Slovenská obchodná a priemyselná komora hovorí, že zavedenie nových amerických ciel vedie štáty do obchodnej vojny a rozporuje aj pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá sa už zaoberá sťažnosťami Číny a Kanady.
Európa v posledných rokoch vyvážala do USA čoraz viac ocele a hliníka. Čísla Eurostatu ukazujú rastúci trend od roku 2019. Vlani mali Spojené štáty 17-percentný podiel na exporte ocele, hliníka a výrobkov z EÚ, v absolútnom vyjadrení išlo o 13,4 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2019 sa zvýšil podiel aj celková hodnota.
Takéto objemy financií môžu zaťažiť nové clá na hliník a oceľ, ktoré ohlásil americký prezident Donald Trump.
Slovensko zasiahnu sankcie sekundárne
Podiel zahraničného obchodu Slovenska s USA tvorí cca 4,5 percenta na celkovom obchode (ide asi o 5 miliárd amerických dolárov), pričom 65 percent z toho pripadá na automobily. Zvyšok tvoria stroje, plasty a pneumatiky.
Zavedenie nových ciel na dovoz ocele a hliníka sa tak priamo slovenského exportu významne nedotkne, ale podľa priemyselníkov nepriamo pôjde o desiatky miliónov eur. Napríklad v minulom roku dosiahol vývoz 47 miliónov eur a dovoz 10 miliónov.
Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) priblížila, že významnú časť produkcie do USA exportovala napríklad hlinikáreň v Žiari nad Hronom, tá je však aktuálne utlmená. Nové clá sa určite dotknú produkcie Železiarní Podbrezová, a to priamo či nepriamo.
„Zaujímavé bude sledovať postoj USA k výrobkom U. S. Steelu z Košíc, ktorý je významným hráčom vo výrobe automobilových plechov, pretože automobily budú clami najviac zasiahnuté,” doplnil podpredseda SOPK Július Kostolný. Hovorca U.S. Steel Košice Ján Bača pre EURACTIV Slovensko uviedol, že zatiaľ presné čísla o možných dopadoch nemajú.
Sťažnosti v Ženeve
SOPK okrem toho tvrdí, že zavedenie prakticky plošných ciel zo strany USA v rozsahu 10 až 50 percent vracia svetovú ekonomiku pred rok 1948.
„Ide o akt, ktorý okamžite vyvolal reakciu dotknutých krajín, čo privedie svet ku globálnej obchodnej vojne a k faktickému skolabovaniu pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO),” povedal pre EURACTIV Slovensko Kostolný.
Téma Trumpových ciel sa do kuloárov organizácie so sídlom v Ženeve medzičasom už dostala. Kanada, pre ktorú sú USA najsilnejším obchodným partnerom, minulý týždeň iniciovala druhú sťažnosť na pôde WTO proti Spojeným štátom, v ktorej napáda dovozné clá na kanadské oceľové a hliníkové produkty.
WTO vo vyhlásení uviedla, že kanadská sťažnosť konkrétne apeluje na nesúlad nových amerických ciel so záväzkami USA podľa Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1994.
Začiatkom marca sa Kanada sťažovala aj na prvú vlnu ciel uvalenú 5. marca, tie však americký prezident na druhý deň pozastavil. Okrem Kanady kontaktovala Ženevu aj Čína so sťažnosťami 5. marca a 4. februára tohto roka.

