Je na prvý pohľad nezameniteľná. Monumentálny kruh pred budovou PKO patrí k výrazným prvkom Nitry už viac ako štyri desaťročia. Po rokoch nefunkčnosti fontánu aj jej okolie obnovujeme a pri rekonštrukcii spolupracujeme s jedným z jej autorov, architektom Jozefom Danákom. Pri našom spoločnom stretnutí nám prezradil aj detail, ktorý si doteraz všimol len málokto. Symbol […]
8
min.
Je na prvý pohľad nezameniteľná. Monumentálny kruh pred budovou PKO patrí k výrazným prvkom Nitry už viac ako štyri desaťročia. Po rokoch nefunkčnosti fontánu aj jej okolie obnovujeme a pri rekonštrukcii spolupracujeme s jedným z jej autorov, architektom Jozefom Danákom.
Pri našom spoločnom stretnutí nám prezradil aj detail, ktorý si doteraz všimol len málokto. Symbol gréckeho písmena omega nie je podľa neho ukrytý iba v samotnej fontáne. Opakuje sa aj v pôdoryse priestoru pred ňou. Omega je tu tak podľa autora prítomná vertikálne aj horizontálne.
Príbeh fontány je však ešte zaujímavejší. Jej vznik siaha do konca 70. rokov a pôvodný projekt ukazuje, že dnešná fontána bola od začiatku súčasťou oveľa širšieho zámeru – vytvoriť pred PKO miesto na oddych, stretávanie a pobyt pri vode.
Z trávnatej plochy malo vzniknúť miesto pre ľudí
Prvé úvahy o premene priestoru pred PKO pochádzajú z decembra 1979. Dovtedy tu bola najmä trávnatá plocha s kvetinovou výzdobou. Nový návrh ju mal zmeniť na oddychovú plochu, ktorá nebude slúžiť iba návštevníkom PKO, ale bude prirodzene priechodná aj smerom z Ulice Janka Kráľa.
Po obvode sa počítalo s lavičkami umiestnenými tak, aby pohľad sediacich ľudí rámovala zeleň parku. Uprostred mala byť fontána s kruhovým pôdorysom. Neskoršie výtvarné riešenie z decembra 1980 koncept ešte výraznejšie rozvinulo – oddychový priestor bol oproti pôvodnému terénu zapustený a jeho obvod dostal reliéfne tvarovanie, po ktorom mala stekať voda.
Už pôvodný projekt teda nepracoval s fontánou ako so samostatným objektom. Voda, architektúra, zeleň, sedenie aj pohyb ľudí mali vytvárať jeden celok.
Od návrhu po realizáciu uplynulo niekoľko rokov
Na výtvarnom riešení fontány sa podieľali architekti Marián Lipták, Igor Gerdenich a Jozef Danák spolu so sochárom Štefanom Zemanovičom. Malú architektúru mali pod palcom Jozef Danák a Igor Gerdenich a iluminačné plastiky Jozef Danák a Juraj Štecko.
Projekt sa pripravoval v rokoch 1979 – 1985, samotná realizácia je datovaná do roku 1985 a kolaudácia sa uskutočnila 19. decembra 1985. Rozpočet predstavoval 550-tisíc korún československých.
Hoci Jozef Danák nie je nitriansky rodák, s mestom je spätý od mladosti. V Nitre navštevoval strednú stavebnú školu a neskôr sa sem vrátil aj ako architekt. K projektu fontány sa podľa jeho spomienok dostal cez prostredie Slovenského fondu výtvarných umení.
Bod Omega
Pri hľadaní podoby fontány zohral úlohu predovšetkým Danákov záujem o filozofiu a teológiu. V období, keď na návrhu pracoval, čítal francúzskeho jezuitu, filozofa a paleontológa Pierra Teilharda de Chardina. Práve od neho pochádza pojem bod Omega – predstava konečného bodu, ku ktorému smeruje vývoj.
„K Bohu sa nikdy nedostaneme, iba k nemu spejeme,“ parafrázoval Danák počas nášho rozhovoru myšlienku, ktorá ho vtedy zaujala. „A nazval to bodom Omega.“
Pri pohľade na fontánu potom dodáva: „Ono je to tá Omega. A z toho padá voda, je to čosi živé.“
Tvar gréckeho písmena Ω sa tak stal jedným z kľúčov, cez ktoré možno Danákovu fontánu čítať.
Omega je aj pod nohami
Jozef Danák upozorňuje ešte na jednu súvislosť. Keď sa na oddychovú plochu nepozeráme iba spredu, ale zhora, symbol možno čítať aj v pôdoryse priestoru okolo fontány. To, čo vidíme postavené vertikálne pred PKO, má svoj náprotivok aj horizontálne.
