Verejná kanalizácia chýba v každej druhej obci na Slovensku. Výstavba napreduje tak pomaly, že kým štát čelí európskym žalobám a pokutám za neplnenie povinností, začala platiť nová smernica, ktorá požiadavky EÚ ešte sprísňuje. Slovensko sa k dobudovaniu infraštruktúry, ktorá by zabezpečila dôkladné a bezpečné odvádzanie a čistenie odpadových vôd, zaviazalo už pri svojom vstupe do EÚ. Ako však […]
Menej ako 1 min.
min.
Verejná kanalizácia chýba v každej druhej obci na Slovensku. Výstavba napreduje tak pomaly, že kým štát čelí európskym žalobám a pokutám za neplnenie povinností, začala platiť nová smernica, ktorá požiadavky EÚ ešte sprísňuje.
Slovensko sa k dobudovaniu infraštruktúry, ktorá by zabezpečila dôkladné a bezpečné odvádzanie a čistenie odpadových vôd, zaviazalo už pri svojom vstupe do EÚ. Ako však konštatujú viaceré Správy o stave životného prostredia z dielne envirorezortu aj Inštitút environmentálnej politiky (IEP), v plnení záväzkov dodnes mešká.
Podiel domov napojených na verejnú kanalizáciu stúpa len veľmi pomaly. Podľa správy vydanej v decembri 2024 počet obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu v roku 2023 dosiahol 71,52 percenta. Medziročne išlo o nárast o 0,52 percentuálneho bodu. Vybudovanú verejnú kanalizáciu malo dokopy 1 197 obcí, čo je 41,42 percent z ich celkového počtu.
Nové pravidlá od tohto roku
Napojenie na kanalizáciu je v porovnaní s EÚ podpriemerné a je najnižšie spomedzi štátov V4. Pokiaľ ju obyvatelia nemajú, odpadové vody zbierajú prevažne do žúmp alebo do vlastných čističiek. Niektorí majitelia však žumpy vypúšťajú aj nelegálne do okolia, alebo dochádza k presakovaniu do pôdy, čím môže dôjsť ku kontaminácii úžitkovej či pitnej vody.
Podľa novej európskej smernice má byť pripojenie povinné pre všetky aglomerácie nad tisíc takzvaných ekvivalentných obyvateľov (EO). To je údaj, ktorý nezodpovedá jednej obci s určitým počtom obyvateľov, ale definovanému územiu a množstvu ľudí žijúcich v ňom. Môžu to byť teda aj zhluky obcí. Štáty budú mať povinnosť vypracovať a aktualizovať zoznamy miest a informovať o nich. Prísnejšie pravidlá čakajú aj samotné čistiarne odpadových vôd.
Členské štáty majú transponovať smernicu do národnej legislatívy do 31. júla 2027. Štáty majú tiež Komisii predložiť národný program implementácie, vrátane dlhodobého plánovania požadovaných investícií spolu so stratégiou financovania do 1. januára 2028.
Presný dátum, dokedy majú byť menšie aglomerácie pripojené na kanalizáciu, bude nastavený podľa situácie v každej krajine. Konečné termíny sú od roku 2035 až po 2045.
Slovensko ale môže mať problém stihnúť aj takúto ďalekú budúcnosť – analytici IEP vypočítali, že pri doterajšom tempe pripájania obyvateľstva by Slovensko mohlo byť odkanalizované niekedy v roku 2057.
Slovensko na súdoch
Revidovaná smernica o čistení komunálnych odpadových vôd reálne sprísni podmienky a povinnosti štátov až v najbližších rokoch. Problémom pre Slovensko je, že dlhodobo neplní ani jej súčasné požiadavky a tento problém sa ťahá už desaťročie.
Posledné správy prišli z Bruselu koncom minulého roka. Európska komisia informovala, že sa po opakovaných apeloch a roky trvajúcom „infringemente“ rozhodla pre posledný krok.
