Ráno pri umývaní zubov, počas varenia či pri pohári vody od smädu stačí otočiť kohútikom. Za týmto jednoduchým pohybom je však dlhý reťazec: prírodný kolobeh vody, ochrana zdrojov, technológie, potrubia, kontrola kvality aj práca ľudí v teréne. Až ich súhra rozhoduje o tom, či je voda bezpečná a dostupná vždy, keď ju potrebujeme. Príbeh pitnej […]
Menej ako 1 min.
min.
Ráno pri umývaní zubov, počas varenia či pri pohári vody od smädu stačí otočiť kohútikom. Za týmto jednoduchým pohybom je však dlhý reťazec: prírodný kolobeh vody, ochrana zdrojov, technológie, potrubia, kontrola kvality aj práca ľudí v teréne. Až ich súhra rozhoduje o tom, či je voda bezpečná a dostupná vždy, keď ju potrebujeme.
Príbeh pitnej vody sa začína v krajine
Západoslovenská vodárenská spoločnosť (ZsVS) prevádzkuje 167 využívaných vodárenských zdrojov – 63 prameňov a 104 studní. Všetky sú založené na podzemnej vode. Zrážky vsiaknu do pôdy a horninového prostredia, kde sa voda prirodzene filtruje a postupne vytvára zásoby. Ak sa v podzemí nahromadí dostatočné množstvo vody a vystúpi na povrch so stabilnou výdatnosťou, prameň možno zachytiť a využívať na zásobovanie obyvateľov.
Nie každý zdroj reaguje na počasie rovnako. Pramene s hlbším obehom podzemnej vody bývajú počas roka stabilnejšie, iné citlivejšie odpovedajú na nedostatok zrážok, vysoké teploty či dlhé suché obdobia. Práve preto je dôležité chrániť celé územie, v ktorom sa voda tvorí a dopĺňa – nielen samotnú pramennú komoru.
„Pitná voda sa nezačína v kohútiku. Začína sa v prírode – v daždi, pôde, horninách, prameňoch a studniach. Našou úlohou je tento prirodzený dar chrániť, odborne spravovať a bezpečne dostať až k ľuďom,“ poznamenal Marek Illéš, generálny riaditeľ ZsVS.
Sucho nie je iba suchá tráva
Dlhšie obdobia bez zrážok, vysoké teploty a rýchly výpar spomaľujú dopĺňanie zásob podzemnej vody. Keď po dlhom suchu príde prudký lejak, vysušená pôda a spevnené povrchy nedokážu veľké množstvo vody prijať naraz. Voda preto často odtečie po povrchu do ulíc a kanalizácie namiesto toho, aby postupne vsiakla do hlbších vrstiev.
Dôsledok sa neprejaví iba v krajine. Klesajú hladiny v studniach a znižuje sa výdatnosť prameňov. ZsVS pozoruje dlhodobý pokles výdatnosti približne na polovici využívaných prameňov. Najzraniteľnejšie sú menšie obce odkázané na jeden lokálny zdroj, ktoré nemajú jednoduchú možnosť prepojenia na väčší vodárenský systém.
Vodári v takýchto lokalitách využívajú rezervné zdroje, čistia pramenné komory a potrubia, preverujú hydrogeologické možnosti a podľa potreby pripravujú nové vrty. Ide však o riešenia, ktoré vyžadujú čas, odbornú prípravu aj investície. Najistejšou ochranou je preto kombinácia odolnej infraštruktúry a rozumného hospodárenia s dostupnou vodou.
Nitrianska skúsenosť: málo vody v zdrojoch, priveľa vody v uliciach
Ako rýchlo sa môže rovnováha narušiť, ukázala situácia v nitrianskom regióne na konci júna 2026. Výdatnosť prameňa Vrchovište, jedného z dôležitých zdrojov Ponitrianskeho skupinového vodovodu, klesla za tri mesiace o viac ako 37 percent. Súčasne počas horúčav výrazne stúpla spotreba a hladiny vodojemov sa v ranných a večerných špičkách dostávali na minimum.
ZsVS regulovala prietoky v diaľkovodoch, v niektorých obciach dočasne znižovala tlak a zabezpečovala aj náhradné zásobovanie. Opatrenia sa dotkli takmer troch desiatok miest a obcí v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Prioritou bolo udržať pitnú vodu pre domácnosti, nemocnice, sociálne zariadenia, školy a ďalšiu kritickú infraštruktúru.
