Plány na vývoz irackej ropy prostredníctvom ropovodu prechádzajúceho Sýriou s cieľom vyhnúť sa do budúcnosti dôsledkom prípadnej novej blokády Hormuzského prielivu sa nepodarí zrealizovať tak rýchlo, ako si to predstavuje Washington. Navyše, nemalé budú aj náklady na jeho výstavbu. Upozornili na to nemenované zdroje, ktoré sa vyjadrili pre agentúru Reuters. Americká vláda a energetické firmy […]
2
min.
Plány na vývoz irackej ropy prostredníctvom ropovodu prechádzajúceho Sýriou s cieľom vyhnúť sa do budúcnosti dôsledkom prípadnej novej blokády Hormuzského prielivu sa nepodarí zrealizovať tak rýchlo, ako si to predstavuje Washington.
Navyše, nemalé budú aj náklady na jeho výstavbu. Upozornili na to nemenované zdroje, ktoré sa vyjadrili pre agentúru Reuters.
Americká vláda a energetické firmy plánujú prepravu irackej ropy cez Sýriu na pobrežie Stredozemného mora ako súčasť stratégie znížiť závislosť Iraku od Hormuzského prielivu. Touto kľúčovou námornou trasou sa ešte na začiatku roka prepravovala zhruba pätina svetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). Po útoku USA a Izraela na Irán 28. februára však Teherán prepravu tovarov cez Hormuzský prieliv zablokoval.
USA a Irán 18. júna podpísali memorandum o porozumení, ktoré zahŕňalo 60-dňové prímerie a začatie rokovaní o ukončení vojny. O necelý mesiac neskôr však USA obnovili útoky na Irán, ktorý obvinili z porušovania prímeria. Sporadické boje sa odvtedy sústreďujú v okolí Hormuzského prielivu a na juhu Iránu.
Americký minister financií Scott Bessent minulý týždeň vyhlásil, že do dvoch rokov bude Hormuzský prieliv „bezvýznamnou trasou“. Podľa neho to bude už „iba ďalšia masa vody,“ pričom viac než 50 percent až 70 percent z pôvodného objemu ropy a LNG prepravovaného cez Hormuzský prieliv sa bude prepravovať ropovodmi.
Dva zdroje oboznámené s projektom však pre Reuters povedali, že výstavba iracko-sýrskeho ropovodu si vyžiada dvojnásobne dlhší čas, teda zhruba štyri roky. Dôvodom je potreba úplne novej infraštruktúry a nie je vylúčené, že počas výstavby sa objavia aj ďalšie prekážky. Ani jeden zo zdrojov si neželal byť pre citlivosť veci menovaný.
Irak je krajinou, ktorá patrí k najviac poškodeným blokádou Hormuzského prielivu. Pred útokom USA a Izraela na Irán exportoval Irak približne 3,6 milióna barelov ropy denne, väčšinou prostredníctvom exportného terminálu neďaleko Basry na juhovýchode krajiny. Za celý júl však cez Hormuzský prieliv vyviezol iba 35,5 milióna barelov ropy.
Medzi severoirackým Kirkúkom a sýrskym prístavom Banias pri Stredozemnom mori už ropovod existuje, ten bol však počas vojen v Iraku a Sýrii vážne poškodený a už od 80. rokov minulého storočia sa pravidelne nevyužíval.
Podľa uvedených zdrojov by bolo potrebné vybudovať kompletne nový ropovod, nie iba opraviť ten pôvodný. Navyše, náklady na projekt odhadujú na minimálne 15 miliárd dolárov, teda takmer 13 miliárd eur.
