Kedy ste si v logistickom sektore prvýkrát uvedomili, že svet už sa tak skoro k normálu nevráti a že je koniec éry plynulej a lacnej námornej dopravy? My si tieto zmeny uvedomujeme po každom konflikte. Naposledy to bolo počas pandémie covidu, kedy bolo všetko úplne inak ako predtým a samozrejme, momentálna situácia v Perzskom zálive […]
Menej ako 1 min.
min.
Kedy ste si v logistickom sektore prvýkrát uvedomili, že svet už sa tak skoro k normálu nevráti a že je koniec éry plynulej a lacnej námornej dopravy?
My si tieto zmeny uvedomujeme po každom konflikte. Naposledy to bolo počas pandémie covidu, kedy bolo všetko úplne inak ako predtým a samozrejme, momentálna situácia v Perzskom zálive je toho ďalším dôkazom. No sme na to pripravení a myslím si, že covid nás otestoval dosť na to, aby sme krízové situácie boli schopní zvládať.
Zablokovanie Hormuzského prielivu vyhnalo ceny ropy a zemného plynu vyššie, no predstavuje to aj narušenie toku ostatných tovarov. Nakoľko to predstavuje problém, že sa to prejaví výrazne v číslach o inflácii?
V číslach cien sa to už prejavuje, v číslach inflácii, tá má trošku dobeh. Tam to uvidíme o pár týždňov, ale keď to tak poviem zoširoka, tak Hormuzský prieliv, on je vlastne v tom najužšom hrdle široký necelých 40 km a cez tento prieliv prúdi 20 až 25 percent svetovej ropy a zemného plynu a to je najväčší problém pre svetovú ekonomiku.
Nejedná sa len o trade, ktorý súvisí s Blízkym východom, ale lodiarske spoločnosti, ktoré majú narušené kompletne toky na Blízky východ a z Blízkeho východu, tak musia presmerovať všetky svoje námorné trasy. Pre Európsku úniu a Slovensko je najvyťaženejšia a najväčšia určite Ázia, import z Ázie do Európy.
Z hľadiska exportu pre Európsku úniu najväčším hráčom nie je Blízky východ, ale je to USA, potom je to Čína. Blízky východ a krajiny Blízkeho východu sú na nejakom piatom, šiestom mieste. Len ono to má dopad aj na strojárstvo a taký ten technický priemysel, ktorý z Európy prúdi na Blízky východ. Akonáhle bol tento prieliv 28. februára pozastavaný, tak tade prakticky žiadna kontajnerová loď neprešla. Tie, čo sa pokúsili prejsť, tak neskončili veľmi dobre.
V článku sa ešte dočítate:
Prečo je Hormuzský prieliv síce „otvorený“, ale komerčné lode ním aj tak neplávajú – a čo to znamená pre globálny obchod.
Kto v skutočnosti platí cenu geopolitických konfliktov: lodiarske firmy, štáty alebo koneční spotrebitelia.
Prečo sa logistika dnes neláme len na mori, ale aj na európskych železniciach – a ako to dopadne na Slovensko.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