O niekoľko dní zasiahla Nitru prudká búrka, zaplavila ulice a nárazovo zaťažila kanalizáciu. Tento zdanlivý paradox má jednoduché vysvetlenie: jedna prívalová búrka nedokáže nahradiť týždne či mesiace zrážkového deficitu. Podzemné zdroje potrebujú dlhšie, rovnomernejšie zrážky a čas na vsakovanie.
Počas špičky rozhodujú aj každodenné návyky
Pitná voda z verejného vodovodu má v období sucha slúžiť predovšetkým na pitie, varenie a hygienu. Napúšťanie bazénov, umývanie áut či intenzívne polievanie trávnikov môže počkať alebo sa dá riešiť iným spôsobom. Jeden bazén systém zvyčajne neohrozí. Ak ho však v rovnakom čase napúšťajú desiatky domácností v malej obci, lokálny zdroj aj vodojem pocítia prudký odber okamžite.
„Žiadny vodárenský systém nie je neobmedzený. Ak zákazníci používajú pitnú vodu rozumne, najmä v menších obciach závislých od lokálnych zdrojov, pomáhajú chrániť zásobovanie pre seba, svojich susedov aj celý región,“ doplnil Marek Illéš, generálny riaditeľ ZsVS.
Zodpovedný prístup pritom neznamená zásadné zníženie komfortu. Najväčší efekt má odstránenie zbytočného plytvania a presunutie spotreby, ktorú možno odložiť, mimo kritických období.
Čo môže urobiť domácnosť bez veľkých obmedzení
– Záhradu polievať skoro ráno alebo večer, keď je výpar najnižší.
– Zachytávať dažďovú vodu a používať ju na závlahu namiesto pitnej vody.
– Počas sucha odložiť napúšťanie bazéna, umývanie auta a intenzívne polievanie trávnika.
– Opraviť kvapkajúci kohútik či pretekajúcu toaletu.
– Uprednostniť kratšiu sprchu a práčku či umývačku zapínať až po naplnení.
– Studenú vodu na pitie chladiť v džbáne, nie dlhým odpúšťaním kohútika.
Ochrana prameňa sa začína pred jeho oplotením
Vodárenské zdroje majú ochranné pásma, v ktorých sa obmedzujú činnosti ohrozujúce kvalitu podzemnej vody. V bezprostrednom okolí prameňa sa kontroluje vstup osôb a zvierat, nepoužívajú sa postreky a porast sa pravidelne udržiava. V širšom území treba predchádzať nelegálnym skládkam, nevhodnej výstavbe, nadmernému hnojeniu či zásahom, ktoré menia prirodzený vodný režim krajiny.
Dôležitú úlohu majú aj väčšie prepojené systémy. Ponitriansky skupinový vodovod, vybudovaný s využitím výdatných prameňov na južných svahoch Strážovských vrchov, dnes zásobuje alebo dopĺňa pitnou vodou viac ako 50 miest a obcí – takmer 100-tisíc obyvateľov. Takéto prepojenia zvyšujú odolnosť regiónu, no ani ony nedokážu vytvoriť vodu, ktorá v zdrojoch chýba.
Budúcnosť zásobovania preto stojí na viacerých pilieroch naraz: na ochrane podzemných vôd, pravidelnom monitoringu, rezervných zdrojoch, nových vrtoch, prepájaní sústav, obnove potrubí a modernizácii služieb. Rovnako dôležitá je otvorená komunikácia, aby obyvatelia vedeli, prečo sú dočasné opatrenia potrebné a ako môžu pomôcť.
Voda je služba aj spoločný zdroj
Vodárenská spoločnosť nesie zodpovednosť za zdroje, kvalitu, technológie a sieť. Spotrebitelia zasa rozhodujú o tom, koľko vody sa v kritickej chvíli odoberie a na aký účel. Nejde o to vzdať sa bežného komfortu, ale uprednostniť to podstatné a nepoužívať pitnú vodu tam, kde máme inú možnosť.
