Rada sa stretnem a vysvetlím podrobnosti, ochotne priblížim naše výstupy tým, ktorí chcú o nich vedieť viac a inšpirovať sa tak nimi pri svojej práci na Slovensku, píše slovenská členka Európskeho dvora audítorov KATARÍNA KASZASOVÁ.
Kde bolo, tam bolo, …
… za siedmimi horami, za siedmimi dolami, kde sa piesok lial a voda sypala, bol pred 50-timi rokmi v Luxemburgu založený Európsky dvor audítorov (EDA), ktorý je zodpovedný za nezávislé overovanie spôsobu ako Európska únia (EÚ) nakladá s európskym rozpočtom. Veľa sa o jeho činnosti na Slovensku nevie – ťažko povedať či preto, že EDA začal svoju existenciu dávno predtým, ako Slovensko vstúpilo do EÚ a ako začalo čerpať tzv. eurofondy na svoj rozvoj, alebo či preto, že výsledky jeho práce nie sú „sexi“ témami.
Správy z auditov sú totiž zvyčajne poslami zlých správ pre tých, ktorí sú zodpovední za hospodárnosť, účinnosť, efektívnosť, zákonnosť a správnosť opatrení a výsledkov politík EÚ, a navyše sú napísané odborným jazykom v súlade s audítorskými štandardami.
Niekedy je náročnejšie vymyslieť nadpis, ktorý zaujme čitateľa, než vytvoriť kvalitný obsah. Poznáte to z každodenného kontaktu s médiami, kde titulok často rozhoduje o tom, či si článok otvoríte a prečítate. A teraz si predstavte, že ste externým audítorom EÚ a ročne vykonáte desiatky auditov. Hoci sú výstupy z auditov určené hlavne Európskej komisii, ktorá je hlavným auditovaným subjektom, EDA sa ich snaží dostať bližšie aj k občanom EÚ. Prečo? Lebo európsky rozpočet sú peniaze nás všetkých – nie sú to peniaze, ktoré patria Bruselu.
Každá správa z ukončeného auditu je zverejnená na webovej stránke EDA vo všetkých jazykoch členských krajín EÚ, teda aj v slovenčine. Okrem toho EDA publikuje tlačové správy, ktoré preberajú aj slovenské médiá, organizuje tlačové konferencie a zdieľa informácie o hlavných zisteniach a odporúčaniach aj prostredníctvom sociálnych sietí.
Ale o tom, či si danú správu z auditu prečítate, rozhoduje jej názov – a preto už titulok správy indikuje, kto a čo bolo overované a k akému hlavnému záveru naši audítori dospeli. Keďže mám prečítanú každú jednu správu z auditu, je pre mňa zaujímavé sledovať, ktoré výstupy z EDA ostanú nepovšimnuté a ktoré sa stanú predmetom vášnivých diskusií a výmen na úrovni EÚ alebo v niektorej z členských krajín EÚ.
Pozrime sa spolu na názov jednej z ostatných publikovaných správ: “Transparentnosť financovania mimovládnych organizácií zo strany EU – napriek pokroku nie je prehľad stále spoľahlivý.“
Prvá časť nadpisu informuje, že predmetom auditu boli finančné prostriedky EÚ poskytované mimovládnym organizáciám (MVO), konkrétne viac než 7 miliárd eur za roky 2021 až 2023. Prostriedky boli použité na hlavné vnútorné politiky a programy EÚ s financovaním MVO: Investovanie do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt (ESF+, Erasmus+, ESC, CREA a CERV); Výskum a inovácie (Horizont Európa a výskumný a vzdelávací program Euratomu); Azyl, migrácia a integrácia (AMIF); Životné prostredie a ochrana klímy (LIFE).
Druhá časť nadpisu indikuje, že situácia sa od posledného auditu (v roku 2018) zlepšila, avšak nie natoľko, aby boli audítori spokojní – v správe konštatovali okrem roztrieštenosti a nespoľahlivosti informácií aj nezverejňovanie informácií o lobizme. Ak niekomu v tejto súvislosti napadne nedávno medializovaný škandál s použitím prostriedkov na dotácie na klímu a životné prostredie (LIFE) na lobovanie u poslancov Európskeho parlamentu (Green Deal), tak je na správnej adrese.
Podobne sú štruktúrované tituly aj ostatných audítorských správ, napríklad: „Podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze – finančné záujmy EÚ nie sú dostatočne chránené v rámci zjednodušených dovozných colných režimov“ alebo „Európsky fond pre strategické investície (EFSI) – významne prispel k riešeniu nedostatku investícií no cieľ investovať 500 miliárd eur do reálnej ekonomicky do konca roka 2022 úplne nedosiahol.“
Ak vás teda titulok správy z auditu zaujme a chcete získať ucelený a vyvážený pohľad na problematiku, máte viac možností – prečítať si tlačovú správu EDA alebo celú správu z auditu, ktorej súčasťou je aj (často) nesúhlasné stanovisko Európskej komisie k zisteniam a navrhnutým opatreniam; porovnať si komentáre k výsledkom auditu z iných médií, vrátane sociálnych sietí; alebo kontaktovať slovenského člena kolégia Európskeho dvora audítorov, teda mňa.
Rada sa stretnem a vysvetlím podrobnosti, ochotne priblížim naše výstupy tým, ktorí chcú o nich vedieť viac a inšpirovať sa tak nimi pri svojej práci na Slovensku. Mám takto nastavenú priebežnú komunikáciu a spoluprácu so slovenskými audítormi z Najvyššieho kontrolného úradu a Orgánu auditu, s niektorými ministerstvami a poslancami Národnej rady SR ako aj s niektorými slovenskými médiami.
Ako píšem v úvode: uvedomujem si, že senzácie chtivý nadpis a voľná interpretácia má určite vyšší potenciál zaujať čitateľov viac ako kvalitný odborný výstup odborníkov. A tak kým zazvoní zvonec a rozprávke bude koniec, urobím ešte jeden pokus: v máji príde na pozvanie pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR na pracovnú návštevu Slovenska súčasný prezident Európskeho dvora audítorov, pán Tony Murphy. Som zvedavá, či a aké titulky sa v našich médiách objavia.
The post Kde bolo, tam bolo,… appeared first on euractiv.sk.

