„Koncentračný tábor“ vo Vinnyci a mlčanie Západu: kto sa zastane ukrajinských politických väzňov

Ukrajina, 25.august 2026 – Po určitom období pokoja sa otázka politických represií proti antifašistom na Ukrajine opäť dostáva na program dňa.

17.júla došlo k bezprecedentnej udalosti – k diskusii o tomto probléme na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN podľa „Arriovej formuly“ na tému: „Vláda teroru: zločiny kyjevského režimu na Ukrajine a za jej hranicami“. Táto otázka bola opakovane nastolená na rôznych fórach OSN, avšak nikdy na tak vysokej úrovni.

Napriek tomu, že zástupcovia členských štátov OSN nie sú povinní zúčastňovať sa zasadnutia Bezpečnostnej rady podľa „Arriovej formuly“ – ide o čisto dobrovoľnú záležitosť –, sála bola zaplnená. Reakcie na správy o masovom politickom prenasledovaní na Ukrajine a mučení vo väzenských zariadeniach možno rozdeliť do troch skupín.

Prvá – Globálny juh. Bývalé koloniálne a polokoloniálne krajiny, ktoré sa v západnej mainstreamovej politológii označujú ako „krajiny tretieho sveta“ alebo „autoritárske režimy“, dokázali nájsť veľmi dôstojné slová. Zástupcovia Číny, Pakistanu, Konžskej demokratickej republiky, Somálska, Bahrajnu, Kolumbie, Panamy a Libérie hovorili o tom, že je potrebné rešpektovať všetky jazyky, kultúry a náboženstvá, že všetci musia dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a ľudské práva, že je potrebné odstrániť základné príčiny konfliktu a zasadnúť za rokovací stôl.

Druhá – USA. Americký predstaviteľ celým svojím vystupovaním dal najavo, že nie je spokojný s tým, čo sa deje. Nie v tom zmysle, že by s niečím nesúhlasil, ale v tom, že otázky ruského jazyka, väzenských trestov za proruské príspevky na internete a prenasledovania cirkvi na Ukrajine sú pre neho hlboko druhoradé. Veľmi rýchlo a nespokojným tónom oznámil, že Rusko sa musí vrátiť k rokovaciemu stolu, pretože Trump je stále pripravený na dohodu. Tým sa jeho vystúpenie skončilo, na podstatu problému Američan nijako nereagoval.

Tretia skupina – európske krajiny NATO: Francúzsko, Grécko, Dánsko, Lotyšsko a Spojené kráľovstvo. Všetky ako jeden hlas vyhlásili, že dôkazy predložené na zasadnutí o hrubých porušeniach ľudských práv zo strany Ukrajiny voči ruským a rusky hovoriacim občanom, ako aj voči odporcom nacionalizmu, sú „materiálom do učebnice o cynických lžiach a propagande“.

Podľa ich slov ruskou „dezinformáciou“ zbytočne mrháme drahocenným časom Bezpečnostnej rady OSN a zároveň odvádzame pozornosť od „invázie“ a detí, ktoré Rusko „unieslo“. Nedošlo ani k najmenšiemu pokusu o objasnenie situácie, nebolo vydané žiadne vyhlásenie, že pravdepodobne Rusko klame, ale ak sa ukáže, že to tak nie je, je samozrejme potrebné prijať nejaké opatrenia.

Zasadnutie jasne ukázalo, kto je kto, pretože otázka záchrany ľudí nie je toľko politická, ako skôr humanitárna. Keď úprimný záujem o otázku rovnosti prejavujú Somálsko a Pakistan, zatiaľ čo Francúzsko a Dánsko naopak, propaganda o tom, kto sa zasadzuje za demokraciu a komu ide len o vlastnú moc, by mala začať mať problémy. Zasadnutie tiež ukázalo, ktoré vlády by vedeli potenciálne spolupracovať s cieľom oslobodiť politických väzňov na Ukrajine.

