Vojna na Blízkom východe okrem obmedzenia leteckej dopravy prináša aerolíniám tiež problémy kvôli prudkému rastu cien ropy. Ceny leteckého paliva pritom rastú oveľa rýchlejšie ako ceny ropy a aj spoločnosti, ktoré sa chránia proti náhlym výkyvom cien ropy zabezpečovacími zmluvami, rýchlo oznamujú zdraženie leteniek, zavedenie príplatkov za palivo a obmedzenie kapacity. Rastúce ceny paliva Zvyčajne […]
Menej ako 1 min.
min.
Vojna na Blízkom východe okrem obmedzenia leteckej dopravy prináša aerolíniám tiež problémy kvôli prudkému rastu cien ropy.
Ceny leteckého paliva pritom rastú oveľa rýchlejšie ako ceny ropy a aj spoločnosti, ktoré sa chránia proti náhlym výkyvom cien ropy zabezpečovacími zmluvami, rýchlo oznamujú zdraženie leteniek, zavedenie príplatkov za palivo a obmedzenie kapacity.
Rastúce ceny paliva
Zvyčajne vývoj cien leteckého paliva kopíruje vývoj cien ropy, ale od začiatku vojny USA a Izraela proti Iránu sa ceny leteckého paliva zdvojnásobili, čo mnohonásobne prekročilo približne tretinový rast cien ropy a negatívne ovplyvňuje zisky aerolínií po celom svete, uviedla agentúra Reuters.
Letecké palivo je po mzdových nákladoch najväčšou výdavkovou položkou leteckých spoločností. Tvorí približne pätinu, ale aj viac, ich nákladov, v závislosti od konkrétnych aerolínií.
„Je to dramatický nárast,“ povedala v stredu po zverejnení výsledku finančná riaditeľka aerolínií Cathay Pacific Airways Rebecca Sharpeová. „Naše zabezpečenie sa týka skôr ropy ako leteckého paliva. A preto, aj keď máme určitú ochranu vďaka tomuto zabezpečeniu, nás to nechráni pred cenou leteckého paliva ako celku,“ dodala.
Hlavné spoločnosti v USA a Číne nemajú uzavreté žiadne zaisťovacie zmluvy, takže sú plne vystavené skokom cien paliva. Tie podľa leteckého odborníka Hansa Jürgena Elnaesa v minulosti mali v prípade nepokojov, ako je terajšia kríza na Blízkom východe, tendenciu zostávať vysoké po celé mesiace.
Analytik Bank of America Nathan Gee upozornil, že tradične sú najviac zasiahnuté rastom cien pohonných hmôt nízkonákladové aerolinky, ktoré prepravujú najviac cenovo citlivých zákazníkov.
Nižší zisk
Zabezpečovanie cien paliva, tzv. hedging, je však dvojsečné. Na jednej strane môže aerolíniám pomôcť chrániť sa pred náhlymi skokmi cien paliva, na druhej strane však znamená riziko strát, ak ceny klesnú.
Niektoré spoločnosti tak v minulosti doplatili na špeciálny typ zabezpečovacích zmlúv zvaný swap, ktorý ich núti platiť viac ako aktuálne trhové ceny.
V Európe, kde aerolinky bežne využívajú zabezpečovacie zmluvy, by trvalý rast cien leteckého paliva o desať percent mohol podľa odhadu banky J.P. Morgan znížiť tento rok prevádzkový zisk nízkonákladového Wizz Airu až o 31 percent.
Wizz Air si do tohtoročného marca zabezpečil 83 percent svojej spotreby leteckého paliva, ale do marca 2027 má zabezpečených iba 55 percent. U väčších dopravcov, ako sú Air France–KLM, Lufthansa, British Airways alebo Ryanair, by sa mohol znížiť o tri až desať percent.
V Ázii bola cena leteckého paliva pred začiatkom konfliktu približne o 21 dolárov za barel vyššia ako cena ropy. Po začiatku vojny sa však rafinérska marža prudko rozšírila, 4. marca predstavovala až 144 dolárov, k stredajšiemu dňu zostala nadpriemerne vysoká, a to 65 dolárov.
Aj aerolinky, ktoré nelietajú na Blízky východ, napríklad Air New Zealand a austrálsky Qantas, a ktoré sú do polovice roka z viac ako 80 percent zabezpečené proti cenám ropy, už museli zvýšiť ceny leteniek, aby ochránili svoje marže.
Vplyv na letenky
Podľa Bank of America by čistý zisk ázijských aerolínií v tomto roku mohol klesnúť v priemere o šesť percent pri každom zvýšení rafinérskych marží o desať dolárov za barel počas 90 dní, ak by si zvýšením cien leteniek nekompenzovali straty.
Mnohé ázijské aerolínie navyše nemali žiadne zabezpečenie alebo sa zabezpečovali len proti cenám ropy typu Brent, pričom výnimkou boli napríklad Singapore Airlines a Virgin Australia, ktoré mali väčšiu ochranu proti rastu cien leteckého paliva. Podľa analytikov je dôvodom, že trh s leteckým palivom v Ázii je menší a zabezpečenie je drahšie.
„Trh je veľmi úzky a zabezpečenie je tak veľmi nákladné,“ uviedla Sharpeová. „Ceny paliva môžu byť veľmi volatilné a nemáme krištáľovú guľu, ktorá by nám ukázala, čo prinesie budúcnosť,“ dodala.
Niektorí analytici však upozorňujú, že vysoké ceny paliva nemusia automaticky znamenať vyššie ceny leteniek. Dôležitým faktorom je tiež trvalo silný dopyt po cestovaní či kapacite, teda počet letov, ktoré spoločnosti prevádzkujú.
Kapacita letov na Blízky východ a z tohto regiónu je teraz obmedzená kvôli uzavretiu vzdušného priestoru a nepravidelnej prevádzke.
Od začiatku útokov 28. februára bolo podľa spoločnosti Cirium zrušených viac ako 46-tisíc letov do a z regiónu. Uzavretie vzdušného priestoru navyše núti aerolinky lietať dlhšími trasami, ktoré spotrebujú viac paliva. Tieto obmedzenia zvyšujú ceny leteniek a zároveň dopyt, pretože cestujúci hľadajú alternatívne trasy.
