V Liptovskom Mikuláši si pripomenuli 89. výročie úmrtia významného slovenského básnika, spisovateľa, evanjelického kňaza a národného dejateľa Sú osobnosti, ktorých život sa skončil pred desaťročiami, no ich myšlienky, dielo a hodnoty nestrácajú na aktuálnosti. K takýmto osobnostiam nepochybne patrí aj Martin Rázus. Pri jeho pamätníku pred Mestským úradom v Liptovskom Mikuláši si 6. augusta 2026 […]
Menej ako 1 min.
min.
V Liptovskom Mikuláši si pripomenuli 89. výročie úmrtia významného slovenského básnika, spisovateľa, evanjelického kňaza a národného dejateľa
Sú osobnosti, ktorých život sa skončil pred desaťročiami, no ich myšlienky, dielo a hodnoty nestrácajú na aktuálnosti. K takýmto osobnostiam nepochybne patrí aj Martin Rázus. Pri jeho pamätníku pred Mestským úradom v Liptovskom Mikuláši si 6. augusta 2026 účastníci spomienkového stretnutia pripomenuli 89. výročie jeho úmrtia.
Martin Rázus zomrel 8. augusta 1937 v Brezne vo veku iba 48 rokov. Jeho životná cesta bola pritom mimoriadne bohatá. Rodák z Vrbice, dnešnej súčasti Liptovského Mikuláša, sa zapísal do slovenských dejín ako básnik, prozaik, dramatik, esejista, publicista, politik a evanjelický kňaz. Jeho pôsobenie však nemožno oddeliť od hlbokého vzťahu k slovenskému národu, jeho kultúre, jazyku a duchovnému životu.
Rázus vyrastal v skromných pomeroch a už od mladosti vnímal život obyčajného slovenského človeka. Študoval v Banskej Bystrici a Kežmarku, neskôr absolvoval evanjelickú teológiu v Bratislave. Počas svojho života pôsobil ako kňaz v Modre, Pribyline, Moravskom Lieskovom a napokon v Brezne. Popri duchovnej službe sa intenzívne venoval literárnej a publicistickej tvorbe i politickému životu.
Rodák, ktorý nezabudol na svoj kraj
Vzťah Martina Rázusa k Liptovu a jeho rodisku bol prirodzenou súčasťou jeho identity. Vrbica, v ktorej sa 18. októbra 1888 narodil, je dnes súčasťou Liptovského Mikuláša. Práve tu sa začala životná cesta človeka, ktorý neskôr výrazne vstúpil do slovenského literárneho, duchovného i verejného života.
Jeho literárne dielo je rozsiahle a zahŕňa poéziu, prózu, drámu, eseje i publicistiku. Medzi známe diela patria napríklad Maroško, Maroško študuje, To je vojna!, Argumenty či básnické zbierky, v ktorých reflektoval osobné, spoločenské i národné témy. Slovenské literárne centrum eviduje desiatky jeho knižných diel a vydaní.
Práve spojenie literárneho talentu, duchovného rozmeru a občianskej angažovanosti robí z Rázusa osobnosť, ku ktorej sa oplatí vracať aj dnes. Nebol iba pozorovateľom spoločenského diania. Bol človekom, ktorý mal potrebu pomenúvať problémy svojej doby, zaujať stanovisko a niesť zaň osobnú zodpovednosť.
Spomienka pri pamätníku
Spomienkové stretnutie pri Rázusovom pamätníku sa nieslo v duchu úcty k jeho osobnosti a odkazu. Medzi prítomnými boli podpredsedovia Matice slovenskej Marek Nemec a Peter Schvantner, ako aj tajomník Matice slovenskej Viliam Komora. Spoločne s matičiarmi položili veniec k pamätníku Martina Rázusa.
Veniec k pamätníku položila aj Katarína Verešová, predsedníčka Spolku Martina Rázusa, ktorý sa dlhodobo venuje uchovávaniu odkazu tejto významnej osobnosti.
Život a dielo Martina Rázusa vo svojom príhovore priblížila Želmíra Rybková, členka Výboru Miestneho odboru Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši. Pripomenula nielen jeho literárny a duchovný odkaz, ale aj jeho miesto v slovenskom národnom živote.
Podľa Mareka Nemca, podpredsedu Matice slovenskej, má pripomínanie Rázusovej osobnosti význam aj pre dnešnú generáciu.
„Martin Rázus patrí medzi osobnosti, na ktoré by sme nemali zabúdať. Jeho život nebol jednoduchý, no napriek tomu zostal verný svojim hodnotám, svojmu národu a svojmu poslaniu. Práve v tom je jeho odkaz aktuálny aj dnes – pripomína nám, že hodnoty, ku ktorým sa hlásime, treba nielen vyznávať, ale aj žiť.“
Odkaz, ktorý nezostáva iba v minulosti
Pripomínanie Martina Rázusa pritom nemá byť iba formálnou povinnosťou voči minulosti. Výročia sú príležitosťou znovu otvárať jeho dielo, čítať jeho texty a premýšľať nad otázkami, ktoré vo svojej tvorbe kládol.
Rázusov život bol poznačený službou – službou cirkvi, literatúre i slovenskému verejnému životu. Jeho pôsobenie zároveň ukazuje, že kultúra a národný život nevznikajú samy od seba. Potrebujú ľudí, ktorí sú ochotní venovať im svoj čas, talent a osobné presvedčenie.
Aj preto má spomienka pri jeho pamätníku v Liptovskom Mikuláši osobitný význam. Práve v meste, ktorého súčasťou je Rázusovo rodisko, sa stretávajú tí, ktorí chcú jeho meno a dielo pripomínať ďalším generáciám.
Martin Rázus zomrel pred 89 rokmi. Jeho knihy však nezomreli s ním. Jeho meno zostalo zapísané v slovenskej literatúre, kultúre i v národnom živote. A možno práve v čase, keď sa často hovorí o potrebe poznať vlastné korene, má jeho odkaz osobitnú váhu.
Spomienka v Liptovskom Mikuláši tak nebola iba pohľadom do minulosti. Bola aj pripomenutím záväzku, že na ľudí, ktorí svojím životom a dielom pomáhali budovať slovenské kultúrne a duchovné dedičstvo, nesmieme zabúdať.
Lukáš Tovský
