EÚ chce vytvoriť fond na podporu Ukrajiny v hodnote až 40 miliárd eur, účasť má byť dobrovoľná

EÚ navrhuje vytvoriť fond na poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 20 až 40 miliárd eur, vrátane dvoch miliónov kusov munície. Účasť krajín by bola dobrovoľná, aby sa predišlo prípadnému vetu zo strany Maďarska.

Minulý mesiac Európska služba pre vonkajšiu činnosť navrhla zaviesť mechanizmus na úrovni EÚ na dodanie 1,5 milióna kusov munície Ukrajine. Dokument, ktorý videl portál Euractiv, neobsahoval žiadnu konkrétnu sumu potrebnú na financovanie tohto plánu.

Vzhľadom na to, že Maďarsko odmieta zúčastniť sa na akomkoľvek mechanizme európskej podpory Ukrajiny, či už vojenskej alebo nevojenskej, bol návrh prepracovaný tak, aby zahŕňal len „zúčastnené členské štáty“.

Najnovšia verzia návrhu, ktorú videl Euractiv, uvádza, že krajiny budú „motivované k poskytovaniu vojenskej podpory Ukrajine v roku 2025 s predbežnou hodnotou minimálne 20 miliárd eur, pričom táto suma by mohla dosiahnuť až 40 miliárd v závislosti od potrieb Ukrajiny“.

Lídri by sa mali v prvom kroku dohodnúť na tom, že vynaložia päť miliárd eur na nákup dvoch miliónov kusov veľkokalibrovej delostreleckej munície v roku 2025, píše sa v dokumente.

Každá krajina by sa na financovaní podieľala podľa svojej ekonomickej sily. Samotná EÚ započíta do svojho príspevku 1,9 miliardy eur z výnosov zo zmrazených ruských aktív, aj keď tieto prostriedky už boli alokované a čiastočne vyplatené.

Prioritou pri obstarávaní by mali byť okrem spomínanej munície aj systémy protivzdušnej obrany, rakety, drony, stíhacie lietadlá, ale aj podpora brigád, ktorá zvyčajne zahŕňa údržbu techniky a neletálnu pomoc. Pomoc môže byť uskutočnená „vo forme vecného plnenia“ alebo prostredníctvom finančného príspevku.

V širšom kontexte návrh zahŕňa aj „príspevky členských štátov k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu“, neuvádza však bližšie podrobnosti. Do mechanizmu sa započíta akákoľvek ďalšia vojenská podpora, ktorú Kyjev označí ako prioritnú.

Na zvýšenie pomoci pre Ukrajinu v stredu vyzvalo aj uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré podporilo 442 europoslancov.

Europarlament víta plán na prezbrojenie EÚ aj vidinu prímeria na Ukrajine. Trumpovi venoval kritiku

Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom víta plán na prezbrojenie Európy. Zároveň privítal návrh na prímerie na Ukrajine a obnovenie pomoci z USA. Poslanci však vyjadrili viacnásobnú kritiku smerom k novej americkej vláde a jej „evidentnej“ zmene postoja k Rusku.

Text obdržali členské krajiny EÚ vo štvrtok pred pondelkovým zasadnutím ministrov zahraničných vecí. 20. marca sa lídri stretnú na summite, kde budú diskutovať o pomoci Ukrajine a posilnení obranných kapacít EÚ.

Krajiny majú čas do 30. apríla, aby vyjadrili záujem o účasť na tomto mechanizme.

Budúci týždeň plánuje Európska komisia predstaviť podrobnosti svojho plánu na uvoľnenie 800 miliárd eur na spoločné obstarávanie európskej obrannej techniky a podporu priemyselnej výroby.

Dlho očakávaná Biela kniha o budúcnosti európskej obrany načrtáva kroky, ktoré by viedli k vytvoreniu jednotného obranného trhu EÚ, a zároveň poukazuje na zásadné nedostatky vo vojenských kapacitách.

Európska únia poskytla Kyjevu od februára 2022 pomoc vo výške asi 140 miliárd eur, z toho 50 miliárd eur tvorila vojenská pomoc. V roku 2024 išlo o približne 20 miliárd eur na pokrytie obranných potrieb Ukrajiny.

Tvár boja proti Rusku, ale váhavejšia pri iných témach. Vypočutie Kallas na šéfku diplomacie EÚ bolo aj ostré

Kallas bola pri téme Ukrajiny presvedčivá, no pri viacerých ďalších sa odpovedi vyhla. Zdráhala sa nazvať Taiwan menom či kritizovať Viktora Orbána. V téme obrany zdôraznila, že EÚ nemá nahradiť NATO. Najtvrdším otázkam čelila pri Gaze.