Hovoríme o potencionálnej škode viac ako 200 miliónov eur, prikladáme tomu veľkú dôležitosť a pomaly sa blížime k rozhodnutiu v tejto veci, hovorí európsky prokurátor JURAJ NOVOCKÝ. Juraj Novocký je európsky prokurátor, člen kolégia Európskej prokuratúry za Slovensko. V minulosti pôsobil na Úrade špeciálnej prokuratúry, dozoroval aj prípad vraždy Jána Kuciaka. V rozhovore sa tiež dočítate: ako […]
Menej ako 1 min. min.
Hovoríme o potencionálnej škode viac ako 200 miliónov eur, prikladáme tomu veľkú dôležitosť a pomaly sa blížime k rozhodnutiu v tejto veci, hovorí európsky prokurátor JURAJ NOVOCKÝ.
Juraj Novocký je európsky prokurátor, člen kolégia Európskej prokuratúry za Slovensko. V minulosti pôsobil na Úrade špeciálnej prokuratúry, dozoroval aj prípad vraždy Jána Kuciaka.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- ako sa Európska prokuratúra vysporiadava s novou realitou po zrušení ÚŠP a NAKA,
- aký prípad museli zastaviť z dôvodu skrátenia premlčacích lehôt,
- ako prebieha komunikácia s PPA,
- že Slovensko by namiesto 6 potrebovalo 10 delegovaných európskych prokurátorov,
- čo môže Európska prokuratúra robiť, ak členský štát nespolupracuje.
Text je kráteným prepisom rozhovoru, ktorý si môžete vypočuť ako podcast.
V júni to budú 4 roky, čo funguje Európska prokuratúra. Jej rozpočet na rok 2025 je necelých 86 miliónov eur. Dá sa povedať, koľko prostriedkov doteraz zachránila európskemu rozpočtu, respektíve národným rozpočtom?
Je ťažké porovnávať rozpočet, ktorý dostávame, s finančnými prostriedkami, ktoré sú predmetom našich vyšetrovaní. Napríklad na základe štatistiky, ktorú máme k dispozícii za minulý rok, Európska prokuratúra v roku 2024 vyšetrovala viac ako 2600 prípadov s celkovou hodnotou viac ako 24 miliárd eur.
Ten nepomer je zrejmý. Súčasne napríklad len hodnota zaisteného majetku, ktorý bude s najväčšou pravdepodobnosťou použitý ako kompenzácia spôsobenej škody, je len za minulý rok takmer 850 miliónov eur. V podstate sme za jedno investované euro, zachránili viac ako 10 eur každý rok – minimálne.
Vieme povedať, aké sú tieto čísla pre Slovensko?
Čo sa týka zaisteného majetku, za minulý rok sme požiadali o vydanie príkazov na zaistenie v celkovej hodnote viac ako 40 miliónov eur. Z toho sa nám reálne podarilo zaistiť majetok v hodnote zhruba 12 miliónov eur. Na Slovensku je 6 európskych delegovaných prokurátorov, čo vychádza zhruba na 2 milióny eur na každého z nich.
Ako ste sa ako inštitúcia nastavili na novú realitu na Slovensku po tom, čo boli prijaté nové trestné kódexy, zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry a NAKA? Toto boli zmeny, ktoré ste ako Európska prokuratúra pripomienkovali.
Musíme rešpektovať platný právny stav a to, že sme „prišli“ o nášho partnera na národnej úrovni z hľadiska zániku Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý bol okrem iného špecializovaný aj na trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ.
Samozrejme, negatívnym spôsobom na nás vplývali aj tie zmeny súvisiace so zánikom alebo reorganizáciou NAKA a vznikom Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Na druhej strane verím, že po období neistoty a zmien sa už situácia do značnej miery stabilizovala. Už nie sme vystavení takým radikálnym zmenám a najmä z nášho pohľadu neustálym zmenám v osobách vyšetrovateľov.
Postupne sa dostávame do stavu, do ktorého by sme chceli sa dostať. Máme svojich vyčlenených vyšetrovateľov, ktorí pracujú na „našich“ veciach. Z pozície EÚ sme pripravení im poskytnúť všetku súčinnosť, vrátane zabezpečenia ich vzdelávania.
