Zo stromov sme spravili nepriateľa krajiny, zmeniť to má nová dotácia pre farmárov

Poľnohospodári zatiaľ neprejavili veľký záujem o novú dotáciu na zakladanie agrolesníckych systémov, ktorá ich má motivovať k pestovaniu stromov a kríkov na poliach a pasienkoch. Schéma im neumožňuje pestovať dreviny, ktoré by im okrem ekologických výhod priniesli aj dodatočné príjmy.

Slovenský vidiek pred sedemdesiatimi rokmi vyzeral inak. Polia a pasienky boli menšie, pestrejšie a bolo na nich aj viac života. Po nástupe priemyselného poľnohospodárstva a kolektivizácie sa stal výrazne fádnejší.

Tá zmena udrie do očí pri pohľade na satelitné obrázky, ktoré sú už pomerne známe: mozaiku pestrofarebných políčok nahradili veľké monokultúrne polia. A okrem toho nastala ešte jedna zmena – z krajiny zmizli stromy.

A vracajú sa do nej len veľmi pomaly.

„Zo stromov sme urobili nepriateľa v krajine, namiesto toho aby sme ich vnímali ako jej neoddeliteľnú súčasť,“ hovorí Anna Mária Mitrová, predsedníčka Slovenskej agrolesníckej asociácie, ktorá robí osvetu o dôležitosti stromov v poľnohospodárstve.

S novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ ale stromom a kríkom možno svitá na lepšie časy.

Prečo agrolesníctvo

Základná poučka agrolesníctvo definuje ako systém hospodárenia na pôde, kedy sa kombinuje poľnohospodárska produkcia s pestovaním drevín. Je to vlastne len nové pomenovanie pre to, čo kedysi bežne robili ľudia, ktorí žili z práce na pôde.

„Integrácia drevín do poľnohospodárstva musí byť zámerná a musí plniť nejaké funkcie“ vysvetľuje čo oddeľuje agrolesníctvo napríklad od zanedbanej pôdy zarastenej náletmi Anna Mária Mitrová. Dôvodov, prečo by to farmári mali robiť, je hneď niekoľko.

Stromy v prvom rade vedia napraviť škody na krajine po priemyselnom poľnohospodárstve:

Pôda pod veľkoplošnými monokultúrami sa nevie brániť prívalovým dažďom – vodu na nej nemá čo zdržať a tak aj zo vzácnymi živinami rýchlo odteká a v mnohých prípadoch ako záplavová vlna dorazí až do ľudských sídel. Na poliach potom chýba v suchých obdobiach. „Dreviny sú ako 3D prvok v 2D monokultúre. Zvyšujú diverzitu nad zemou aj pod ňou a znižujú povrchový odtok,“ vysvetľuje výskumníčka. Rovnako protierózne pôsobia dreviny voči vetru, keďže brzdia jeho rýchlosť v krajine.

Pestovať a starať sa o stromy a kríky má ale význam aj na trávnych porastoch. „Namiesto toho, aby som to pokosila, privediem tam zvieratá, spasú porast a dajú mäso alebo mliečnu produkciu. A majú sa kam schovať, čiže dreviny tu plnia mikroklimatickú funkciu,“ dodáva.

Jedným z propagátorov agrolesníctva na Slovensku je Martin Gálik, ktorý sa spolu s nadáciou Ekopolis v rámci rôznych projektov snaží presviedčať poľnohospodárov, aby zapracovali do svojej práce aj dreviny. „Nie všetky podniky reagujú pozitívne, niektoré sa toho boja,“ hovorí Gálik s tým, že najväčší záujem majú malé farmy.

Kedysi roľníci vedeli efektívne spojiť obrábanie polí alebo pasenie s pestovaním drevín, pretože to pre nich malo aj ekonomický zmysel. Táto symbióza a jej výhody sa ale počas komunizmu z poľnohospodárskeho povedomia vytratili.