„Zoberte si opäť ten kruh hodený do horizontu a je to presne to isté,“ vysvetľoval pri pohľade na pôvodné výkresy.
Symbol omegy je tak podľa Danáka v priestore prítomný dvakrát – vo vertikálnej plastike fontány a horizontálne v kompozícii oddychovej plochy.
Práve táto súvislosť sa pri bežnom pohľade zo zeme takmer stráca.
Fontána nebola navrhnutá iba na pozeranie
Danák pri navrhovaní neuvažoval iba nad samotným objektom, ale nad tým, ako sa budú v priestore cítiť ľudia. Dôležitý bol preňho vzťah fontány k PKO aj k okolitej zeleni. Prekážalo mu napríklad pozadie okolitých budov a želal si, aby ich vegetácia viac zakryla a vytvorila uzavretejšiu atmosféru. Zmyslom bolo podľa neho vytvoriť miesto, kde sa človek môže sústrediť na vodu, architektúru a kultúrne prostredie okolo PKO.
Vodu pritom vníma ako živú súčasť verejného priestoru. Chcel, aby sa pri nej ľudia mohli zastaviť, ochladiť a oddýchnuť si. Pri aktuálnej obnove preto privítal aj myšlienku, že priestor nebude od ľudí oddelený a bude možné sa k vode priblížiť.
Nie všetko z pôvodného návrhu sa zrealizovalo
Historické výkresy ukazujú, že neskoršia podoba priestoru nebola úplne totožná s tým, čo autori pôvodne pripravili. Projekt napríklad počítal s umelokamennými oblúkovými lavicami medzi vstupom do oddychovej plochy a samotným telesom fontány. Tento napokon nezrealizovaný mobiliár mal byť v tvare „hadíka“. Ďalším príkladom sú šikmé steny kruhového odpočívadla, ktoré mali byť z keramiky prirodzenej farebnosti, no realizovali sa z umelokameňa.
Pri obnove sa vraciame k pôvodnej myšlienke
Po desaťročiach a rokoch nefunkčnosti dnes fontánu obnovujeme. Rekonštrukciu sme pripravovali aj v spolupráci s jej autorom Jozefom Danákom a pri návrhu sme pracovali aj s pôvodnou dokumentáciou.
Keď sa pripravovala súčasná koncepcia, architekt bol spolu s projektantmi priamo na mieste a jednotlivé riešenia konzultovali nad pôvodnými výkresmi. Základným rozhodnutím bolo zachovať pôvodný režim fontány – teda aj charakteristické stekanie vody po jednotlivých častiach.
Obnova však zároveň prináša technológie, ktoré pred štyridsiatimi rokmi neboli k dispozícii.
Menej dopúšťanej vody, bezpečnejšia údržba
Súčasťou rekonštrukcie je nové technologické riešenie. Doplnila sa vyrovnávacia nádrž, vďaka ktorej bude voda vo väčšej miere cirkulovať priamo v systéme fontány a nebude potrebné dopúšťať jej také množstvo ako pri pôvodnej prevádzke.
Dva z pôvodných betónových blokov, po ktorých steká voda, nahradili výklopné nerezové prvky. Umožnia bezpečnejší prístup pracovníkov údržby do technického priestoru fontány.
Výrazne sa zmení aj zeleň
Obnova sa netýka iba samotnej fontány a spevnených plôch. Dôležitou súčasťou projektu je aj nová výsadba, ktorá nadväzuje na pôvodnú predstavu priestoru obklopeného zeleňou.
Projekt počíta s výsadbou deviatich nových stromov. Pribudne jedna katalpa (Catalpa bignonioides), agáty (Robinia pseudoacacia ‘Appalanchia’), brezy (Betula utilis ‘Doorenbos’), borovice vejmutovky (Pinus strobus) a sofora (Styphnolobium japonicum).
Nové stromy nebudú drobnými sadenicami. Projekt pri nich predpisuje obvod kmeňa 25 až 30 centimetrov a podchodnú výšku minimálne 2,2 metra. Pri výsadbe sa vytvoria aj misy na zachytávanie dažďovej vody a stromy dostanú vrstvu mulča z drevnej kôry.
Popri stromoch vzniknú rozsiahle komponované záhony s pôdopokryvnými rastlinami a cibuľovinami. Návrh počíta s dúškou citrónovou (Thymus citrodorus), kosatcami (Iris), okrasným cesnakom (Allium ‘Zebdanense’), áronom talianskym (Arum italicum) a krokusmi (Crocus tommasinianus).
Celkovo projekt uvádza 8 700 kusov rastlín.