Je to veľmi dôležitá vec, pretože viacerí z vyšetrovateľov, ktorí vyšetrujú „naše“ veci, nemali skúsenosti alebo nemali dostatočné skúsenosti s vyšetrovaním tohto druhu kriminality.
Čiže vidíte tam snahu vychádzať vám v ústrety v zmysle poskytnutia špecializovaných vyšetrovateľov, ktorých ale vy zároveň pomáhate, ako hovoríte, školiť?
Myslím si, že áno.
S vedúcimi pracovníkmi Úradu boja proti organizovanej kriminalite, s Prezídiom policajného zboru, sme prakticky v dennodennom kontakte. Komunikácia medzi nami nie je absolútne žiadnym problémom. Minulý rok boli tie problémy značné z hľadiska organizačných zmien, z hľadiska ich načasovania, možno do určitej miery aj nedostatočnej prípravy, ale postupne sa tie problémy podarilo vyriešiť.
Ste momentálne ako Európska prokuratúra súčasťou nejakých konzultácií s Európskou komisiou o vyhodnocovaní dopadov zmien prijatých na Slovensku?
Podľa mojich informácií komunikácia medzi Európskou komisiou a slovenskými národnými orgánmi naďalej prebieha v určitom rozsahu. Európska prokuratúra sa so svojimi poznatkami samozrejme delí s Európskou komisiou – na základe požiadania.
Môžem napríklad potvrdiť, že prebieha proces prípravy správy o stave právneho štátu v Slovenskej republike a so svojou časťou sme prispeli za Európsku prokuratúru. Naše poznatky sú jedným z podkladov pre Európsku komisiu.
Je súčasnosť tých podkladov aj informácia o tom, koľko aktívnych vyšetrovaní ste museli zastaviť z dôvodu úprav trestných kódexov? Napríklad z dôvodu zmeny premlčacích lehôt?
My sme pôvodný návrh novely trestného zákona, trestného poriadku do značnej miery kritizovali práve z toho dôvodu, že podľa nášho názoru – a nie len nášho, koniec koncov bol to názor aj Európskej komisie – pôvodný návrh nebol v súlade s európskym právom.
Som veľmi rád, že túto chybu alebo tento nedostatok si uvedomili aj slovenské orgány. Výsledná podoba novely v tejto časti bola do značnej miery v súlade s európskym právom. Takže hoci sme z dôvodu premlčania museli niektoré trestné veci zastaviť, stalo sa to skutočne len v ojedinelých prípadoch.
Dá sa povedať niečo o tých prípadoch, ktoré boli pozastavené?
V pamäti mám relatívne nedávny prípad, ktorý sa týkal korupcie pri zadávaní zákaziek. Podstata toho prípadu bola v tom, že prijímateľ dotácie z európskych zdrojov, respektíve štatutárny orgán tohto prijímateľa, vyžadoval od dodávateľov prác určitú formu provízie. Za to, že vyhrali zákazku, museli platiť províziu konkrétnemu štatutárnemu zástupcovi. Napriek tomu, že ten prípad bol pomerne dobre zadokumentovaný a myslím si, že na konci dňa by skončil pozitívne aj na úrovni súdu, z dôvodu premlčania sme tento prípad museli zastaviť.
Pritom tých korupčných prípadov nie je až tak veľa, keď sa na to pozrieme v tom koláči typov prípadov, aké riešite.
Pokiaľ si dobre pamätám, tak za minulý rok celkovo sme mali zhruba okolo 100 prípadov aktívnych a vyšetrovaní a korupcie sa v tom čase týkalo 5. Takže ten pomer je relatívne malý.
Aká je situácia v prípadoch, ktoré rieši Európska prokurátora na Slovensku? Z výročnej správy vyplýva, že v roku 2024 to bolo 69 otvorených vyšetrovaní.
Je to 69 nových prípadov za minulý rok a celkovo k 31. 12. 2024 sme mali zhruba 100 otvorených vyšetrovaní.
Na 6 prokurátorov.
Sme už v polovici apríla, ten počet už je vyšší. Ak si dobre pamätám číslo, ktoré som pozeral dnes ráno v našom internom elektronickom systéme, je počet otvorených prípadov niekde okolo 129.
Môžeme si niečo povedať o prípadoch zo Slovenska, napríklad o tých, ktoré sú už vo finálnej fáze, teda pred súdom?
