Gruzínsko zažíva v posledných týždňoch vlnu masových protestov, ktoré sa vyznačujú aj brutalitou bezpečnostných zložiek. Prozápadná gruzínska prezidentka Salome Zurabišvili apelovala na EÚ, aby na súčasnú gruzínsku vládu vyvinula väčší tlak. Brusel podľa nej zatiaľ reaguje pomaly a málo. Dosluhujúca prozápadná gruzínska prezidentka Salome Zurabišvili vyzvala v stredu Európsku úniu, aby vyvinula tlak na proruskú […]
Menej ako 1 min. min.
Gruzínsko zažíva v posledných týždňoch vlnu masových protestov, ktoré sa vyznačujú aj brutalitou bezpečnostných zložiek. Prozápadná gruzínska prezidentka Salome Zurabišvili apelovala na EÚ, aby na súčasnú gruzínsku vládu vyvinula väčší tlak. Brusel podľa nej zatiaľ reaguje pomaly a málo.
Dosluhujúca prozápadná gruzínska prezidentka Salome Zurabišvili vyzvala v stredu Európsku úniu, aby vyvinula tlak na proruskú vládu strany Gruzínsky sen a dosiahla v krajine nové voľby. Zurabišvili sa takto vyjadrila v prejave v Európskom parlamente, informuje TASR.
„Európa musí nájsť páky, aby mohla konať. Ak Európa nedokáže vyvinúť tlak na krajinu s 3,7 milióna obyvateľmi, ako môže očakávať, že bude konkurovať gigantom 21. storočia?“ spýtala sa europoslancov v Štrasburgu.
Gruzínsko zažíva v posledných týždňoch novú vlnu masových protestov, ktorá vypukla po rozhodnutí vlády pozastaviť do roku 2028 prístupový proces krajiny s EÚ. Členstvo v EÚ podľa prieskumov podporuje zhruba 80 percent obyvateľov Gruzínska a tento cieľ je zakotvený aj v gruzínskej ústave.
Protesty už skôr vyvolali sporné októbrové parlamentné voľby, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov jasne zvíťazila proruská vládnuca strana Gruzínsky sen, hlasovanie však sprevádzali podozrenia z rozsiahlych podvodov.
Riaditeľ MEMO 98 Rasťo Kužel v rozhovore pre EURACTIV Slovensko opísal, ako bol počas posledných parlamentných volieb v Gruzínsku svedkom tlaku na občanov, vyhrážania, a údajne aj kriminálnikov pred volebnými miestnosťami. Súčasné protesty mu pripomínajú spôsob, akým sa zasahovalo voči demonštrantom v Lukašenkovom Bielorusku.
„V Gruzínsku pôsobím od roku 2007. Mal som možnosť tam vidieť veľa demonštrácií, ktoré sa konali aj v minulosti. Nikdy som sa však doteraz nestretol s takouto brutalitou vládnej moci, reprezentovanej políciou a špeciálnymi oddielmi, ako teraz,“ zhodnotil Kužel.
Veľvyslanec EÚ v Gruzínsku Pawel Herczynski odsúdil postup polície voči demonštrantom ako neprijateľný. Zásahy odsúdili aj Francúzsko, Spojené štáty, Nemecko či Veľká Británia, kým štáty ako Ukrajina, Litva a Estónsko už uvalili na gruzínskych predstaviteľov aj sankcie.
So sankciami nesúhlasilo Slovensko ani Maďarsko
Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. V reakcii na prijatie „zákona o zahraničných agentoch“, podobný ruskej legislatíve používanej na umlčanie disentu, mu však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil aj desiatky miliónov eur finančnej pomoci.
Európska únia teraz zvažovala uvalenie sankcií na Gruzínsko, vetovalo ich však Maďarsko. Nesúhlas s nimi však komunikovalo aj Slovensko. Podľa ministra zahraničia Juraja Blanára (Smer-SD) totiž situácii nepomôžu žiadne „unáhlené sankcie“.
„Nechceme zasahovať do výsledkov volieb v Gruzínsku, pretože tieto voľby neboli spochybnené čo sa týka výsledku, ale boli vyslovené výhrady voči nejakým nedostatkom, ktoré sa vyskytli,“ vyhlásil v pondelok (16. decembra) minister Blanár.
Popri tom uviedol, že ku Gruzínsku sa „treba správať s rešpektom“. Odsúdil násilie na protestoch, ale zároveň skritizoval Európsky parlament za „politikárčenie“ a prezidentku Zurabišvili za to, že nechce odísť z úradu. Tá argumentovala, že jej zástupcu „môže zvoliť len legitímne zvolený parlament“, ktorý teraz v Gruzínsku podľa nej a opozície nie je.
Členské štáty sa v nadväznosti na to, že nemohli nájsť jednotu, dohodli iba na zavedení vízovej povinnosti pre držiteľov gruzínskych diplomatických pasov.
Zurabišvili v stredu naznačila, že to nestačí, a EÚ ako najväčšieho donora, hospodársky trh, ako aj domov najpočetnejšej diaspóry Gruzíncov vyzvala na väčší tlak. Na situáciu v Gruzínsku podľa nej dosiaľ Brusel reagoval pomaly a málo.
„Zatiaľ čo v Tbilisi sú zakázané európske vlajky, Gruzínci stále čakajú na záväzné opatrenia z Bruselu a Washingtonu,“ povedala s tým, že pouličné protesty sa nezastavia, dokým nedôjde k novým slobodným a spravodlivým voľbám. „Buď pôjdeme k voľbám, alebo sa určite dostaneme… do krízy, ktorú budete musieť riešiť (v oveľa horších podmienkach),“ varovala.
Funkčné obdobie Zurabišvili sa skončí 29. decembra, pričom nový gruzínsky parlament vybral v sobotu – v kontroverznom procese prostredníctvom zboru voliteľov – za jej nástupcu kandidáta Gruzínskeho sna a bývalého futbalistu Michaila Kavelašviliho.
Lídri EÚ budú o situácii v Gruzínsku opäť rokovať vo štvrtok na summite v Bruseli.
