Od budúceho roka budú veľké firmy povinné zverejňovať správy o zodpovednosti svojho podnikania. Viaceré začali s predstihom – medzi prvými sú energetici zo Skupiny ZSE, ktorí si vystavili spoločné vysvedčenie za spoločnosti ZSE a Východoslovenská energetika Holding. Energetika je podľa SHMÚ najväčším prispievateľom v oblasti emisií skleníkových plynov na Slovensku. Veľké energetické firmy sa pripravujú už […]
Menej ako 1 min. min.
Od budúceho roka budú veľké firmy povinné zverejňovať správy o zodpovednosti svojho podnikania. Viaceré začali s predstihom – medzi prvými sú energetici zo Skupiny ZSE, ktorí si vystavili spoločné vysvedčenie za spoločnosti ZSE a Východoslovenská energetika Holding.
Energetika je podľa SHMÚ najväčším prispievateľom v oblasti emisií skleníkových plynov na Slovensku. Veľké energetické firmy sa pripravujú už v predstihu – napríklad Spoločnosti ZSE a Východoslovenská energetika Holding vypracovali prvé reporty udržateľnosti už za rok 2020.
Po integrácii VSE Holding do skupiny ZSE na konci roku 2023 rozšírili ciele a stratégie na obe firmy. Medzi konkrétnymi predsavzatiami je napríklad cieľ dekarbonizovať vozový park, kde plánujú mať 80 percent služobných áut a 50 percent prevádzkových vozidiel do 3,5 tony na elektrický či hybridný pohon do roku 2030. Tiež zvyšujú energetickú efektívnosť svojich budov a usilujú o ochranu vtáctva v okolí svojich elektrických vedení.
Podľa Smernice EÚ o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD) už od budúceho roka budú musieť firmy, ktoré majú viac ako 500 zamestnancov, povinne publikovať prvé výkazy o zodpovednom podnikaní. Hovorí sa tomu aj vykazovanie firemného ESG, teda environmentálne, sociálne a riadiace faktory (Environmental, Social, Governance).
Skupina ZSE sa vo svojej firemnej stratégii zaviazala, že bude prispievať k plneniu Európskej zelenej dohody a k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.
Paroplyn ťahá emisie nahor
Pre energofirmy je téma udržateľného podnikania obzvlášť špecifickou výzvou už od prvého bodu skratky ESG, ktorý sa týka vplyvu na životné prostredie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) tvorí toto odvetvie viac ako tri štvrtiny celkových emisií skleníkových plynov (GHG) na celom svete.
Skupina v správe konštatuje, že oproti roku 2022 spotrebovali celkovo menej energií. Zdôvodňujú to úspornými opatreniami, odpredajom majetku aj teplejšou zimou.
Energetici šli vo svojej správe o udržateľnosti aj do detailov. Predstavili prvý výpočet emisnej bilancie za celú skupinu, teda ZSE a VSE spolu, za rôzne oblasti: porovnali spoločné emisie za rok 2023 s vývojom ZSE a VSE samostatne, v rokoch 2023, 2022 a 2021. Výsledok hodnotenia ukazuje, že v mnohých oblastiach sa im darí emisie znižovať.
„Malženice sú jediná emisná výroba, ktorej sa na Slovensku venujeme. Aktuálne je to však stále veľmi dôležitá elektráreň, lebo zabezpečuje flexibilitu a napomáha rastu podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe,” vysvetlila riaditeľka Divízie pre rozvoj spoločnosti a styk s verejnosťou skupiny ZSE Lívia Vašáková s tým, že paroplyn dokáže rýchlo nabehnúť do prevádzky a vyvážiť tak prípadný výpadok pokiaľ nesvieti slnko, či nefúka vietor.
V druhej oblasti emisnej bilancie energetici hodnotili emisie spojené so spotrebou nakúpenej elektriny a tepla, ako aj so stratami pri prenose a distribúcii elektriny. Tu sa v oblasti vykurovania podarilo znížiť skoro na polovicu.
Zaujímajú sa domácnosti aj firmy
Tretia oblasť hodnotila nepriame emisie z predanej elektriny a plynu koncovým zákazníkom, teda domácnostiam či firmám. Tie majú zároveň najväčší podiel na uhlíkovej stope spoločnosti. V predaji elektriny, aj plynu išli podľa tabuľky emisie nadol.