V poslednej dobe sme podávali, alebo budeme ešte tento týždeň podávať, 3 alebo 4 obžaloby. Spravidla sa týkajú dotačných podvodov. Je tam jeden prípad, ktorý je pomerne zaujímavý z hľadiska toho, že sa týka aj bývalej vedúcej pracovníčky Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorá mala okrem iného umožniť neoprávnené čerpanie dotácie subjektu, ktorý nespĺňal podmienky pre priznanie tejto dotácie. Nebudem hovoriť detaily, pretože prirodzene rešpektujem prezumpciu neviny, ale je tam podozrenie, že aktívnym spôsobom umožnila čerpanie takejto dotácie.
Je na Slovensku v rámci dotačných podvodov viac takých, ktoré sa týkajú poľnohospodárskych platieb, alebo je ich viac v kohéznej politike, klasických eurofondoch?
Pokiaľ by som išiel čisto na počet prípadov, určite gro dotačných podvodov tvoria podvody v oblasti agrodotácií, v oblasti poľnohospodárstva. Na druhej strane, v týchto prípadoch sú relatívne nižšie sumy. Hovoríme tam o tisíckach, možno 10 tisíckach eur.
V oblasti iných dotačných programov nie je počet prípadov taký vysoký, ale máme prípady, kde, či už v oblasti kohézie alebo v iných programoch, sú škody podstatne vyššie. Hovoríme o škodách v rozsahu niekoľko desiatok, prípadne stoviek miliónov eur.
Jedna z najväčších káuz na Slovensku v oblasti poľnohospodárskych platieb bola kauza Dobytkár, tá ale nespadá pod vašu činnosť. Vysvetlime, prečo.
Európska prokuratúra začala svoju činnosť k 1. júnu roku 2021. Nariadením, ktorým vznikla, bola naša pôsobnosť určená na trestné činy, ktoré boli spáchané – zjednodušene povedané – po novembri roku 2017. Kauza Dobytkár sa týka prípadov, ktoré sa mali stať v roku 2016 alebo 2017, teda mimo našej časovej pôsobnosti. To je základný dôvod. Pri našom vzniku sme samozrejme podklady k tomuto prípadu mali v dispozícii. Posudzovali sme, či sme príslušní alebo nie, ale ten záver bol pomerne jednoznačný.
Národný kontrolný úrad nedávno vydal správu, v ktorej konštatuje, že v Poľnohospodárskej platobnej agentúre ani po kauze Dobytkár stále nefungujú protikorupčné mechanizmy. Je to niečo, čím sa nejakým spôsobom zaoberáte?
Správy Najvyššieho kontrolného úradu sú pre nás mimoriadne dôležité. Môžem povedať, že systém spolupráce s NKÚ je nastavený pomerne dobre a vo viacerých trestných veciach, nielen čo sa týka PPA, ale aj v ďalších veciach, vychádzame z podkladov, z dôkazov, ktoré zabezpečil NKÚ.
Vo vzťahu k PPA a záverov kontroly NKÚ – nie je to pre nás dôkaz o tom, že dochádza k trestnej činnosti, ale, samozrejme, je to pre nás podklad preto, aby sme činnosť PPA vnímali s väčšou ostražitosťou.
Vo vzťahu k PPA máme tiež nastavený určitý spôsob komunikácie. V minulosti sme absolvovali napríklad viacero vzdelávacích podujatí pre kontrolórov, pre zamestnancov PPA. Bohužiaľ, po voľbách nastali zásadné personálne zmeny a došlo k razantnej výmene pracovníkov PPA, najmä v rámci kontrolných orgánov. U nás sa to veľmi prejavilo razantným spôsobom tým, že kvalita a čiastočne aj počet trestných oznámení zo strany PPA na určité obdobie klesli.
Okrem dotačných podvodov, sú vo vašom hľadáčiku aj podvody s DPH. Hlavná európska prokurátorka Laura Kövesi si v úvodnom slove k výročnej správe kladie otázku, ako je možné, že organizované skupiny, ktoré sa týmito podvodmi zaoberajú, ich dokázali rozvinúť až na „priemyselnú úroveň“. Aká je z vášho pohľadu odpoveď na túto otázku?