Preto je podľa Gálika problém, že u nás chýba výskum, ktorý by ich farmárom pripomenul. Nemáme demonštračné plochy, na ktorých by farmári na vlastné oči videli konkrétne výsledky spojenia pestovania drevín a poľnohospodárskych plodín.

Keď poľnohospodár nevie o prínosoch agrolesníctva, vníma ho hlavne ako prácu a výdavky navyše. Vybudovanie vhodného drevinového systému nie je lacné: okrem stromov treba neraz investovať do novej techniky a určite aj do zaškolenia a vzdelávania.

Gálik ale pripomína, že agrolesnícke systémy sa nakoniec podniku aj tak ekonomicky vyplatia. „Kombinácia drevín a poľných plodín alebo zvierat dokáže z hektára priniesť väčšiu produkciu ako keď ich pestujeme či chováme zvlášť,“ upozorňuje.

Francúzski vedci zistili, že sto hektárov agrolesníckej plochy poskytne rovnakú produkciu ako 140 hektárov plochy, kde sú stromy a pole oddelené do blokov. Agrolesnícky systém dokáže lepšie využívať slnečné žiarenie, vodu či hnojivá.

Produkčný efekt drevín sa pritom ešte viac zvyšuje s nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien – predovšetkým nedostatkom zrážok a suchom.

„Je to jedno z najefektívnejších adaptačných a mitigačných opatrení proti klimatickej zmene,“ doplňuje Mitrová.

Do budúcnosti by mohli výsadbou drevín, ktoré vedia zachytávať uhlík, poľnohospodári kompenzovať vlastnú emisnú stopu. Ak by EÚ dotiahla novovznikajúci rámec pre uhlíkové poľnohospodárstvo, ktorý by odmeňoval farmárov za udržiavanie uhlíka v pôde, stromy by mohli byť pre nich zdrojom ďalších príjmov. „Premena len deviatich percent európskej poľnohospodárskej pôdy na agrolesnícke systémy by mohla kompenzovať až 43 percent všetkých emisií z európskeho poľnohospodárstva,“ cituje Slovenská agrolesnícka asociácia jednu z vedeckých štúdií.

Stromy za európske peniaze

To, že na našich poliach a lúkach chýbajú stromy, ale nie je len výsledok kolektivizácie. Drevinám po vstupe Slovenska do Európskej únie nepriali veľmi ani dotačné pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Priame hektárové dotácie na plochu nútia poľnohospodárov obrobiť každý jeden hektár. Strom alebo krík, ktorý mu v tom bráni, znamená hrozbu krátenia dotácií.

Vlani, so štartom nového programového obdobia poľnohospodárskej politiky, ale prišla zmena. Drevinám v krajine sa prispôsobil mapový portál (LPIS), podľa ktorého farmári čerpajú európske agrodotácie. Systém obsahuje novú vrstvu pre agrolesníctvo a umožňuje tak čerpať dotácie aj na takto obhospodarovanú pôdu.

Okrem toho ministerstvo pôdohospodárstva zaviedlo novú dotačnú schému, ktorou chce pestovateľov a chovateľov motivovať k agrolesníckym systémom.

Funguje to tak, že farmár si vyberie, či založí líniovú výsadbu drevín na poli alebo stromy roztrúsene zasadí na trávnom poraste a na každý hektár pod agrolesníckym systémom dostane platbu 2460 eur.

Schéma má ale podľa expertov viacero nedostatkov, čo dokazuje aj obmedzený záujem farmárov v prvom roku. Podľa Martina Rovaša zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory platobná agentúra platbu vyplatila na 600 hektárov. „Poľnohospodári boli opatrní, pretože je to úplne nová vec, vychádzali k nej stále nové písomné usmernenia a veľa vecí im nebolo známych,“ hovorí s tým, že do ďalšej sezóny sa zvýšil počet žiadostí o novú dotáciu na 976 hektárov. .

