V odvetviach slovenskej ekonomiky citlivých na teplo vedie zvýšenie priemernej letnej teploty o jeden stupeň Celzia k poklesu tržieb takmer o sedem percentuálnych bodov. Z miliónovej tržby tak dotknuté firmy prídu v priemere o 70-tisíc eur. Klesajú im aj výnosy a zisky. V aktuálnom blogu na to upozornili analytici Národnej banky Slovenska Roman Vasiľ a Vladimir Otrachshenko. […]
Menej ako 1 min.
min.
V odvetviach slovenskej ekonomiky citlivých na teplo vedie zvýšenie priemernej letnej teploty o jeden stupeň Celzia k poklesu tržieb takmer o sedem percentuálnych bodov. Z miliónovej tržby tak dotknuté firmy prídu v priemere o 70-tisíc eur.
Klesajú im aj výnosy a zisky. V aktuálnom blogu na to upozornili analytici Národnej banky Slovenska Roman Vasiľ a Vladimir Otrachshenko.
Citeľný ekonomický dosah
Vo svojom najnovšom výskume sa pozreli na finančné údaje o všetkých slovenských firmách a spojili ich s podrobnými meteorologickými záznamami za roky 2013 až 2023.
„Z dát vyplýva, že vyššie teploty majú na firmy citeľný ekonomický dosah, najmä počas jarných a letných mesiacov. Najvýraznejšie sa to prejavuje v odvetviach, ktorých fungovanie je silno závislé od počasia alebo je citlivé na vysoké teploty. Ide najmä o poľnohospodárstvo, stavebníctvo, výrobu a dopravu, ktoré spoločne vytvárajú približne 40 percent pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky,“ priblížili ekonómovia.
Vo vysokých teplotách totiž práce postupujú pomalšie, zamestnanci potrebujú viac prestávok a časť činností sa musí presunúť na skoré ranné hodiny. Problém však podľa analytikov nespočíva iba v nižšej produktivite pracovníkov a vysoké teploty narúšajú fungovanie firmy ako celku.
„V horúčavách sa stroje prehrievajú, firmy musia prispôsobovať organizáciu práce teplotám v priebehu dňa a rastie potreba dodatočného chladenia. Výsledkom môže byť výrazný pokles efektívnosti aj v prípadoch, keď počet pracovníkov a vyťaženosť výrobných liniek zostávajú nezmenené,“ zdôraznili.
Krátkodobé riešenia
Napriek očakávaniam, že firmy budú na straty spôsobené horúčavami reagovať investíciami do adaptačných opatrení, napríklad do chladenia či modernejších technológií, to podľa ekonómov v skutočnosti robí len malá časť podnikov. Väčšina ide cestou znižovania nákladov a na preklenutie letných strát si berie krátkodobé úvery. Takýto prístup však pravdepodobne nebude stačiť.
„Klimatické scenáre totiž naznačujú, že extrémne vlny horúčav a sucha budú častejšie a intenzívnejšie. S teplotami budú rásť aj straty firiem a bez účinnejších adaptačných opatrení by sa negatívne dôsledky extrémnych horúčav mohli postupne prejaviť aj na výkonnosti celej ekonomiky,“ varovali analytici.
Klimatická odolnosť firiem by tak podľa nich mala byť dôležitou súčasťou hospodárskej politiky.
„Lepší prístup k adaptačným technológiám, podpora investícií do výrobných procesov odolných voči horúčavám či cielená pomoc najviac ohrozeným odvetviam by mohli ekonomické náklady klimatickej zmeny výrazne zmierniť. Investície do adaptácie uskutočnené dnes budú s vysokou pravdepodobnosťou lacnejšie než náklady znižujúcej sa produktivity v budúcnosti,“ doplnili analytici NBS.
