Zoznam najbohatších krajín za rok 2024 je vonku. Slovensko predbehli všetky susedné štáty

Mnohé z najbohatších krajín sveta si dokázali aj v roku 2024 udržať svoje postavenie v rebríčku. A to aj napriek dnešnej globálnej ekonomike, kde významnú rolu hrajú jednak pandémie, geopolitické nepokoje, ale aj spomalenie ekonomického rastu. Je zaujímavé, že medzi krajinami najnovšieho zoznamu v Global Finance dominujú relatívne malé štáty. Najbohatšie krajiny sveta. Zdroj: shutterstock.com/Dilok […]

Autor: 21. máj 2024

Menej ako 1 min. min.

Mnohé z najbohatších krajín sveta si dokázali aj v roku 2024 udržať svoje postavenie v rebríčku. A to aj napriek dnešnej globálnej ekonomike, kde významnú rolu hrajú jednak pandémie, geopolitické nepokoje, ale aj spomalenie ekonomického rastu.

Je zaujímavé, že medzi krajinami najnovšieho zoznamu v Global Finance dominujú relatívne malé štáty.

Najbohatšie krajiny sveta. Zdroj: shutterstock.com/Dilok Klaisatapornv

Čo majú spoločné najbohatšie štáty sveta?

Portál vysvetľuje, že za to môžu ich špecifické ekonomické štruktúry, ktoré priťahujú hlavne zahraničné investície, rozvíjajú finančné sektory a turistiku, alebo majú veľké zásoby prírodných zdrojov ako ropa a zemný plyn.

Krajiny ako San Marino, Luxembursko, Švajčiarsko a Singapur patria medzi najmenšie, no zároveň najbohatšie štáty. Vyznačujú sa sofistikovanými finančnými sektormi a daňovými režimami, ktoré lákajú zahraničné investície a profesionálne talenty. Katar a Spojené arabské emiráty zase čerpajú bohatstvo z veľkých zásob uhľovodíkov a ďalších cenných prírodných zdrojov.

Rozhodujúce faktory

V rebríčku sa sústredili najmä na hrubý domáci produkt (HDP) a paritu kúpnej sily (PPP). Tieto údaje totiž umožňujú lepšie posúdiť bohatstvo alebo chudobu priemerného obyvateľa jednotlivých krajín.

Malé, ale bohaté štáty majú často ekonomiky, ktoré sú neporovnateľne veľké vzhľadom na ich malý počet obyvateľov, čo im umožňuje dosiahnuť vysokú úroveň bohatstva na obyvateľa.

Pandémia zamávala ekonomikou všetkých krajín

Pandémia COVID-19 odhalila nerovnosti, ktoré sa často skrývajú za priemernými hodnotami. Krajiny s vyšším HDP na obyvateľa majú lepšie zdroje na starostlivosť o svojich obyvateľov. Tie však nie sú vždy spravodlivo dostupné pre všetkých.

Po pandémii prišlo obdobie inflácie, ktorú ešte zhoršili geopolitické udalosti ako napríklad invázia Ruska na Ukrajinu, čo viedlo k zvýšeniu cien potravín a energií. Tieto udalosti najviac postihli rodiny s nižšími príjmami, ktoré vynakladajú väčšiu časť svojich príjmov na základné potreby, a ktoré sú citlivé na cenové výkyvy.