Chovy s vtáčou chrípkou by mohli dostať pomoc od EÚ, Takáč zatiaľ o to nepožiadal

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má na riešenie výnimočných narušení trhu krízovú finančnú rezervu. Tento rok z nej takmer 50 miliónmi eur pomohla talianskym hydinárom, ktorých postihla vtáčia chrípka. Rovnakú pomoc by mohli dostať aj slovenskí chovatelia, no musel by o to Komisiu požiadať štát, čo zatiaľ nespravil.

Začiatok roka 2022 bol pre talianskych hydinárov akom zo zlého sna. Od januára do apríla zasiahla až vtáčia chrípka viac ako 20 chovov.  Postihnutými druhmi boli kurčatá, nosnice, morky, kačice a perličky. Pre rozšírenie vírusu museli v krajine usmrtiť viac ako 11 miliónov kusov hydiny.

Keďže situácia v sektore bola vážne, talianska vláda sa s prosbou o pomoc obrátila na Európsku úniu. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má totiž špeciálny 450 miliónový krízový balík peňazí.

Keďže si talianske úrady dobre splnili svoju úlohu, Európska komisia začiatkom tohto roka rozhodla, že postihnutým chovom zaplatí kompenzácie za straty spôsobené vtáčou chrípkou. Taliansku z krízovej rezervy dala viac ako 46 miliónov eur.

Vtáčia chrípka prvýkrát výraznejšie tento rok zasiahla aj Slovensko. V októbri sa potvrdilo ohnisko nákazy na najväčšej vaječnej farme v Dvoroch nad Žitavou. Podnik musel utratiť zhruba 400 tisíc nosníc a zlikvidovalo sa jeden a pol milióna vajec vyprodukovaných na farme. Pre Novogal, ktorému patrí postihnutý podnik, to neznamená len niekoľkomiliónové škody, ale aj ďalšie straty vyplývajúce z toho, že jeho najväčšia časť produkcie nebude na pultoch a dieru vyplní konkurencia.

„Návrat na trh ale vždy trvá dlho, pretože ho nahradí niekto, kto bude mať rovnako pevnú zmluvu s obchodom,“ hovorí v rozhovore pre portál EURACTIV Slovensko riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Šéf hydinárov o vtáčej chrípke: Nemá nás kto poistiť, farmy to môže zlikvidovať

Na Slovensku chovateľov na škody spôsobené vírusovými nákazami poisťovala jedna poisťovňa. Keď na jar vtáčia chrípka prenikla do rozmnožovacieho chovu, farmám vypovedala poistné zmluvy. My by sme sa radi poistili, ale na Slovensku nemáme kde, hovorí Daniel Molnár.

V októbri sa potvrdilo ohnisko aj v rozmnožovacom chove sliepok v Komárne, kde museli usmrtiť 40 tisíc kusov hydiny.

Ponúka sa tak otázka, či by Únia v takejto chvíli mohla pomôcť aj našim chovateľom. Kompenzácie z EÚ nie sú automatické a vyžadujú si splnenie niekoľkých podmienok.

V prvom rade o to nežiada postihnutý chov, ale musí to spraviť členský štát. Ministerstvo pôdohospodárstva na otázku, či Slovensko zažiadalo o pomoc, neodpovedalo. Podľa zdrojov z prostredia Európskej komisie ale do Bruselu zatiaľ žiadna žiadosť neprišla.

Keby aj agrorezort obrátil na Komisiu so žiadosťou o kompenzácie, musel by dokázať, že Slovensko prijalo všetky potrebné veterinárne opatrenia vrátane kontroly, monitorovania a preventívnych opatrení. Súčasne by muselo vyčísliť, aké veľké škody tieto opatrenia a narušenie trhu chovateľom spôsobilo.

Poisťovne už nepomôžu

Postihnuté chovy sa teda musia zatiaľ spoľahnúť na seba. Čiastočnou úľavou pre ne doteraz bolo komerčné poistenie zvierat pre takéto prípady, keďže štátny fond rizík na Slovensku stále neexistuje.

Doteraz ich poisťovala len Allianz – Slovenská poisťovňa, ktorá ale teraz od tohto sektora už tiež dáva ruky preč. Od nového roka končí s poisťovaním ošípaných aj hydiny. Ako pre Poľnoinfo uviedla jej šéfka komunikácie Lucia Strnad Muthová, poisťovňa po analýze vyhodnotila, že pre čoraz častejší výskyt nákaz už ide o príliš rizikové odvetvie.

„Vzhľadom na značné straty, ktoré sme v posledných rokoch utrpeli v dôsledku viacerých vírusových ochorení, sme sa rozhodli sústrediť naše zdroje a odborné znalosti na iné oblasti agro poistenia,“ vysvetlila.

Hydinárom a chovateľom ošípaných tak zostáva už len hľadať možnosti poistenia v zahraničí. Hydinári preto o pomoc poprosili aj agroministerstvo. „My by sme boli radi poistení, lebo je to riziko, s ktorým sa stretávame čoraz viac a ktoré sa nikdy na 100 percent nedá vylúčiť. Keď sa to prihodí, tak už vznikajú státisícové a miliónové škody, čo môže farmu úplne zlikvidovať,“ hovorí.

Či a ako im štát pomôže ministerstvo ale portálu EURACTIV Slovensko neodpovedalo.

Smrek o zákaze klietkových chovov: Slováci si pre pár centov nedajú prevŕtať koleno, ako tvrdia hydinári

Pohoda sliepok sa nemeria podľa toho, koľko zarobia chovateľovi peňazí, hovorí riaditeľ organizácie Humánny pokrok MARTIN SMREK. Reaguje na argumenty hydinárov, podľa ktorých vyššie znášky vajec svedčia o tom, že pre sliepky sú klietky lepšie ako bezklietkové chovy.

Rizikový fond ako pani Columbová

Vo viacerých členských štátoch EÚ ale majú možnosť chrániť sa pred rizikami aj cez štátny rizikový fond. Na Slovensku sa o ňom hovorí už dlhé roky a zatiaľ najdetailnejšiu predstavu o fonde vlani na papier dal minister úradníckej vlády Jozef Bíreš.

Do programového vyhlásenia si ho dala aj súčasná vláda Roberta Fica, no odvtedy je o fonde ticho.

Ministerstvo pôdohospodárstva na otázky ohľadom rizikového fondu odpovede nezaslalo. Čosi sa dá ale vyčítať z reakcie ministra Richarda Takáča (Smer-SD) na interpeláciu poslanca Progresívneho Slovenska Michala Saba. Z jeho odpovedí sa zdá, že chce na Bírešov koncept nadviazať, pričom tvrdí, že je stále otvorená otázka jeho právnej formy a spôsobu hospodárenia. „Aktuálne sú tézy zákona o rizikovom fonde na posúdení na Ministerstve financií SR,“ píše Takáč.

Čo sa týka živočíšnej výroby, podľa základných princípov fondu by riešil aj náhrady škôd spôsobených chorobami zvierat. Za škodu by bol považovaný pokles produkcie o viac ako 30 percent.