Martin Gálik tvrdí, že je za túto podporu agrorezortu vďačný, hoci sa aj podľa neho dala pripraviť lepšie. Výšku platby považuje za dostatočnú a motivujúcu hlavne pre malé farmy. Jeho hlavnou výhradou ale je, že nariadenie upravujúce podmienky dotácie vníma agrolesnícke systémy v prvom rade ako neproduktívne systémy. Dotačná politika tak neumožňuje poľnohospodárom pestovať rýchlorastúce dreviny, ktoré by boli zdrojom drevnej biomasy.

„Do tohto zoznamu je zaradená aj jelša, ktorá je vhodná do vlhkých podmienok a výborne viaže dusík,“ hovorí svoje výhrady s tým, že agrolesníctvo by malo byť považované za vysoko produktívny poľnohospodársky systém.

S tým súhlasí aj Rovaš. „Ak je oklieštený sortiment povolených drevín, aj záujem poľnohospodárov vstúpiť do takéhoto systému je menší,“ potvrdzuje. Dobrou správou ale je, že koncom roka ministerstvo v rámci agrodotačného plánu požiadalo eurokomisiu o povolenie zaradiť do agrolesníckych systémov aj rýchlorastúce dreviny.

Anna Mária Mitrová aj preto hovorí, že slabé zapojenie farmárov v prvom roku nevyjadruje ich skutočný záujem o agrolesníctvo. Tvrdí, že je veľká medzera medzi tým, ako agrolesnícke systémy definuje nariadenie a aké široké spektrum postupov v agrolesníctve existuje.

„Podpora je veľmi reštriktívna. Sú určené presné druhy stromov a kríkov, ich presný dizajn a rozostupy a bohužiaľ je tam regulovaný aj manažment, čiže nemáme voľnú ruku na to, čo by sme v agrolesníckych systémoch skutočne potrebovali robiť,“ vysvetľuje.

Čo ďalej

Experti sa ale zhodujú v tom, že napriek nedostatkom je nové schéma dobrým krokom pre rozvoj agrolesníctva u nás. Okrem Slovenska napríklad takúto podporu zaviedlo len ďalších osem členských štátov.

Z krátkodobého hľadiska by zapojeniu poľnohospodárov do novej dotačnej schémy pomohlo, keby bola flexibilnejšia. Dotácia napríklad podporuje len tých, ktorí založia nový agrolesnícky systém. Ak niekto tieto postupy používal aj predtým, na podporu nárok nemal. „To je niečo s čím treba pracovať. Agrolesníctvo zápasí s ostatnými systémami, ktoré sú dotačne zvýhodňované, napriek tomu, že nie sú tak prospešné pre prírodu a spoločnosť,“ myslí si výskumníčka Mitrová.

Podľa Martina Rovaša by poľnohospodárov mohlo k pestovaniu stromov presvedčiť zvýšenie dotácie na 4300 eur za hektár ako je to v Česku. Okrem toho za dôležitý považuje aj poradenský systém, ktorý by im pomohol zorientovať sa v dotačných pravidlách, aby sa nebáli, že im kontrolóri pre strom alebo krík zamietne dotáciu.  „Možno potrebujeme len viac času,“ dodáva.

Odborník najväčšej slovenskej agrokomory pre rozvoj agrolensíctva vidí veľký priestor v zarastených, takzvaných bielych plochách, ktorých sú na Slovensku desiatky tisíc hektárov. V dotačných pravidlách a systémoch dnes tieto plochy nemajú nárok na podporu a tak sa im poľnohospodári buď vyhýbajú, alebo ich čistia a mulčujú.

„Sú štáty, kde do krajiny zámerne vysádzajú borievku či ruže šípové. My ich tu už máme, je to naše rodinné striebro. Ovčiarstvo je spôsob ako neprísť o túto plochu,“ navrhuje.