Voda z kohútika je výsledkom prírody, odbornosti a každodennej práce. Ak má zostať spoľahlivo dostupná aj v čase klimatických extrémov, musíme chrániť celú jej cestu – od dažďa a krajiny cez pramene a studne až po posledný meter potrubia v domácnosti.
Marek Illéš: Najväčšou chybou by bolo považovať vodu za neobmedzený zdroj
Rozhovor s Ing. Marekom Illéšom, PhD., generálnym riaditeľom Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s.
Prečo je dnes potrebné verejnosti pripomínať, že pitná voda nie je samozrejmosť?
Pretože pri každodennom používaní vidíme najmä posledný krok – otočíme kohútikom a voda tečie. Jej cesta sa však začína v prírode a závisí od zrážok, stavu krajiny, podzemných zdrojov, technológií aj práce našich ľudí. Klimatické zmeny túto rovnováhu komplikujú. Dlhšie suché obdobia znižujú výdatnosť prameňov a prudké lejaky často odtečú po povrchu bez toho, aby doplnili podzemné zásoby. Našou úlohou je zabezpečiť bezpečnú a stabilnú dodávku, no zároveň musíme otvorene hovoriť o tom, že žiadny prírodný zdroj ani vodárenský systém nemá neobmedzenú kapacitu.
Čo ukazujú údaje z prameňov, ktoré ZsVS využíva?
Prevádzkujeme 63 využívaných prameňov a približne na polovici z nich pozorujeme dlhodobý pokles výdatnosti. Neznamená to, že všetky pramene sú ohrozené rovnako alebo že zo dňa na deň prestanú fungovať. Každý zdroj má inú geológiu, hĺbku obehu vody aj reakciu na zrážky. Trend je však jasným signálom, že musíme posilňovať monitoring, chrániť územia, v ktorých sa voda dopĺňa, a pripravovať alternatívy pre lokality závislé od jedného zdroja. Ide o rezervné zdroje, nové vrty aj prepojenia s väčšími vodárenskými sústavami.
Čo vodárom ukázala kritická situácia v nitrianskom regióne?
Ukázala, že systém musí v krátkom čase zvládnuť úplne opačné extrémy. Na konci júna klesla výdatnosť prameňa Vrchovište za tri mesiace o viac ako 37 percent a počas horúčav zároveň prudko rástla spotreba. Museli sme regulovať prietoky, v niektorých obciach dočasne znižovať tlak a zabezpečovať náhradné zásobovanie. O niekoľko dní prišla prívalová búrka, ktorá zaplavila ulice, no podzemné zdroje tým nedoplnila. Situáciu sme zvládli vďaka práci našich tímov, spolupráci so samosprávami a významnými odberateľmi aj zodpovednému prístupu obyvateľov. Zároveň potvrdila, že odolnosť siete musíme dlhodobo posilňovať.
Čo od domácností počas sucha očakávate? Musia sa výrazne obmedzovať?
Nežiadame ľudí, aby sa vzdali hygieny alebo bežného komfortu. Pitná voda má slúžiť najmä na pitie, varenie a hygienu. V kritickom období však veľmi pomôže odložiť napúšťanie bazéna, umývanie auta či intenzívne polievanie trávnika. Rozdiel robia aj jednoduché veci: opraviť pretekajúcu toaletu, používať perlátor, polievať ráno alebo večer a zachytávať dažďovú vodu. Jedno rozhodnutie domácnosti môže vyzerať zanedbateľne, ale ak sa rovnako zachovajú stovky ľudí, zníži sa špičkový odber a voda zostane dostupná pre celú obec.
Čo musí urobiť vodárenská spoločnosť, aby bolo zásobovanie odolnejšie aj o desať či dvadsať rokov?
Neexistuje jedno univerzálne riešenie. Musíme chrániť zdroje a ich ochranné pásma, priebežne sledovať výdatnosť a kvalitu vody, obnovovať najrizikovejšie časti siete, budovať nové vrty a tam, kde je to možné, prepájať lokálne systémy s väčšími sústavami. Potrebujeme aj stabilné dlhodobé financovanie, kvalitnú projektovú prípravu a spoluprácu so samosprávami, štátom, priemyslom a obyvateľmi. Rovnako dôležité je komunikovať včas a zrozumiteľne. Zákazník nemá byť iba odberateľom vody, ale partnerom, ktorý rozumie situácii a vie, ako svojím správaním pomôcť