Keďže si túto otázku kladieme, tak na ňu nepoznáme jednoznačnú odpoveď. Vnímame tú realitu cez naše prípady. Len za minulý rok sme mali takmer 500 prípadov podvodov s DPH, kde je celková škoda viac ako 13 miliárd eur.
Vidíme aj značný presun, často aj násilného organizovaného zločinu na najvyššej úrovni – typu mafie alebo talianskych organizácií, ako Ndrangheta – k týmto druhom podvodov.
Máme legálne zistenia v podobe nahratých telefonických rozhovorov, kde sa vrcholní predstavitelia týchto mafiánskych organizácií bavia o tom, že budú radšej páchať ekonomickú trestnú činnosť s DPH, pretože je výnosom porovnateľná napríklad s drogovou trestnou činnosťou, ale tresty, ktoré im reálne hrozia, sú relatívne nízke alebo nižšie.
Je už na Slovensku nejaký prípad, ktorý riešite a ktorý sa týka zdrojov z plánu obnovy?
Aktívnych vyšetrovaní, ktoré aktuálne máme, je samozrejme viacero. Môžem spomenúť pomerne komplexný a naozaj veľmi zložitý prípad rekonštrukcií nemocníc, ktoré boli financované z plánu obnovy. Tam hovoríme o potencionálnej škode viac ako 200 miliónov eur, čo je pomerne významná suma. Tomuto prípadu samozrejme prikladáme mimoriadnu dôležitosť. Práve preto, že tento prípad je pomerne komplexný a zložitý, tak aktívne spolupracujeme s Komisiou a s OLAFom, ktorí nám v tomto smere poskytujú svoje analýzy a svoje know-how.
Pomaly sa blížime k nejakému rozhodnutiu v tejto veci. Ťažko povedať, kedy to bude, ale pevne verím, že to bude v dohľadnej dobe. Napriek tomu, že je pomerne dobre zadokumentovaný, zložitosť celého projektu rekonštrukcie nemocníc a všetkých okolností je naozaj pomerne náročná na analýzu.
Začiatkom marca policajná prezidentka Jana Maškarová na rokovaní parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť hovorila, že vedú niekoľko línií vyšetrovaní v súvislosti s našou vojenskou pomocou Ukrajine z čias minulej vlády. Pri tej príležitosti povedala, že jednu z nich ste si prebrali na dozorovanie vy. Môžete túto informáciu potvrdiť?
Hovoríme tu o prípade, ktorý je do značnej miery nielen citlivý, ale predovšetkým nakladáme tam s utajovanými informáciami. Takže prirodzene nebudem konkrétny, ale môžem uviesť, že v jednej veci sme nedávno začali trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov.
Pokiaľ sme pred chvíľkou spomínali spoluprácu s NKÚ, tak práve v tejto veci výsledky a závery kontroly NKÚ boli pre nás jedným z podkladov, aby sme toto trestné stíhanie začali. O detailoch nebudem hovoriť. Len doplním, že pre nás je podozrenie zo spáchania trestného činu základom preto, aby sme mohli začať trestné stíhanie.
Nemá to nič spoločné so žiadnymi prepojeniami alebo domnienkami o politickom vplyve. Toto absolútne nevnímame. No pokiaľ zistíme, že je tam podozrenie – naozaj hovoríme vo všeobecnej rovine o podozrení zo spáchania trestného činu – v zmysle nariadenia sme povinní začať trestné stíhanie.
Žiadnym spôsobom nemôžem prejudikovať, akým spôsobom toto trestné stíhanie skončí. Sme len na začiatku vyšetrovania. Uvidíme na základe dôkazov a zabezpečených skutočností, aké bude rozhodnutie vo veci samotnej.
Myslíte si, že keby vznikala Európska prokuratúra v súčasných podmienkach, že by sa Slovensko stalo jej súčasťou? Že by Slovensko urobilo to politické rozhodnutie?
Chcem veriť, že áno. Koniec koncov, keď si spomeniete na slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v roku 2016, tak kompetencie Európskej prokuratúry, to sú všetko výsledky nášho predsedníctva. Veľmi dobre si pamätám, že keď sme sa rozprávali o podvodoch s DPH, bola to práve záležitosť a úspech slovenského predsedníctva, že sme v ťažkých rokovaniach presadili, že Európska prokuratúra bude mať aj túto kompetenciu.
