Držme sa Nemecka. To je zvyčajne prvá rada, ktorá príde na um takmer každému. A jej rácio spočíva v tom, že slovenská ekonomika a priemysel sú najviac naviazané na ekonomiku a priemysel Nemecka. Smart mestá sú operačným systémom konkurencieschopnosti krajiny Preto je logické, že stabilita a výkon nemeckého priemyslu majú pre nás zásadný význam a […]
Menej ako 1 min.
min.
Držme sa Nemecka. To je zvyčajne prvá rada, ktorá príde na um takmer každému. A jej rácio spočíva v tom, že slovenská ekonomika a priemysel sú najviac naviazané na ekonomiku a priemysel Nemecka.
Preto je logické, že stabilita a výkon nemeckého priemyslu majú pre nás zásadný význam a že sa o jeho vývoj zaujímame prednostne. Porovnanie vývoja nemeckého a švajčiarskeho priemyslu však prináša – pre niektorých možno prekvapujúce – závery, ktoré by sa mali stať základom našich úvah o budúcnosti priemyslu na Slovensku a ktoré sa dajú zhrnúť do odporúčania: Držme sa Nemecka, ale inšpirujme sa Švajčiarskom.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo švajčiarska priemyselná produkcia za približne 25 rokov vzrástla o 90 percent, kým nemecká iba o 15 percent?
- Ako môže Slovensko znížiť závislosť od tradičného nemeckého priemyselného modelu bez oslabenia vzájomných väzieb?
- Ktoré odvetvia a schopnosti by mohli posunúť slovenskú výrobu vyššie v hodnotovom reťazci?
Dostupné pre predplatiteľov 
Pohľad na dlhodobý vývoj priemyselnej produkcie Nemecka a Švajčiarska ukazuje výraznú divergenciu. Za posledných približne 25 rokov vzrástla priemyselná produkcia vo Švajčiarsku zhruba o 90 percent, zatiaľ čo v Nemecku len približne o 15 percent. Švajčiarsky priemysel sa čoraz viac špecializoval na znalostne náročné odvetvia s vysokou pridanou hodnotou – farmaceutický priemysel, biotechnológie, medicínsku techniku a presné strojárstvo –, v ktorých rozhodujú inovácie, duševné vlastníctvo a kvalita, a nie lacná energia či lacná pracovná sila.
Nemecko zostalo oveľa viac závislé od svojich tradičných silných stránok. Jeho automobilový priemysel, strojárstvo, chémia a energeticky náročná výroba ťažili z lacných zdrojov energie, najmä z Ruska, a silného dopytu z Číny.
Tieto výhody však medzitým do veľkej miery zmizli: Čína sa z odberateľa stala významným konkurentom a ceny energií výrazne vzrástli. A tu je pozoruhodný prístup Švajčiarska, ktoré sa vedome posunulo do inej ligy. Švajčiarsko sa namiesto znižovania nákladov posunulo ešte vyššie v hodnotovom reťazci a dosiahlo rast napriek veľmi vysokým mzdám a jednej z najsilnejších mien na svete.
Z tohto porovnania vyplýva pre slovenský priemysel niekoľko kľúčových záverov, ktoré by mali byť východiskom diskusie o priemyselnej politike, vzdelávaní, podpore výskumu a vývoja a o tom, ako Slovensko môže v budúcich desaťročiach konkurovať svetu.
Potrebujeme diverzifikovať a hľadať nové rastové odvetvia, aby sme neboli len „predĺženou rukou“ tradičného nemeckého modelu, ktorý dnes čelí štrukturálnym výzvam, samozrejme, pri zachovaní úzkych väzieb na Nemecko, ktoré naďalej zostáva naším dôležitým partnerom.
Zároveň sa inšpirujme švajčiarskym prístupom: sústreďme sa na to, čo sa nedá ľahko skopírovať – znalosti, inovácie a kvalitu –, a aktívne posúvajme produkciu vyššie v hodnotovom reťazci, do oblastí s vysokou pridanou hodnotou.
