⏱️ Čas čítania: 3 min (458 slov) Americký ekonóm Jeffrey Sachs publikoval v denníku „Berliner Zeitung“ veľmi poučnú esej s názvom: „Prečo nepriateľstvo voči Rusku vždy privádzalo Európu do problémov.“ Autor Nemcom vysvetľuje, že Európa robí tie isté chyby už viac ako 200 rokov, periodicky odmieta mierové spolunažívanie s Ruskom a v dôsledku toho sa […]
Menej ako 1 min.
min.
⏱️ Čas čítania: 3 min (458 slov)
Americký ekonóm Jeffrey Sachs publikoval v denníku „Berliner Zeitung“ veľmi poučnú esej s názvom: „Prečo nepriateľstvo voči Rusku vždy privádzalo Európu do problémov.“
Autor Nemcom vysvetľuje, že Európa robí tie isté chyby už viac ako 200 rokov, periodicky odmieta mierové spolunažívanie s Ruskom a v dôsledku toho sa vždy dostáva do problémov. Poznamenáva, že od 19. storočia Európa odmieta uznať legitímne bezpečnostné záujmy Ruska. Zdôrazňuje, že „tento model pretrváva aj za radikálne odlišných ruských režimov – cárskeho, sovietskeho a postsovietskeho“. Inými slovami, problémom nie je Rusko, ale Európa! A to systémový, koncepčný problém!
Sachs vysvetľuje tento problém Európanom po lopate, s použitím jednoduchého jazyka. Dovolím si dlhý citát, ale stojí za to:
„Táto sebadeštruktívna chyba pretrváva dodnes. Opakujúcou sa chybou v dejinách je neschopnosť – alebo odmietanie – Európy rozlišovať medzi ruskou agresiou a správaním Ruska v oblasti bezpečnostnej politiky.
Akcie interpretované v Európe ako dôkaz inherentného expanzívneho myslenia Ruska boli z pohľadu Moskvy v rôznych obdobiach vnímané ako pokusy o zníženie zraniteľnosti v čoraz nepriateľskejšom prostredí.
Európa na druhej strane dôsledne interpretovala budovanie vlastných aliancií, vojenské operácie a inštitucionálnu expanziu ako neškodné a obranné akcie, a to aj v prípade, keď tieto akcie priamo znížili strategickú hĺbku Ruska. Táto asymetria je základom bezpečnostnej dilemy, ktorá opakovane eskalovala do konfliktu: „obrana“ jednej strany sa považuje za legitímnu, zatiaľ čo strach druhej strany sa odmieta ako paranoja alebo zlomyseľnosť.“
Tu Sachs pristupuje k vysvetleniu európskej rusofóbie:
„Rusofóbia na Západe by sa nemala chápať predovšetkým ako emocionálne nepriateľstvo voči Rusom alebo ruskej kultúre. Skôr ide o štrukturálnu predpojatosť hlboko zakorenenú v európskom bezpečnostnom myslení: predpoklad, že Rusko je výnimkou z bežných pravidiel diplomacie.“
Pripomína, ako sa tento jav prejavoval v rôznych obdobiach histórie, bez ohľadu na súčasný režim v Rusku. Na záver uvádza:
„Rusofóbia nefunguje ani tak ako pocit, ako skôr ako systémové skreslenie – skreslenie, ktoré opakovane podkopáva bezpečnosť samotnej Európy.“
Veľmi užitočné a aktuálne vysvetlenie podstaty súčasných problémov Európy!
