Tohtoročné extrémne sucho, ktoré postihlo významnú časť Európy, podľa bioklimatológa a riaditeľa Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR – CzechGlobe Miroslava Trnku ukázalo, že zásadné problémy môžu mať aj také veľké a zvyčajne vodnaté rieky, ako je Dunaj. Povedal to v rozhovore s ČTK. Tohtoročné sucho v povodí Dunaja sa už v poslednom čase prejavilo […]
Menej ako 1 min.
min.
Tohtoročné extrémne sucho, ktoré postihlo významnú časť Európy, podľa bioklimatológa a riaditeľa Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR – CzechGlobe Miroslava Trnku ukázalo, že zásadné problémy môžu mať aj také veľké a zvyčajne vodnaté rieky, ako je Dunaj. Povedal to v rozhovore s ČTK.
Tohtoročné sucho v povodí Dunaja sa už v poslednom čase prejavilo aj pri iných významných tokoch. V roku 2022 postihlo Rýn, vlani Labe a už opakovane sa s ním stretávajú v povodí Pádu.
Šetrenie vodou nepomôže
Tieto rieky v posledných piatich rokoch zažili sucho zasahujúce podstatnú časť povodia, teda stovky tisíc štvorcových kilometrov. Sucho ešte viac dolieha na veľké české rieky a ich povodia, ktoré nemajú zázemie veľhôr v pramennej oblasti. Podľa Trnku je zjavné, že je na čase viesť spoločenskú diskusiu o tom, ako zabezpečiť dostatočné zásoby vody.
Jednoduché šetrenie vodou alebo samotné prírode blízke riešenia nie sú receptom na zvládanie extrémneho sucha. Jedným z riešení je zvyšovanie akumulácie v povrchových nádržiach alebo intenzívnejšie využívanie riadenej infiltrácie na posilnenie podzemných vôd.
Odborníci z CzechGlobe pracujú na adaptačných scenároch pre rok 2050 pre povodie Dyje. Analyzovali množstvo možností a hodnotili ich účinnosť vrátane zdieľania vody medzi povodím Dyje a hlavným tokom Dunaja v spolupráci s Rakúskom.
„Tento rok je ukážkou toho, ako to v niektorých rokoch v budúcnosti môže vyzerať, a že v našich úvahách o adaptáciách musíme brať úplne vážne variant extrémneho sucha v celom povodí veľtoku. Na vodnosť Dunaja sa viaceré štáty spoliehajú, pretože bývala zvyčajne dostatočná. Letný prietok výrazne zlepšovalo postupné topenie snehu v Alpách. Lenže Dunaj vodu pre dosahy klimatickej zmeny stráca a podobne sú na tom aj ďalšie veľké rieky. Napríklad Rýn, Pád či Rhôna, ktoré tiež pramenia v Alpách,“ povedal Trnka.
Pri riekach, ktoré nečerpajú v lete vodu zo snehu a ľadu, je bežné, že majú v teplom období problémy s dostatkom vody, zvlášť v nadpriemerne teplých a zrážkovo menej výdatných sezónach.
Celosvetový problém
„Sme v situácii, keď sa objem snehu v nižších a stredných polohách zmenšuje, skracuje sa doba so snehovou pokrývkou a predlžuje sa obdobie, keď povodie musí vystačiť len s tým, čo naprší. V prípade Dyje prognózy ukazujú, že deficit v teplej časti roka porastie, vodná bilancia bude viac rozkolísaná a zároveň sa dlhodobo prehlbuje rozdiel medzi tým, koľko vlahy by povodie Dyje vďaka teplejšiemu a dlhšiemu vegetačnému obdobiu potrebovalo, a koľko reálne naprší,“ povedal Trnka.
Rôzne štúdie ukazujú, že ide o problém mnohých veľtokov na svete. Česká vodárenská infraštruktúra sa začala budovať za prvej republiky a bola navrhnutá pred akceleráciou globálnej zmeny klímy.
„Pre nás to znamená, že aj keď sme znížili nároky vďaka redukcii spotreby, rezervu postupne znižuje meniaca sa klíma. Ak sme na podmienky 20. storočia mali veľmi robustnú infraštruktúru a mohli sme sa spoľahnúť na dostatočné rezervy, teraz to prestáva platiť. Napríklad záverečným profilom Dyje pretekalo v rokoch 1991 až 2020 o štvrtinu menej vody ako v rokoch 1961 až 1990,“ poznamenal Trnka. Do roku 2050 má objem vody v povodí klesnúť o ďalšie desiatky percent oproti súčasnému stavu.
Ako nevyhnutné vidí do budúcnosti posilnenie akumulácie v povodí Dyje pomocou kombinácie spomaleného odtoku a posilnenia retencie v hornej časti povodia prírode blízkymi aj technickými opatreniami. To umožní, aby sa väčší diel zrážok previedol do podzemných vôd aj do dodatočných nádrží, ktoré budú schopné zachytávať vodu pri dostatku a vypúšťať ju v čase nedostatku.
Ako reálnu pomoc čoraz viac vidí aj prepojenie Dyje s povodím Dunaja, čo by umožnilo aspoň počas časti roka budovať v povodí Dyje zásoby vody. Stavba nových priehrad je citlivá téma a trvá zhruba 20 rokov, kým sa priehrada začne používať.
„V povodí Dyje máme niekoľko miest, kde by menšie priehrady mohli byť, a počíta sa s nimi. To, že v tomto roku vodohospodári vidia limity, ktoré vodárenská sústava má, by malo byť výzvou na odbornú diskusiu. Kapacita, ktorá doteraz stačila, v budúcnosti stačiť nemusí,“ povedal Trnka.