Čo by z dnešného pohľadu Európska prokurátora potrebovala, aby svoju prácu mohla robiť efektívnejšie, lepšie, rýchlejšie? Je to viac rozpočtových zdrojov? Je to väčšia súčinnosť na národnej úrovni?
Je to kombinácia obidvoch skutočností, ktoré ste uviedli.
Už teraz vidíme, že počet prípadov nám rastie. Máme plus-mínus 160 európskych delegovaných prokurátorov, ktorí sa musia zaoberať viac ako 3000 prípadmi zložitej ekonomickej trestnej činnosti. Už teraz vidíme, že ten počet je nedostatočný.
Keď to len zoberiem z hľadiska slovenskej reality, máme plus-mínus 130 prípadov na 6 delegovaných prokurátorov. A to nie je celá ich činnosť. Musíte do toho zarátať aj asistencie, poskytovanie a vykonávanie úkonov pre kolegov z iných členských štátov. Minulý rok takýchto prípadov bolo viac ako 80.
Aj teraz, keď nahrávame tento rozhovor (15. apríla 2025, pozn. red.), vo viacerých členských štátoch prebieha pomerne veľká akcia súvisiaca so zadržaním podozrivých v súvislosti so závažnou ekonomickou trestnej činnosťou, s podvodmi s DPH, so zaistením ich majetku ako náhrady škody. A to sú veci, ktoré sú celkom určite značnou záťažou pre konkrétnych delegovaných prokurátorov.
Pokiaľ ide o spoluprácu s národnými orgánmi, tá v jednotlivých štátoch nie je na rovnakej úrovni. Máme veľmi dobré skúsenosti napríklad s Talianskom alebo aj v Rumunskom, kde sú vyčlenené špecializované orgány ako súčasti polície, ktoré sa venujú len a len prípadom Európskej prokuratúry. Naopak, máme štáty, a nechcem ich menovať, kde je napríklad opakovane nedostatok vyšetrovateľov.
Pokiaľ by sme dosiahli zvýšenie nášho rozpočtu, mohli by sme ho následne použiť na zvýšenie počtu Európskych delegovaných prokurátorov.
Aj na Slovensku?
Určite áno. Ak idem do porovnania s ostatnými štátmi, tak naša štatistika nám ukazuje, že na Slovensku by nemalo by šesť ale desať delegovaných prokurátorov. Ale, ako som povedal, náš rozpočet nám neumožňuje zvyšovať počet delegovaných prokurátorov.
Pokiaľ v procese prijímania rozpočtu na európskej úrovni dôjde k navýšeniu rozpočtu Európskej prokuratúry, jedna z prvých priorít bude navýšenie počtu Európskych delegovaných prokurátorov nielen na Slovensku.
Má Európska prokuratúra nejaké procesné páky na to, keď národné orgány nespolupracujú?
Priamy nástroj na nápravu samozrejme nemáme. Každý európsky prokurátor využíva kontakty na národné orgány, v mojom prípade na tie slovenské. Pokiaľ zistíme závažné nedostatky, tak túto skutočnosť signalizujeme Európskej komisii.
Európska komisia má viaceré aj priame nástroje. Máme prípady, kedy Európska komisia podala žalobu na konkrétny štát preto, že štát nevyvinul dostatočné úsilie na prechádzanie podvodom v colnej oblasti. Na konci dňa Súdny dvor rozhodol, že členský štát musel zaplatiť škodu, ktorá vznikla takýmto pochybením.
Môžem povedať, že na Slovensku v súčasnosti evidujeme jeden zásadný colný podvod, kde sa bavíme o škode presahujúcej niekoľko stoviek miliónov eur. A nechcem si predstaviť situáciu, kedy by sme museli povedať, že Slovenská republika nám pri vyšetrovaní takéhoto prípadu neposkytla dostatočnú súčinnosť. A nedajbože, aby v situácii, v ktorej sa rozpočet Slovenskej republiky nachádza, by Súdny dvor rozhodol, že Slovenská republika je povinná uhradiť túto škodu do rozpočtu Európskej únie.
Rozhovor vznikol v spolupráci s:
The post Novocký: Na Slovensku vyšetrujeme zložitý prípad týkajúci sa plánu obnovy appeared first on euractiv.sk.