Energofirmy emisie znižujú najmä tým, že ponúkajú klientom možnosť nákupu takzvaných záruk pôvodu elektriny – teda, že zákazníci si môžu predplatiť elektrinu z čistých zdrojov. „Zákazníkom ponúkame zelenú elektrinu, tým pádom znižujeme emisie z predaja a snažíme sa týmto podporiť lepší dodávateľský mix,” potvrdila Lívia Vašáková.
V segmente plynu energetici uvádzajú, že podporujú hlavne riešenia na zvýšenie energetickej efektívnosti budov. V praxi to znamená, že v budovách, kde vlastnia plynové kotolne, zariadenia rekonštruujú a menia za úspornejšie a takisto investujú aj do obnovy samotných budov. Ak budú totiž budovy hospodárnejšie, budú mať menšiu spotrebu paliva a tým budú produkovať aj menej emisií. „Taktiež nás ale zaujíma aj pridávanie nízkoemisných zložiek do zemného plynu – v súčasnosti je to biometán, v budúcnosti počítame s vodíkom, čím by sme priamo znižovali emisie v dodávanom palive,” uvádza ZSE.
Povinné vykazovanie ESG má navyše vplyv aj na rastúci záujem firemných klientov, pre ktorých sa nákup certifikovanej čistej energie môže stať jedným z nástrojov na vykazovanie vlastného zodpovednejšieho podnikania.
„Finančné inštitúcie, ktoré ponúkajú výhodnejšie úvery pre udržateľne podnikajúce firmy, si budú môcť jednoduchším spôsobom porovnať, do akej miery jednotliví žiadatelia o úver tieto kritériá napĺňajú. A čím lepšie podmienky ponúkajú banky na úvery, ktoré sa týkajú zodpovedných investícií, tým zaujímavejšie bude pre firmy mať aj zelenú alebo bezemisnú energiu vo svojich mixoch,” vysvetlila Vašáková.
Výzva v rozvoji distribučnej siete
Energetici vo svojej správe kladú vysoký dôraz aj na druhý rozmer svojho podnikania popri zákazníckych riešeniach, teda predaji elektriny či plynu. Sú to distribučné siete.
„Snažíme sa optimalizáciou sietí znižovať technické straty, tým pádom aj znižovať emisie,” konštatuje Skupina ZSE s tým, že spoľahlivé elektrické siete sú síce kľúčom k udržateľnej transformácii energetiky, potrebujú však aj masívne investície.
Všetko sa totiž elektrifikuje – či už je to rastúci počet fotovoltických panelov na strechách, rastúci počet elektrických vozidiel v garážach a na cestách, alebo využívanie tepelných čerpadiel v domácnostiach. Klimatická zmena je navyše sprevádzaná extrémnymi výkyvmi počasia, pri ktorých prudký dážď, vietor či krupobitie môžu spôsobovať mechanické poruchy na vedeniach. To všetko zvyšuje nároky na sieť.
„Zmena energetiky si vyžaduje úplne novú éru investícií do distribučnej sústavy, zameranú na budovanie inteligentnej siete,” uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ZSE Markus Kaune.
Budovanie odolnej energetickej infraštruktúry neznamená len budovanie stožiarov a káblov, ale aj zlepšenie odolnosti zavádzaním inteligentnejších technológií a smartifikácie, vyzdvihuje správa.
„Siete musíme modernizovať a optimalizovať, aby sme zabezpečili spoľahlivé dodávky energie aj v dobe rastúceho dopytu na integráciu výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov do distribučnej sústavy,” dodal Kaune.
Otázne v tejto oblasti však zostáva financovanie. ZSE pripúšťa, že pokiaľ chcú modernizovať rýchlo a veľa sietí, investície čisto z firemného rozpočtu by sa mohli pretaviť do vyššej ceny distribučnej tarify, ktorú platia odberatelia vo svojich faktúrach za elektrinu. Preto označujú za dôležitú podporu z verejných financií, či už z eurofondov, Modernizačného fondu, alebo priamo zo strany štátu.
Súčasný minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý donedávna pôsobil na ministerstve hospodárstva ako štátny tajomník, sa v tom čase vyjadril, že „v rámci energetickej stratégie, ktorú sa snažíme nastaviť u nás na Slovensku, je kľúčové, aby v sústave bol nielen dostatok zdrojov energie ako takých, ale aj dostatok kapacity na pripájanie obnoviteľných zdrojov,“ vyhlásil v septembri.
