Celosvetové vojenské výdavky dosiahli v roku 2025 rekordných takmer 2,9 bilióna dolárov (2,48 bil. eur). Išlo o 11. ročný nárast po sebe, podnecovaný konfliktami a geopolitickým napätím, vyplýva z výročnej správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zverejnenej v pondelok. Informuje o tom agentúra APF. Najviac na svoje armády vynaložili Spojené štáty, Čína a […]
Menej ako 1 min.
min.
Celosvetové vojenské výdavky dosiahli v roku 2025 rekordných takmer 2,9 bilióna dolárov (2,48 bil. eur). Išlo o 11. ročný nárast po sebe, podnecovaný konfliktami a geopolitickým napätím, vyplýva z výročnej správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zverejnenej v pondelok. Informuje o tom agentúra APF.
Najviac na svoje armády vynaložili Spojené štáty, Čína a Rusko, ktorých výdavky dosiahli spolu 1,48 bilióna dolárov.
V porovnaní s rokom 2024 vzrástli svetové vojenské výdavky po zohľadnení inflácie o 2,9 percenta napriek poklesu v USA, ktorý vykompenzovali zvýšenia v Európe a Ázii, ukázala správa.
USA vynaložili vlani 954 miliárd dolárov, čo je o 7,5 percenta menej než v roku 2024. Dôvodom je najmä neschválenie novej vojenskej pomoci pre Ukrajinu v roku 2025. Očakáva sa však opätovný nárast, pretože Kongres na rok 2026 schválil sumu bilión dolárov, ktorá by sa v roku 2027 mohla zvýšiť až na 1,5 bilióna, ak prejde rozpočtový návrh prezidenta Donalda Trumpa.
Hlavným „motorom“ globálneho nárastu bola Európa, kde sa výdavky zvýšili o 14 percent na 864 miliárd dolárov (738 mld. eur).
Nemecko ako krajina so štvrtými najvyššími výdavkami posilnilo vojenské náklady o 24 percent na 114 miliárd dolárov. Španielsko zaznamenalo 50-percentný nárast na 40,2 miliardy dolárov, čím jeho vojenské výdavky presiahli dve percentá HDP po prvý raz od roku 1994.
Viac financií na vojenské účely vynaložili aj Rusko a Ukrajina. Výdavky Ruska sa zvýšili o 5,9 percenta na 190 miliárd dolárov, čo predstavovalo 7,5 percenta HDP. Ukrajina posilnila výdavky o 20 percent na 84,1 miliardy a teda až 40 percent HDP.
Na Blízkom východe vojenské výdavky napriek pretrvávajúcemu napätiu vzrástli len mierne o 0,1 percenta na celkových 218 miliárd dolárov. Väčšina krajín ich zvýšila, no Izrael a Irán zaznamenali zníženie.
V Iráne výdavky klesli o 5,6 percenta na 7,4 miliardy dolárov, čo je však dôsledok vysokej ročnej inflácie 42 percent. V nominálnom vyjadrení by sa tieto financie zvýšili.
Pokles Izraela o 4,9 percenta na 48,3 miliardy dolárov odráža zníženú intenzitu vojny v Pásme Gazy po prímerí z januára 2025, vysvetlili autori správy SIPRI, poukázali však na to, že izraelské výdavky boli stále o 97 percent vyššie než v roku 2022.
V regióne Ázie a Oceánie dosiahli vojenské výdavky 681 miliardy dolárov, čo je nárast o 8,5 percenta oproti roku 2024. Čína, ktorej výdavky rastú každoročne už tri desaťročia, vynaložila vlani na armádu odhadovaných 336 miliárd dolárov.
Japonsko zvýšilo vojenské výdavky o 9,7 percenta na 62,2 miliardy dolárov, čo predstavuje 1,4 percenta HDP – najvyšší podiel od roku 1958. Taiwan posilnil svoje výdavky o 14 percent na 18,2 miliardy dolárov.
