Zrušenie špeciálnej prokuratúry je vážnym problémom, bude nás stáť peniaze

Z listu Európskej komisie z konca marca vyplýva, že pre Komisiu je vážnym problémom aj samo zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. V Pláne obnovy sme sľúbili existenciu osobitnej prokuratúry s vysokou ochranou svojej nezávislosti. Porušenie sľubu môže spôsobiť zablokovanie celého Plánu.

Slovensko nemôže argumentovať ani tým, že prípady zneužívania európskych peňazí prenesie na Úrad európskej prokuratúry (EPPO). Existencia EPPO nezbavuje Slovensko povinnosti chrániť finančné záujmy EÚ. Vláda nemôže túto zodpovednosť preniesť na európske inštitúcie.

Čo sa deje

Uniknutý list Európskej komisie podrobne už podrobne rozoberajú aj ďalšie slovenské médiá (napr. Denník N, ktorý zverejnil aj plné znenie listu). Vyplýva z neho niekoľko okolností naznačujúcich, že spor slovenskej vlády s Komisiou je vážny a zablokovanie peňazí z Plánu obnovy je reálnou možnosťou.

Len časť slovenského problému: List sa týka len časti problému, ktorý spôsobila novela Trestného zákona a ďalšie kroky súčasnej vlády: faktu, že v Pláne obnovy sme de facto sľúbili existenciu ÚŠP: osobitej prokuratúry pre ochranu finančných záujmov EÚ, s nezávislým vedením, ochránenej pred zásahmi Generálneho prokurátora, s dostatočnými odbornými personálnymi kapacitami (vrátane bezpečnostných previerok prokurátorov).

Nemusí to byť nevyhnutne ÚŠP. Ak by to však mala byť nejaká osobitná jednotka generálnej prokuratúry, má spĺňať vyššie menované charakteristiky, vrátane nezávislosti vedenia a prokurátorov.

Nepresvedčivé argumenty: Zo zverejneného listu vyplýva, že sa slovenská vláda pokúšala zmeny po schválení novely vysvetliť vo dvoch listoch, neuspela. Tentokrát sa Komisia slovenskej vlády pýta na konkrétne informácie o osude bývalých prokurátorov ÚŠP, ich prípadoch a spôsobe, akým budú podvody s európskymi peniazmi vyšetrované v budúcnosti.

Neobstojí ani argument, že ochranu finančných záujmov EÚ prevezme európska prokuratúra, ktorá je na Slovensku zastúpená delegovanými európskymi prokurátormi (na Slovensku ich je šesť), ktorí pôsobili na ÚŠP, po jeho zrušení na Generálnej prokuratúre. Prvým dôvodom je, že existuje veľká skupina prípadov, v ktorých EPPO koná len výnimočne (pri škode pod desaťtisíc eur), alebo môže rozhodnúť o ich prenesení na národnú prokuratúru (škoda desať až stotisíc eur). Pred marcom takto s EPPO spolupracovala špeciálna prokuratúra.

Po druhé, slovenská vláda nemôže plne preniesť zodpovednosť za ochranu finančných záujmov Únie na európske inštitúcie.

Nejasná situácia: Situácia je o to komplikovanejšia, že o novele rozhoduje Ústavný súd a niektoré jej časti pozastavil: vrátane článku 1, ktorý obsahoval problematické ustanovenia o skrátení premlčacích dôb a znížení trestov. Úrad špeciálnej prokuratúry prestal existovať, kontinuita vyšetrovania otvorených prípadov je nejasná a možnosti EPPO chrániť finančné záujmy EÚ na Slovensku obmedzené. K momentu prípravy tohto textu neprevzala európska prokuratúra z bývalého ÚŠP jediný prípad.

Čo bude nasledovať

Vráťme sa na začiatok: uniknutý list sa týka len časti problému, ktorý spôsobila vládna novela Trestného zákona. Zrušením ÚŠP sme porušili sľub daný pri schvaľovaní Plánu obnovy. Pokiaľ slovenská vláda nevysvetlí, že systém funguje dobre aj bez špeciálnej prokuratúry (čo sa, vzhľadom na doterajšie reakcie Komisie nezdá pravdepodobné), alebo neprijme novú novelu (znovuvytvorenie Úradu špeciálnej prokuratúry, či samostatnej jednotky na Generálnej prokuratúre, nezávislej od Generálneho prokurátora), financovanie z Plánu obnovy je ohrozené. A to aj v prípade, ak by sa nám podarilo vyriešiť problémy, ktoré zablokovali štvrtú platbu.

Slovenskí predstavitelia (napríklad podpredseda vlády Kmec) hovoria, že pripravujú piatu žiadosť o platbu. Teoreticky im v tom zablokovaná štvrtá platba nebráni. Peniaze však nedostaneme, pokiaľ sa nevyrieši spor spôsobený zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry.

K tomu pripočítajme ďalšie problémy na horizonte. Jedným z míľnikov v piatej platbe bola rekvalifikácia príslušníkov polície pre vyšetrovanie finančných trestných činov. Týkala sa aj NAKA. V semafore Plánu obnovy je míľnik označený ako zelený, teda splnený. Zmeniť to však môže plánované oslabenie Národnej kriminálnej agentúry, znižovanie počtu je pracovníkov. Podľa neoficiálnych informácií už európske inštitúcie tieto plány podrobne sledujú.

Čas je kľúčový

Šéfka sekcie Plánu obnovy v rozhovore tvrdila, že neidentifikovala situáciu, že by parlamentom prešiel zákon proti Plánu obnovy. Je to možno pochopiteľná, no fakticky nesprávna odpoveď. Peniaze z plánu sú ohrozené minimálne troma spôsobmi:

Nesplnené a zvrátené míľniky (neschválenie výdavkových limitov, schválenie trinásteho dôchodku),
Porušenie podmienok v schválenom Pláne (zrušenie Špeciálnej prokuratúry)
Oslabenie ochrany finančných záujmov EÚ (celá novela Trestného zákona)

Peniaze z Plánu obnovy musíme vyčerpať do polovice roka 2026, predĺženie tejto hranice je nepravdepodobné. Čerpanie je pritom naviazané na konkrétne reformy, či konkrétne investície – realizácia jedných aj druhých si vyžaduje čas a Slovensko už teraz mešká.

Vláda môže požiadať o revíziu Plánu. Urobila to (úspešne) predchádzajúca vláda, aj iné krajiny. Opäť je to však proces, ktorý vyžaduje čas. Ak by sa aj podarilo vyriešiť všetky problémy blokujúce peniaze z Plánu obnovy, časť peňazí pravdepodobne nedočerpáme. Čím dlhšie trvá spor s Komisiou, tým sú riziko a nevyčerpaná suma vyššie.