Skip to content
Capital.com – Ticker Tape Widget

Aktuálne spravodajstvo

Zobraziť viac...

Generic selectors
Exact matches only
Search in title
Search in content
Post Type Selectors

Aktuálne spravodajstvo

Menu

Až 4 milióny Slovákov užívajú výživové doplnky, podľa odborníka by nemali nahrádzať pestrú stravu

Ten ukázal, že až 92 percent dospelej populácie Slovenska užíva v nejakej forme výživové doplnky, 70 percent z nich dokonca pravidelne, a to niekoľkokrát do mesiaca. Najčastejšie po nich siahajú ľudia vo veľkých mestách nad 10-tisíc obyvateľov, ktorí sú finančne zabezpečení, no zároveň sa častokrát ocitajú v psychickej nepohode. Lekár o strave: Raňajky sú výmysel a väčšina výživových […]
Menej ako 1 min. min.

Ten ukázal, že až 92 percent dospelej populácie Slovenska užíva v nejakej forme výživové doplnky, 70 percent z nich dokonca pravidelne, a to niekoľkokrát do mesiaca. Najčastejšie po nich siahajú ľudia vo veľkých mestách nad 10-tisíc obyvateľov, ktorí sú finančne zabezpečení, no zároveň sa častokrát ocitajú v psychickej nepohode.

Lekár o strave: Raňajky sú výmysel a väčšina výživových doplnkov nespĺňa to, čo by mali

Tretina sa radí s lekárom

Pravidelne – denne či niekoľkokrát do týždňa – ich podľa prieskumu – užívajú najviac rozvedení (66 percent), bezdetní (55percent) či slobodní (51 percent) Slováci bez ohľadu na vek i pohlavie.

„Je vidieť veľká snaha podporiť svoje zdravie, čo je výborná správa. Bezmála 70 percent mužov a rovnaký počet žien priznáva, že doplnky užívajú niekoľkokrát do mesiaca,“ približuje výsledky prieskumu Petr Kasa, zakladateľ skupiny PILULKA. Dodal, že z údajov tiež vyplýva, že niekoľkokrát do týždňa doplnky užíva polovica respondentov naprieč všetkymi vekovými kategóriami.

„Historicky najviac nákupov na internete robia ženy, čo dokazujú aj naše aktuálne dáta z predaja. V kategórii výživových doplnkov pre ženy sme medziročne za prvé štyri mesiace tohto roka zaznamenali takmer 300-percentný nárast. Z toho usudzujeme, že ide o trend spojený so zvýšenou chorobnosťou počas zimy, prevenciou i napĺňaním zákazníckych potrieb,“ okomentoval Kasa.

Dodal, že výrazný nárast evidujú aj pri biotíne, čo je vitamín na vlasy a nechty (59 percent), lipozomálnych vitamínoch, ktoré podporujú lepšiu vstrebateľnosť vitamínov (38 percent), tretinové nárasty vnímajú pri nákupe enzýmov, vitamínov pre dojčiace mtaky či betaglukánoch, zvyšujúcemu záujmu čelia aj vitamíny na odvodnenie (26 percent), trojica vápnik, horčík, zinok (12 percent) či gingo biloba (5 percent)

„Drvivá väčšina nakupujúcich (43 percent) si informácie o doplnkoch hľadá na internete alebo priamo na výrobku, každý štvrtý Slovák v prieskume priznal, že sú pre neho rozhodujúce odporúčania na sociálnych sieťach. Tretina spotrebiteľov sa pri ich výbere radí s lekárom, štvrtina s rodinou. Prípadne dajú na odporúčanie lekárnika (19 percent) alebo priateľov (18 percent),“ priblížil Kasa.

Ako čerešnička na torte

Nutričný poradca Miloslav Šindelář z Inštitútu modernej výživy v podcaste skupiny Pilulka Životozprávy zdôrazňuje, že každý človek potrebuje iný výživový doplnok. „Človek sa musí pozerať na to, čo mu chýba. To znamená, že doplnky stravy fungujú hlavne v tom prípade, keď máme v strave niečoho nedostatok.“

„Napríklad, ak niekomu nechutí mäso, a preto nedokáže prijať zo stravy optimálnu dávku bielkovín, pomôže si výživovým doplnkom s obsahom proteínov. Alebo, ak niekomu chýba vítam D či horčík prípadne vitamín B12, môže siahnuť po suplemente.

Obyvatelia vnútrozemských krajín by si mali dať podľa neho pozor na nedostatočný príjem Omega 3 mastných kyselín, ktoré pri dlhodobom užívaní môžu viesť k zníženiu rizika srdcovocievnych ochorení. Kardiovaskulárne ochorenia sú pritom podľa OECD na Slovensku dlhodobo najvýznamnejšou príčinou smrti. Ročne na srdcovo-cievne ochorenia zomrie približne 25-tisíc Slovákov.

„Výživové doplnky však treba brať ako akúsi čerešničku na torte. Doplnky stravy by už od slova „doplnky“ mali len dopĺňať pestrú, vyváženú stravu. Nikdy by ju nemali nahrádzať,“ upozorňuje Šindelář a dodáva, že ak sa u človeka objavia nejaké problémy, mal by podľa jeho slov zájsť k lekárovi, a podľa krvných testov či získaných predispozícií zistiť, či mu v tele chýbajú nejaké látky.

Zaujímavosťou je, že história moderných doplnkov výživy sa začala písať v polovici 20. storočia, pričom suplementácia ako taká bola známa už pred tisíckou rokov. Existujú napríklad záznamy, že Sumeri – etnikum – ktoré žilo v južnej Mezopotámii, si na staré hlinené dosky zaznamenávali ‘doplnky‘, zväčša byliny a semená, ktoré používali na zvýšenie psychickej a fyzickej sily.

Podporte SIA NEWS!

Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.

Zadajte platnú sumu.
Ďakujeme za vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
revolut banner

Kategórie