Nastavenie nového eurofondového obdobia musí zachovať silnú kohéznu politiku, pričom o 40 percent prostriedkov určených na vyrovnávanie rozdielov by mali rozhodovať priamo regióny v rámci integrovaných územných stratégií. V spoločnej iniciatíve k tomu vyzývajú predstavitelia Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja, ktorí o tom informovali na štvrtkovej tlačovej konferencii. „V týchto dňoch a týždňoch sa na […]
Menej ako 1 min.
min.
Nastavenie nového eurofondového obdobia musí zachovať silnú kohéznu politiku, pričom o 40 percent prostriedkov určených na vyrovnávanie rozdielov by mali rozhodovať priamo regióny v rámci integrovaných územných stratégií.
V spoločnej iniciatíve k tomu vyzývajú predstavitelia Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja, ktorí o tom informovali na štvrtkovej tlačovej konferencii.
„V týchto dňoch a týždňoch sa na úrovni európskych aj národných inštitúcií rozhoduje o tom, či bude kohézia, teda politika vyrovnávania regiónov, naďalej fungovať. Sme tu preto, že nechceme, aby sa zopakovali chyby zo súčasného programového obdobia, kde vidíme, že za posledných 20 rokov sa rozdiely medzi jednotlivými regiónmi zväčšili a nie zmenšili,“ uviedol predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.
Predstavitelia krajov vyčíslili, že kým pri vstupe Slovenska do EÚ bol rozdiel v HDP na obyvateľa medzi najchudobnejšími regiónmi a Bratislavou približne deväťtisíc eur, v súčasnosti je to už vyše 30-tisíc eur. Najväčší objem peňazí na integrované územné stratégie a udržateľný mestský rozvoj pritom podľa nich získal najviac rozvinutý Bratislavský kraj, hoci tieto zdroje mali pôvodne smerovať do najmenej rozvinutých okresov.
„Keď to prepočítame na počet obyvateľov, tak celoslovenský priemer na obyvateľa z týchto zdrojov je 445 eur, ale obyvateľ v Bratislavskom kraji získal 554 eur napriek tomu, že Bratislavský kraj je najviac rozvinutý región,“ upozornil Lunter. Zároveň poukázal na nepomer v národnom spolufinancovaní, kde štát posiela k európskym zdrojom do Bratislavského kraja 189 miliónov eur, kým do Prešovského kraja 42 miliónov eur.
„Výsledkom je, že Bratislavský kraj dostáva viac peňazí z výberu daní, viac eurofondov, viac zo štátneho rozpočtu. Tento nespravodlivý moment tu zaznamenávame už niekoľko rokov a vyzývame vládu, aby zasiahla, vyzývame európske inštitúcie, aby zasiahli, aby zdroje boli rozdelené spravodlivo,“ uviedol predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský.
Starostka obce Radatice (okres Prešov) Gabriela Viazanková v tejto súvislosti zdôraznila, že samosprávy s pridelenými financiami narábajú mimoriadne efektívne a transparentne. Aj preto by podľa nej regióny mali rozhodovať o 40 percent prostriedkov určených na kohéznu politiku namiesto súčasných 20 percent. Pripomenula, že takto sú peniaze rozdelené napríklad v Poľsku.
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nezávislý) v reakcii uviedol, že regióny nie sú súkromnými pokladnicami predsedov samosprávnych krajov, ale patria ľuďom, mestám, obciam, ich starostom aj primátorom. „Regionálne eurofondy sa, bohužiaľ, počas posledného obdobia stali súťažou v tom, kto si cez Radu partnerstva uchmatne najviac namiesto spravodlivého prerozdelenia medzi veľkých aj malých,“ povedal.
Podľa vlastných slov osobne podporuje každú jednu iniciatívu, aby regióny dostali viac peňazí. „No odmietam predvolebnú demagógiu a politický obchod, pri ktorom konzervatívci s progresívcami zabúdajú na všetko, čo ich rozdeľuje, a dokážu sa spojiť len preto, aby opäť dostali peniaze pod svoju vlastnú kontrolu,“ dodal Migaľ.
