Desať krajín podporuje cieľ 90-percentnej redukcie skleníkových plynov do roku 2040. Tri sú proti, trinásť ďalších žiada dodatočné ústupky. Cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 90 percent do roku 2040 navrhla Komisia ako míľnik k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. O návrhu teraz diskutujú členské krajiny. V pondelok sa stretli ministri životného prostredia. „Cítim významnú podporu,“ povedal komisár pre klímu Wopke […]
Menej ako 1 min.
min.
Desať krajín podporuje cieľ 90-percentnej redukcie skleníkových plynov do roku 2040. Tri sú proti, trinásť ďalších žiada dodatočné ústupky.
Cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 90 percent do roku 2040 navrhla Komisia ako míľnik k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. O návrhu teraz diskutujú členské krajiny.
V pondelok sa stretli ministri životného prostredia. „Cítim významnú podporu,“ povedal komisár pre klímu Wopke Hoekstra po tom, čo sa najambicióznejšie krajiny EÚ postavili za návrh. Patrí medzi ne Francúzsko, Fínsko, Dánsko a Španielsko. Nemecko a Holandsko vyjadrili iba dočasnú podporu – berlínska koaličná vláda sa ešte musí vnútorne dohodnúť, zatiaľ čo holandský dočasný minister Rob Jetten tvrdil, že novozvolený parlament krajiny podporuje 90 percent. Za návrh Komisie je desať krajín.
Tri sa postavili jasne proti: Česko ho označilo za „príliš ambiciózny“, Poľsko žiada „ďalšiu analýzu“, proti je aj grécka vláda.
Obrat Varšavy bol prekvapením po tom, čo člen novej vládnej koalície sľúbil v januári nový politický smer.
Výhrady: chýbajúce financie a konkurencieschopnosť priemyslu
Polovica členských krajín nemá jednoznačný postoj. Lotyšsko a niektorí ďalší členovia zdôraznili potrebu „pružnosti“ pri reflektovaní národných špecifík.
Každá „krajina EÚ má svoj vlastný model rozvoja“, povedal rumunský minister životného prostredia Mircea Fechet.
Ďalším argumentom je nedostatok zdrojov. „Nemáme k dispozícii dostatočné zdroje na dosiahnutie klimatických cieľov,“ vysvetlil chorvátsky štátny tajomník pre životné prostredie Ivo Milatić a dodal, že „musíme nájsť spôsob, ako z toho urobiť spravodlivý prechod, ktorý nikoho nenechá pozadu“.
Slovinský minister životného prostredia Bojan Kumer vyzval na „väčšiu geografickú rovnováhu“ pri vyplácaní európskych peňazí eurofondov z modernizačných a inovačných fondov.
Druhým problémom, na ktoré krajiny poukazujú, je priemyselná konkurencieschopnosť.
„Preťaženie“ priemyslu klimatickými politikami vyvoláva riziko „negatívnej reakcie“, varovala maďarská ministerka životného prostredia Anikó Raisz.
„Posilnenie konkurencieschopnosti nášho priemyslu je kľúčové pre nasledujúce roky,“ povedal nemecký štátny tajomník pre hospodárstvo a klímu Sven Giegold.
Uznanie jadrovej energie
Koalícia 12 projadrových krajín na čele s Francúzskom a Českom vidí jadrovú energiu ako kľúčový prvok energetického mixu po roku 2030.
Česko lobuje za vodík vyrábaný s pomocou elektriny z atómových elektrární, ktorý pravidlá Smernice o obnoviteľnej energii (RED) v súčasnosti neklasifikujú ako „obnoviteľný“.
„Prihováram sa za nízkouhlíkový vodík“, aby Európa mohla začať s „vodíkovým hospodárstvom“, povedal český minister životného prostredia Petr Hladík a vyzval na zmenu pravidiel RED.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
