to môžeme urobiť. Pri plošných defektoch typu obrúsenej chrupavky to nejde.
Je aplikácia krvnej plazmy dobrá metóda?
V súvislosti s hojením rôznych poranení sa o plazmaterapii veľa hovorí. Pripomeňme si, že ide o jej aplikáciu do postihnutého miesta. Krvnú plazmu máme v portfóliu a nezavrhujem ju. Môžeme sa snažiť, aby existujúca chrupavka mala vyššiu odolnosť, ale úplne aj tak nedorastie.
Čo kmeňové bunky, o ktorých sa v súvislosti s naštartovaním obnovy poškodených chrupaviek v minulosti veľa hovorilo?
Aj v iných medicínskych odboroch sa to ukázalo ako slepá ulička. Nie som jej prívržencom. Ortopédi, ktorí operujú veľké kĺby, vedia, ako vyzerá kosť, keď chrupavka chýba. Je skutočne tvrdá, ak do nej klopete dlátkom, takmer zvoní. Teraz si zoberte, že tam dáte kmeňové bunky a chcete, aby vyrástli chrupavky, spojili sa a vytvorili vrstvu troch až piatich milimetrov. To nejde. To je, ako keby ste hodili na skalu obilie a chceli žať.
Aké máte skúsenosti s jednodňovou chirurgiou?
Oddelenie jednodňovej chirurgie je pre pacientov benefit. Väčšinou sa týka malých výkonov u mladších pacientov, ktorí nie sú chronicky chorí. Ráno nalačno nastúpi na výkon, v ten deň prebehne operácia v celkovej narkóze a popoludní môžu ísť domov. Zrýchľuje to rekonvalescenciu, keď je pacient v komfortnom domácom prostredí a je po inštruktáži vybavený analgetikami a liekmi na prevenciu trombózy. Je to trend, ktorý je na Západe na dennom poriadku a my asi budeme musieť ísť rovnakou cestou. Takto sa bude skracovať aj dĺžka hospitalizácie pri náročnejších výkonoch, ako sú endoprotézy. Poisťovne by mohli garantovať 3 až 4 dni pobytu v nemocnici a potom by pacient už mohol odchádzať do následnej starostlivosti. Predtým sa po endoprotéze ležalo 14 dní v nemocnici, kým sa vybrali stehy. To sa dnes už nestáva.
Lubor Čiernohlávek, Téma
