Brusel si v reakcii na pandémiu vyskúšal nový koncept dotácií pre svojich členov. Nazval ho plán obnovy a odolnosti. Pre Slovensko aj iné krajiny to znamenalo miliardy eur nad rámec štandardných eurofondov. Malo to však háčik. Vyžadovalo si to totiž ešte rýchlejšie reakcie a expresné čerpanie. Štát si zvolil, že najväčšie položky z tohto fondu […]
Menej ako 1 min.
min.
Brusel si v reakcii na pandémiu vyskúšal nový koncept dotácií pre svojich členov. Nazval ho plán obnovy a odolnosti. Pre Slovensko aj iné krajiny to znamenalo miliardy eur nad rámec štandardných eurofondov.
Malo to však háčik. Vyžadovalo si to totiž ešte rýchlejšie reakcie a expresné čerpanie. Štát si zvolil, že najväčšie položky z tohto fondu dá do nemocníc, energetiky a dopravy, v rámci nej najmä do železničnej.
Železničné stavby si prešli turbulenciami. Ešte koncom minulého roka poukázal Najvyšší kontrolný úrad na to, že železničiari vyčerpali len polovicu z celého balíčka určeného na koľaje, teda zhruba 235 miliónov eur. Na druhú polovicu im tak zostávalo už len niečo vyše pol roka.
V článku sa ešte dočítate:
- prečo stála modernizácia pri Poprade,
- kde zdražela zákazka takmer na dvojnásobok,
- prečo vypadla trať pri ukrajinských hraniciach,
- ktoré hotové stavby si štát preplatil spätne.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 70% na dočítanie.
Zostáva vám 70% na dočítanie.