„Napriek určitému pokroku slovenské orgány nevyriešili problémy v plnej miere. Komisia dospela k záveru, že úsilie slovenských orgánov zatiaľ nebolo dostatočné, a preto vec Slovenska postupuje Súdnemu dvoru Európskej únie,” konštatovala Komisia. Na presnejšie informácie o stave konaní sa portál Euractiv Slovensko pýtal aj envirorezortu, ten sa však do publikácie článku nevyjadril.
Európska smernica stanovuje, že komunálne odpadové vody treba pred vypustením do prírody zozbierať a vyčistiť, aby sa neznečisťovalo životné prostredie. Na to obce potrebujú zbernú a čistiacu infraštruktúru, inak hrozí kontaminácia vôd, pôdy a ohrozenie zdravia obyvateľov.
Za neplnenie smernice hrozia Slovensku pokuty v desiatkach miliónov eur. IEP spriemeroval trvania konaní a výšku pokút uvalených iným štátom v podobných prípadoch. Z výsledkov vyplýva, že Slovensko môže očakávať finančné sankcie v rokoch 2030 až 2035. Výšky pokút v podobných prípadoch sa pohybovali v desiatkach miliónov eur. Najvyššia pokuta bola udelená Taliansku, najnižšia Belgicku a Grécku.
Prípad sa týka 25 aglomerácií na Slovensku, v ktorých sa nedostatočne čistili komunálne odpadové vody a štát tak neplnil záväzky z predmetnej smernice v stanovených termínoch, ani do konečnej lehoty, ktorá uplynula 31. decembra 2015.
Komisia okrem toho rieši voči Slovensku konanie pre porušovanie tej istej smernice aj ďalšom prípade, ktorý sa začal v roku 2021. Ten sa týka neplnenia povinností v období po decembri 2015.
Stav sa zlepšuje len pomaly
Od roku 2001 bolo na Slovensku na kanalizáciu pripojených približne 900-tisíc obyvateľov a postavilo sa deväťtisíc kilometrov potrubí. V sídlach pod dvetisíc obyvateľov alebo obciach ale percento pripojenia výrazne klesá. Navyše, vo viacerých väčších obciach je kanalizácia iba v časti územia. Známym príkladom je mesto Kolárovo.
Rýchlešie dobiahanie brzdí nedostatok financií. Slovensko by na odkanalizovanie všetkých obcí potrebovalo dobudovať ešte vyše 12 tisíc kilometrov kanalizácií, z čoho polovica je v obciach nad tisíc obyvateľov. Nie je však jasné, kto nové siete vybuduje. Za plnenie záväzkov voči EÚ je zodpovedný štát, budovať infraštruktúru by však mali obce, prípadne ich vodárenské spoločnosti.
„Na plnenie cieľov súčasnej smernice je v eurofondovom období 2021 – 2027 vyčlenených viac ako 400 miliónov eur, celková potrebná suma je takmer miliarda eur. V tom ale nie je započítaný investičný dlh na existujúcej infraštruktúre,” vyčíslil IEP s tým, že s novou smernicou sa potrebná suma ešte zvýši.
„Aktualizácia stratégie by mala zohľadniť nové záväzky s realistickým harmonogramom realizácie vrátane nákladovosti. Otázne je zabezpečenie udržateľnosti financovania nových projektov, ako aj údržby,” píše sa v analýze.
Eurofondy, ktoré doteraz pokrývali veľkú časť investícií do výstavby, postupne klesajú a presúvajú sa do iných priorít. Nemožno ich využiť ani na opravy a obnovu. Zdroje zo štátneho Envirofondu sú zas obmedzené a malým obciam chýbajú aj kapacity na prípravu kvalitných projektov.
Kto bude stavať?
Príkladom sú obce na Kysuciach, ktoré o pripojenie bojujú roky – z pôvodných plánov výstavby totiž vypadli. Envirorezort žiadajú o pomoc, pretože obec projekt sama neutiahne a ich vodárenská firma spláca úvery do roku 2030, nové si tak vziať nedokáže.