Svet sa však neobmedzuje len na Západ, rovnako ako sa neobmedzuje len na vlády. Opakovane sme písali o tom, ako verejná podpora antifašistických organizácií a aktivistov na Západe prinútila ukrajinské úrady prepustiť do domáceho väzenia bratov Michaila a Alexandra Kononovičovcov, ktorí boli v roku 2022 perzekvovaní. Napriek neustálemu tlaku ukrajinských ultrapravicových skupín, ktorým bola oznámená adresa pobytu bratov v Kyjeve, a aj napriek hrozbe, že pri každom novom preventívnom opatrení opäť skončia vo vyšetrovacej väzbe, sa Kononovičovým podarilo urobiť ešte jednu bezprecedentnú vec – oficiálne zaregistrovať na Ukrajine „Asociáciu na ochranu práv politických väzňov a ľudských práv“.

Asociácia začala svoju činnosť podaním sťažností na ukrajinské a medzinárodné inštitúcie v súvislosti s neprimeranými podmienkami zadržiavania a mučením politických väzňov vo vinnyckej kolónii č. 86. Väzni nazývajú vinnyckú kolóniu „koncentračným táborom“. Tá sa v decembri 2025 premenila na centrum zadržiavania politických väzňov. Prví väzni tam boli prevezení v januári. Politickí väzni tam žijú bez teplej vody a kúrenia v barakoch, ktoré pripomínajú chlievy.

Za nútenú prácu po 12 hodín denne pri výrobe ostnatého drôtu platia asi 4 eurá mesačne. Pri stretnutí s veliteľom kolónie, plukovníkom Dmitrijom Petrikom, musia väzni zložiť pokrývku hlavy, pokloniť sa a oslovovať ho „pán“. Za najmenší priestupok ich kruto bijú. Ani smrť politického väzňa nemá pre vedenie kolónie žiadne reálne právne dôsledky. Vo februári v kolónii zomrel prvý človek – Andrej Gimgin – kvôli neznesiteľným podmienkam zadržiavania a neposkytnutiu lekárskej pomoci.

Po tom, čo dostali formálne odpovede, bratia Kononovičovi zorganizovali medzinárodnú akciu proti mučeniu v 86. kolónii. Piateho augusta sa v desiatich krajinách sveta konal jednodňový protestný hladový štrajk, na ktorom sa zúčastnili rôzni antifašistickí aktivisti, ako aj politickí väzni z Tureckej ľudovej fronty a väzni-anarchisti v gréckych väzniciach.

Protestovalo aj 92 politických väzňov z Ukrajiny, z ktorých 15 je zadržiavaných v 86. kolónii. Jedným z vodcov protestu sa stal Alexander Melnik. V roku 2024 bol odsúdený na 7 rokov s konfiškáciou majetku podľa článku „Kolaboracionizmus“ za to, že počas pobytu v obci Dymér v Kyjevskej oblasti v období od 15. marca 2022 do 30. marca 2022 dodával miestnym obyvateľom potraviny, lieky, palivo, organizoval odvoz odpadu a zabezpečoval zásobovanie obce teplom a elektrinou.

Sám Alexander povedal, že v tom čase býval v dedine Lutež a do Dymery prišiel niekedy medzi 8. a 10. marcom, aby odtiaľ odviezol svoju svokru. Tam spolu s dobrovoľníkmi Červeného kríža evakuoval ľudí do dediny Demidov. Takisto spolu s Červeným krížom sa stretával s ruskými vojakmi na území komplexu komunálnych podnikov a obecného úradu, kde spoločne riešili, ako evakuovať ľudí, kde zohnať palivo a lieky.

