Zvrat na bojisku: Kyjev dostal zelenú útočiť na ciele v Rusku, Charkov to pocíti hneď 

Pre Ukrajinu ide o kľúčovú novinu. Hoci od Washingtonu dostala povolenie útočiť len na ciele v okolí Charkovskej oblasti, tá hraničí priamo s Ruskom. Ruským jednotkám to umožňovalo región ostreľovať zo svojho teritória bez toho, aby si robili ťažkú hlavu s logistikou. Ukrajinci mali na zostrelenie ich útokov len obmedzený čas a možnosti.

Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit v piatok (31. mája) potvrdil, že Berlín povolí Ukrajine použiť zbrane dodané Nemeckom aj na útoky proti vojenským cieľom v Rusku. Stalo sa tak len deň potom, čo takéto povolenie po dlhom váhaní tajne udelil Biely dom.

Na základe informácií troch nemenovaných zdrojov o tom vo štvrtok večer (30. mája) informoval portál Politico, podľa ktorého dal Washington Kyjevu zelenú na použitie ním dodaných zbraní na ruské územie, avšak „výlučne v blízkosti mesta Charkov“. Správu následne potvrdili aj ďalšie médiá.

„Prezident nedávno nariadil svojmu tímu, aby zaistil, že bude Ukrajina schopná využiť zbrane od Spojených štátov pre opätovanie paľby v Charkovskej oblasti, aby sa mohla brániť voči ruským jednotkám, ktoré na ňu útočia alebo sa chystajú útočiť,“ citovalo Politico nemenovaný zdroj z Washingtonu.

Agentúra Reuters to označila ako zvrat v postoji amerického prezidenta Joea Bidena. Šéf Bieleho domu tento krok dosiaľ rázne odmietal pre obavy, že by tým Rusku dodal argumenty, že naň cez Ukrajinu sprostredkovane útočia Spojené štáty.

Povolenie potvrdil aj hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Výrazne to posilní našu schopnosť reagovať na snahy Ruska o sústreďovanie vojakov pozdĺž našej hranice,“ povedal Serhij Nykyforov.

Nový ruský minister obrany Andrej Belousov v reakcii na to Spojené štáty a spojencov Kyjeva obvinil, že „ničia svetovú bezpečnostnú architektúru, aby si udržali globálnu dominanciu“.

Postupné stieranie červených čiar

Na pád tohto „tabu“, a teda povolenie útokov na ruskú pôdu posledné dni naliehal aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Argumentoval, že v uplynulých mesiacoch sa väčšina ťažkých bojov odohráva práve pri rusko-ukrajinskej hraniciach.

„Vzhľadom na vývoj tejto vojny som však presvedčený, že nastal čas zvážiť niektoré z týchto obmedzení, aby sa Ukrajinci mohli skutočne brániť,“ uviedol a dodal, že členovia NATO sa kvôli tomu nestávajú súčasťou konfliktu.

Hoci rozhodnutie Washingtonu aj Berlína vyvolalo prekvapenie, u Nemecka je táto správa zvlášť nečakaná. „Sme presvedčení, že Ukrajina má medzinárodne zakotvené právo brániť sa voči útokom,“ odôvodnil hovorca vlády zmenu postoja.

Kancelár Olaf Scholz je známy svojou opatrnosťou a neraz zarazil viaceré návrhy na podporenie vojnového úsilia Ukrajiny pre obavy z eskalácie vojny s Ruskom.

Pre tento dôvod doteraz odmieta povoliť zaslanie rakiet dlhého doletu Taurus. Rovnako patril medzi najhlasnejších odporcov myšlienky vyslania západných vojakov na Ukrajinu, ktorú ako prvý načal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

V mnohých ďalších veciach sa však časom podvolil a Nemecko pod jeho vedením začalo Kyjevu posielať napríklad tanky Leopard či protiraketové systémy, čo predtým odmietalo veľmi rázne. Podobne striktne namietalo aj útoky nemeckými zbraňami na ruskej pôde. Z viacerých vyhlásení a správ z médií však prichádzali náznaky, že Nemecko túto pozíciu prehodnocuje.

Ťažko skúšaný ruskojazyčný Charkov

Napriek obmedzenému povoleniu ide pre Ukrajinu o mimoriadne dôležitú správu. Charkovská oblasť zo severu totiž priamo hraničí s Ruskou federáciou. Jej oblastné hlavné mesto Charkov je od hraníc vzdialené len necelých 30 kilometrov.

Ruským jednotkám tento fakt umožňoval región ostreľovať priamo zo svojho teritória, kde si nemuseli robiť ťažkú hlavu s logistikou. Poslúžiť im ľahko vedel napríklad  juhoruský Belgorod.

Hraničná blízkosť často ani len neumožňovala ukrajinským jednotkám zasiahnuť proti vyslaným ruským raketám. Ich čas doletu vie byť taký krátky, že na ne občas nestíhajú včasne zareagovať ani sirény leteckého poplachu.

Na efektívnu obranu by preto bolo nutné ruské strely zasiahnuť ešte na ruskom území. Problémom Ukrajincov bolo, že to mali doteraz od viacerých spojencov zakázané a vzhľadom na meškajúce dodávky zbraní ani nemali príliš čím.

Za nových okolností by zároveň Rusko mohlo byť teraz donútené obmedziť niektoré svoje útočné operácie. Vyplynie to napríklad z toho, že svoje lietadlá bude musieť presunúť ďalej od spoločných hraníc.

Charkov je lákavým cieľom pre Rusko už len pre propagandistické dôvody, keďže v oblasti žijú primárne ruskojazyční obyvatelia. Sergej Lavrov však v apríli vyhlásil, že mesto zároveň „hrá dôležitú úlohu“ v Putinovej túžbe vytvoriť „sanitárnu zónu“ pozdĺž ruských hraníc.

Ukrajinci oslobodili Charkovskú oblasť spod ruských rúk počas bleskovej jesennej protiofenzívy v roku 2022. V posledných týždňoch je však jej hlavné mesto prakticky denne vystavené ruskej paľbe a náletom.

Ruské jednotky totiž spustili novú ofenzívu na severovýchode Ukrajiny ešte 10. mája. Odborníci po schválení dlhodobo blokovanej pomoci od Spojených štátov v apríli varovali, že sa jednotky Kremľa budú snažiť využiť najbližší čas na čo najväčšie územné zisky.

Kremeľ podľa nich bude chcieť využiť priestor, dokým na Ukrajinu nedorazia všetky sľúbené zbrane. Ofenzíve nahráva aj teplé počasie.

Hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Olexandr Syrskyj vo štvrtok (30. mája) uviedol, že Rusko pri severnej časti Charkovskej oblasti zoskupuje ďalšie jednotky, ich počet však podľa neho zatiaľ nestačí na začatie veľkého útoku.