Výsadba nebude pôsobiť ako pravidelný mestský záhon. Pri cibuľovinách projekt dokonca umožňuje náhodnejšie rozmiestnenie, aby výsledok pôsobil prirodzenejšie.
Komponované záhony budú pokryté mulčom z borovicovej kôry, ktorý pomáha obmedzovať výpar vody, rast buriny a chráni korene pred extrémnymi teplotami. Zámerom je vytvoriť rôzne vrstvy, farby a textúry zelene a zároveň dosiahnuť udržateľnejší charakter výsadby.
Hodnotné stromy zostanú
Súčasťou prípravy projektu bol aj dendrologický prieskum. Ten v riešenom priestore posudzoval 35 stromov a 13 krov. Medzi stromami prevažovali jasene, javory poľné, duby, borovice a nachádzala sa tu aj breza či čerešňa.
Projekt nepočíta s plošným odstránením pôvodnej vegetácie. Existujúce stromy, ktoré sú dôležitou súčasťou priestoru, zostávajú zachované a prípadné poškodenia sa majú odborne ošetriť.
Odstráni sa predovšetkým bujná kríková a náletová vegetácia, ktorá v priebehu rokov priestor prerástla a podľa projektantov bráni plnému rozvoju novej výsadby aj pôvodnej koncepcie fontány.
Nová zeleň tak nemá byť iba dekoráciou. Má pomôcť znovu vytvoriť charakter oddychového priestoru, o ktorom hovoril aj Jozef Danák – miesta, kde sa architektúra fontány prepája s vodou a vegetáciou.
Nové svetlá aj miesto na sedenie
Upravíme tiež spevnené plochy, osvetlenie a mobiliár. Pôvodné autorské svietidlá už podľa Danáka nebolo možné jednoducho repasovať, preto sa hľadalo nové riešenie, ktoré bude tvarovo príbuzné pôvodným prvkom, ale využije súčasné technológie. Pribudnú vysoké aj nižšie svietidlá.
Diskutovalo sa aj o podobe sedenia. Pôvodný projekt pracoval s líniovým „hadíkom“, súčasné riešenie však počíta s väčšími samostatnými prvkami.
Ich výhodou je, že ľudia nebudú sedieť iba vedľa seba v jednom smere. Budú si môcť sadnúť oproti sebe, pozerať sa smerom k fontáne alebo k PKO a priestor prirodzene využívať na stretávanie.
A možno pribudne aj hmla
Počas stretnutia vznikla aj ďalšia myšlienka – doplniť hmlové trysky. Danák si predstavuje jemnú vodnú hmlu, cez ktorú by najmä počas horúcich dní mohli prechádzať deti aj dospelí.
„Predstavte si, že tam bude pol Nitry chodiť s deťmi,“ komentoval túto predstavu.
Technicky by hmlový systém mohol fungovať ako samostatná vetva. Jeho prípadné doplnenie však musí byť posúdené ešte v rámci súčasného projektu, pretože rekonštrukcia je financovaná z eurofondov a po jej dokončení bude možnosť ďalších zásahov určitý čas obmedzená.
Po štyridsiatich rokoch opäť voda
Fontána pred PKO vznikla ako súčasť premyslenej oddychovej plochy. Mala spájať architektúru, vodu, zeleň a ľudí a vytvoriť priestor, ktorý nebude iba miestom, cez ktoré sa prechádza.
Po štyridsiatich rokoch od realizácie sa k tejto myšlienke vraciame.
Obnovujeme nielen technológiu fontány, ale aj priestor okolo nej. Po spustení bude voda opäť stekať z monumentálneho kruhu a vytvárať efekt „vodnej harfy“.
A možno sa pri nej tentoraz zastavíme aj o niečo dlhšie.
Pretože za známym kruhom pred PKO sa ukrýva oveľa viac než len fontána – príbeh architektúry 80. rokov, miesto navrhnuté pre ľudí a symbol Omegy, ktorý je podľa svojho autora zapísaný do priestoru hneď dvakrát.
Jozef Danák
Ing. arch. akad. arch. Jozef Danák (* 1946, Horné Štitáre) je slovenský architekt, ktorý výrazne ovplyvnil podobu verejných priestorov. Vyštudoval architektúru na Stavebnej fakulte SVŠT a následne Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Pôsobil v Stavoprojekte Trnava a neskôr ako samostatný architekt. Medzi jeho významné realizácie patria Dom kultúry v Trnave, Trojičné námestie či trnavská pešia zóna, ktorá získala zvláštnu cenu mesta Viedeň na Svetovom bienále architektúry v Sofii a Cenu Zväzu slovenských architektov za rok 1988. Danák je tiež jedným z autorov fontány pred PKO v Nitre.
Jana Krajčovičová
foto: archív J. Danáka a mesta Nitra
