Rumuni sa už v nedeľu mali vybrať k volebným urnám, aby v druhom kole prezidentských volieb rozhodli, či sa ich prezidentom stane krajne pravicový proruský kandidát Călin Georgescu, alebo proeurópska kandidátka Elena Lasconi, ktorá sa mohla stať vôbec prvou rumunskou prezidentkou. Rumunský ústavný súd v piatok (6. decembra) popoludní prekvapivo rozhodol, že anuluje prvé kolo […]
Menej ako 1 min. min.
Rumuni sa už v nedeľu mali vybrať k volebným urnám, aby v druhom kole prezidentských volieb rozhodli, či sa ich prezidentom stane krajne pravicový proruský kandidát Călin Georgescu, alebo proeurópska kandidátka Elena Lasconi, ktorá sa mohla stať vôbec prvou rumunskou prezidentkou.
Rumunský ústavný súd v piatok (6. decembra) popoludní prekvapivo rozhodol, že anuluje prvé kolo prezidentských volieb. K rozhodnutiu dospel po zverejnení dokumentov spravodajských služieb, z ktorých vyplýva, že Rusko organizovalo na internete koordinovanú kampaň na podporu krajne pravicového kandidáta Georgesca.
Súd v rozhodnutí uviedol, že „ruší celý volebný proces týkajúci sa voľby prezidenta Rumunska“. Jeho verdikt je konečný a znamená, že voľby sa budú musieť opakovať. Prvé kolo by sa malo konať 15. decembra a druhé o dva týždne neskôr.
Obvinenia z ruského zásahu do volieb, aké zažila aj Ukrajina
Odtajnené spravodajské dokumenty, ktoré v stredu zverejnil rumunský prezident Klaus Iohannis, odhalili nezrovnalosti v kampani kandidáta Georgesca.
Ten pôvodnom prvom kole volieb získal prekvapivých zhruba 22 percent hlasov. Prieskumy mu pritom merali jednocifernú podporu. Kandidátka, ktorá skončila na druhom mieste, Elena Lasconi v nich získala vyše 19 percent.
Napriek tomu, že Georgescu neuviedol žiadne výdavky na kampaň, SRI zistila, že dvaja podnikatelia vložili do jeho kampane na sieti TikTok viac ako milión eur. Kampaň, koordinovaná prostredníctvom Telegramu a Discordu, porušovala rumunské zákony a kopírovala taktiku, ktorá bola pozorovateľná na Ukrajine pred ruskou inváziou.
Ministerstvo zahraničných vecí USA vyjadrilo obavy z ruského zasahovania do rumunských volieb a varovalo, že Georgescove návrhy – vrátane znárodnenia veľkých spoločností a nutnosti vlastnenia 51-percentého podielu štátom – by mohli odradiť americké investície.
Rumunské ministerstvo zahraničných vecí opätovne potvrdilo svoj záväzok chrániť demokratické inštitúcie. Generálna prokuratúra v reakcii na odhalenia spravodajských služieb vyšetrovala možné volebné podvody a pranie špinavých peňazí.
V súvislosti s rumunskými voľbami Európska komisia zvýšila kontrolu spoločnosti TikTok v rámci nariadenia o digitálnych službách (DSR), oznámila výkonná podpredsedníčka Komisie pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henna Virkkunen.
„Prevrat v plnom prúde“
Rozhodnutie súdu môže viesť k destabilizácii situácie v Rumunsku. Líder krajne pravicovej strany AUR George Simion v reakcii na verdikt súdu uviedol, že „prevrat je v plnom prúde.“ Svojich stúpencov však vyzval, aby proti rozhodnutiu neorganizovali demonštrácie. „Nenecháme sa vyprovokovať. Tento systém musí padnúť demokraticky,“ uviedol.
Rumunský premiér Marcel Ciolacu, ktorý v anulovanom prvom kole prezidentských volieb skončil tesne za Lasconi na treťom mieste, označil rozhodnutie súdu za „jediné spravodlivé riešenie.“ Podľa Ciolaca boli Rumuni masívne ovplyvňovaní ruským zasahovaním, a preto „sa prezidentské voľby musia zopakovať.“
Naopak, Georgescova protikandidátka v druhom kole Elena Lasconi rozhodnutie ústavného súdu označila za „nelegálne“ a „nemorálne“. Podľa nej súd „podkopal demokraciu.“
„Či sa nám to páči, alebo nie, z pohľadu legality a legitimity platí, že deväť miliónov rumunských občanov v Rumunsku aj v zahraničí vyslovilo svoju podporu konkrétnym kandidátom. Nemôžeme ignorovať ich vôľu!“ uviedla Lasconi a dodala, že ak by sa v nedeľu druhé kolo volieb konalo, je si istá, že by v ňom zvíťazila.
V krajine dlhodobo panuje nedôvera voči súdnemu systému. Hlavne politici krajnej pravice ho vykresľujú ako predĺženú ruku dominantných strán v rumunskej politike – PSD a PNL. Rozhodnutie tak môže potenciálne vyvolať napätie v spoločnosti a u voličov antisystémových kandidátov prehĺbiť ich nedôveru v súdny systém.
Rozhodnutie kritizujú aj niekoľkí bývalí sudcovia ústavného súdu. Podľa Petreho Lăzăroia musí súd pracovať s jasnými dôkazmi, a nie s podozreniami. Podobne sa pre TVR Romania vyjadril bývalý predseda ústavného súdu Augustin Zegrean, podľa ktorého sa „rozhodnutia musia zakladať na jasných, nepopierateľných dôkazoch, a nie špekuláciách.“
Politický outsider s protiatlantickými postojmi
Vzostup Georgesca je všeobecne vnímaný ako protest proti politickým elitám, ktoré sú obviňované z korupcie a stagnácie. Napriek tomu, že sa 62-ročný Georgescu prezentuje ako politický outsider, v minulosti zastával niekoľko postov vo vláde, vrátane ministerstva zahraničných vecí.
Rumunské prezidentské voľby majú zásadný význam, keďže Rumunsko je poloprezidentská republika. Hlava štátu je v Rumunsku strážcom ústavy, sprostredkovateľom medzi štátnou mocou a spoločnosťou a vrchným veliteľom ozbrojených síl.
Prezident zároveň formuje zahraničnú politiku, takže vplyv lídra s protieurópskymi postojmi a negatívnym vzťahom k NATO, by bol veľmi silný.
Georgescu napríklad označil protiraketový štít Deveselu (rumunská základňa NATO, pozn. red.) za „národnú hanbu“ a vyzval na prehodnotenie jeho fungovania.
„Je potrebné všetko dôkladne zhodnotiť – aké sú aktuálne výhody, aký potenciál môžu priniesť v budúcnosti a čo sa doteraz dosiahlo. Musíme si to analyzovať,“ uviedol v utorok počas televíznej relácie.
Medzi právomoci prezidenta patrí aj menovanie predsedu vlády, ktoré však podlieha schváleniu parlamentom. V prípade zvolenia by Georgescu mohol za premiéra navrhnúť Georgea Simiona, lídra extrémistickej strany AUR.
Krajne pravicový blok má však v parlamente iba 32 percent kresiel. Je teda nepravdepodobné, že by parlament Simionovu nomináciu schválil. Naopak, proeurópske strany – PSD, PNL, USR, UDMR a zástupcovia národnostných menšín – v stredu oznámili, že plánujú vytvoriť koaličnú vládu.
[Editovala Natália Silenská]