„Kým pre obce je spoluúčasť na financovaní päťpercentná, pre SEVAK je to nad 30 percent, čo predstavuje vysoké náklady. Tlačil by som na ministerstvo, nech im dá lepšie podmienky,“ povedal pre portál MY Kysuce starosta Kysuckého Lieskovca Milan Králik.
Analytici odporúčali aj inšpiráciu zahraničím, napríklad Poľskom, kde kanalizácie stavajú prevažne z vlastných zdrojov vodárenských spoločností a obcí. Minister životného prostredia Tomáš Taraba však na sociálnej sieti vodárov kritizoval, že pri budovaní a opravách siete dlhodobo zlyhávajú.
„Ak raz vodárenské spoločnosti nie sú vo vlastníctve štátu, nie je prvotnou úlohou štátu investovať namiesto vodárenských spoločností,“ napísal Taraba s tým, že možno nastal čas, aby štát prevzal nad týmito spoločnosťami kontrolu.
Prezident Asociácie vodárenských spoločností (AVS) Stanislav Hreha v reakcii na ministrove ambície pripomenul, že vodárenské spoločnosti v minulosti už boli v rukách štátu. „Nedopadlo to dobre, kvôli tomu v rokoch 2002 až 2003 boli transformáciou prevedené na mestá a obce. Pozrite si ekonomické výsledky štátnych vodárenských spoločností z uvedenej doby a budete vidieť, ako štát dokázal tieto spoločnosti riadiť,” podotkol.
Vodárenské spoločnosti žiadajú s rezortom konštruktívny dialóg. Namietajú, že zo zákona nemajú povinnosť budovať novú infraštruktúru. K tomu sa zaviazal štát. „Vodárenské spoločnosti pomáhali štátu a čerpali eurofondy, aby odkanalizovali mestá a obce. A štát ich reguláciou poškodzoval,” dodal Hreha. Dôsledkom má byť nakopený investičný dlh a nedostatok zdrojov, aby financovali nové projekty. Pomôcť by im mohli nové zdroje financovania, ako sú úvery či dlhopisy, to však slovenská legislatíva brzdí tiež.
Mestá a obce sa chcú zapojiť do diskusie
Zástupcovia samospráv zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) a AVS na spoločnej tlačovej konferencii koncom februára tohto roka upozornili, že novela zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z dielne envirorezortu môže situáciu s očisťovaním odpadových vôd ešte viac skomplikovať.
„Úprava, ktorá ide do parlamentu bez toho, aby sa k tomu na tripartite mohli vyjadriť zástupcovia zamestnávateľov alebo miest a obcí, ohrozuje realizáciu neregulovaných činností vodárenských spoločností,” vysvetlil predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Novela má podľa neho obmedziť možnosť vodární odvážať žumpy z domov či bytov do čističiek odpadových vôd a čističkám zakázať takéto odpadové vody čistiť. Hrozí teda, že ľudia ich budú vypúšťať inam – napríklad do prírody.
„Slovensko má 2900 miest a obcí, z ktorých neodkanalizovaných je 1700 obcí. Týchto 1700 obcí nemá inú možnosť, ako riešiť svoje odpadové vody, len vývozom žumpových vôd,“ vyčíslil Hreha.
Podľa Božika sa problém týka nielen neodkanalizovaných obcí, ale aj mestských častí Bratislavy, Košíc a iných okresných či krajských miest. Ministerstvo životného prostredia so zástupcami samospráv podľa šéfa ZMOSu komunikuje veľmi sporadicky. Rezort preto požiadali, aby so zmenami počkal a zapracoval do finálnej podoby novely aj postrehy sociálnych partnerov.
Zákon následne prešiel 2. apríla prvým čítaním. O zmenách majú poslanci rokovať vo výboroch koncom mája a následne v pléne parlamentu v druhom čítaní.
The post Žumpy majú z obcí podľa novej smernice miznúť rýchlejšie. Slovensku za doterajší výkon hrozia pokuty appeared first on euractiv.sk.