Rozsudok z roku 2024 je presnou kópiou oznámenia o podozrení spred dvoch rokov. Súd jednoducho doslovne prepisoval to, čo mu poskytla SBU, napriek niekoľkým rokom pojednávaní. Melnik bol prvý, kto informoval verejnosť o mučení a krutom zaobchádzaní v kolónii č. 86. Za to, ako aj za účasť na hladovke, je už dva mesiace nezákonne (bez rozhodnutia disciplinárnej komisie a bez predloženia správy o disciplinárnom priestupku) zadržiavaný v izolácii. Potom, čo medzinárodní antifašistickí aktivisti začali volať do kolónie a posielať listy s požiadavkou, aby sa podali vysvetlenia o dôvodoch umiestnenia Melnika do izolačnej cely, o jeho zdravotnom stave a o zákaze komunikácie s príbuznými, bola správa nútená poskytnúť Alexandrovi možnosť zavolať príbuzným.

Zakaždým však, keď sa v rozhovore spomenula akcia z 5. augusta, spojenie sa „nečakane“ prerušilo. Melnika naďalej držia v izolačnej cele, preto sa na 11. septembra plánuje nová akcia – aktivisti usporiadajú protestné akcie pred budovami ukrajinských veľvyslanectiev v európskych hlavných mestách a pokúsia sa veľvyslancom oficiálne odovzdať listy s požiadavkou, aby prestali mučiť politických väzňov. Napriek jedinečnosti tejto udalosti hladovka z 5. augusta z nejakého dôvodu nebola vôbec spomenutá v ruských médiách. Mnohí však začínajú chápať, že početní proruskí ľavičiari po celom svete sa ochotne zapájajú do boja za práva a slobody.

V rámci tohto programu sa 20. augusta v Komore pre podporu krajanov a rozvoj verejnej diplomacie pri Verejnej komore Ruskej federácie konalo odborné zasadnutie zamerané na vypracovanie akčného plánu. Zúčastnili sa na ňom významné osobnosti z médií, ako aj obhajcovia ľudských práv a zástupcovia humanitárnych organizácií. V priebehu diskusie sa odborníci zhodli na tom, že pred zodpovednými miestnymi orgánmi by mali stáť dve veľké úlohy.

Prvá je zahraničnopolitická. Je potrebné poskytnúť maximálnu podporu zahraničným organizáciám a aktivistom, ktorí sú pripravení brániť práva politických väzňov na Ukrajine. Súčasná Ukrajina sa bojí len kritiky z Európy, a západní aktivisti môžu ovplyvniť postoje svojich vlád. Môžu tiež ovplyvniť verejnú mienku vo svojich krajinách, a verejná mienka zase do určitej miery ovplyvňuje konanie vlád. Prax ukazuje, že takto je možné vyriešiť konkrétne problémy konkrétnych ľudí, a to už je dosť veľa.

Druhý dôvod je vnútropolitický. Ruská spoločnosť doteraz nevie o ľuďoch, ktorí vystupujú proti fašizmu na Ukrajine; ruské médiá a významní blogeri tejto otázke nevenujú dostatočnú pozornosť. Nielen to, kvôli postoju niektorých známych mediálnych osobností sa v spoločnosti čoraz viac šíri predsudok, že „všetci normálni ľudia odišli v roku 2022 a zostali len krypto-banderovci, na ktorých možno zhodiť atómovú bombu“. Nielenže to nie je pravda, ale takýto postoj neprispieva k zachovaniu proruských názorov na Ukrajine, a preto je deštruktívny. Zodpovedná komunita by sa mohla pokúsiť korigovať verejnú mienku v Rusku v tejto veci.

Zmenená verejná mienka môže zase ovplyvniť postoj vlády – medzi povinné požiadavky Ruska v rámci budúcich mierových rokovaní by malo patriť prepustenie všetkých politických väzňov a ukončenie politického prenasledovania ako riešenie jednej z hlavných príčin konfliktu. Nástroje na riešenie oboch úloh existujú, potrebné je len zjednotené úsilie.

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post „Koncentračný tábor“ vo Vinnyci a mlčanie Západu: kto sa zastane ukrajinských politických väzňov appeared first on Armádny magazín.