Europarlament schválil novú Európsku komisiu a tá nastúpi oficiálne do úradu 1. decembra. Čaká ju zložité obdobie, poznačené hospodárskymi problémami, bezpečnostnými hrozbami zo strany Ruska, tlakom čínskej konkurencie a nástupom Donalda Trumpa do prezidentského úradu, ktorý zrejme skomplikuje transatlantické vzťahy. Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravujeme pre DenníkN. Európska komisia prešla europarlamentom historicky najtesnejšou […]
Menej ako 1 min.
min.
Europarlament schválil novú Európsku komisiu a tá nastúpi oficiálne do úradu 1. decembra. Čaká ju zložité obdobie, poznačené hospodárskymi problémami, bezpečnostnými hrozbami zo strany Ruska, tlakom čínskej konkurencie a nástupom Donalda Trumpa do prezidentského úradu, ktorý zrejme skomplikuje transatlantické vzťahy.
Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravujeme pre DenníkN.
Európska komisia prešla europarlamentom historicky najtesnejšou väčšinou. Ak bude chcieť uspieť v riešení problémov, ktorým Únia čelí, musí byť schopná budovať kompromisy v polarizovanom Európskom parlamente, aj medzi členskými krajinami, kde sa k moci dostávajú populistickí politici.
Posilnenie priemyslu
Komisia chce predložiť Dohodu o čistom priemysle už počas prvých sto dní v úrade. Vychádzať bude z Draghiho správy. Pre Ursulu von der Leyenovú je to ťažisková hospodárska stratégia druhého mandátu, ktorá má zladiť ciele dekarbonizácie s udržaním konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.
Treba však upraviť očakávania, žiadne veľké investičné plány v stratégii nebudú. Európska únia má obmedzený rozpočet, drvivá väčšina z neho je pevne určená a žiadne významné nové zdroje čakať nemôže. Stratégia tak bude zvyčajným mixom znižovania regulácií (napr. povoľovacie konania, možno niektoré zelené pravidlá), preskupovania existujúcich výdavkov, snahy mobilizovať súkromné investície a (možno) uvoľnenia pravidiel pre národné výdavky.
Zelené pravidlá
Takzvané uhlíkové clo (CBAM) začne naplno platiť v roku 2026. No už od prvého januára 2025 budú pre importérov platiť prísnejšie pravidlá reportingu emisií spojených s dovážaným tovarom. So zavádzaním CBAM je spojená reforma systému emisných povoleniek. Firmy majú postupne stratiť možnosť získať ich bezplatne. Emisne náročný priemysel tlačí, aby ostal prístup k bezplatným povolenkám zachovaný.
Druhou horúcou témou sú emisné ciele na rok 2040. Komisia už v minulom roku navrhla redukciu emisií o 90 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Časť členských krajín nesúhlasí, nová Komisia tak musí pokračovať v hľadaní kompromisu.
Musí tiež reagovať na už spomínanú požiadavku veľkých európskych automobiliek a niektorých vlád o odklad emisných limitov pre osobné autá.
Donald Trump
Budúci americký prezident opakovane vyhlásil, že Európania „draho zaplatia“ za vysoký prebytok v obchode so Spojenými štátmi. Nie je dôvod mu neveriť. Ak sa Únia bude chcieť vyhnúť americkým clám v oblastiach, kde ju to najviac zabolí (automobilový, chemický priemysel), musí Trumpovi niečo ponúknuť. Od Spojených štátov môže napríklad nakupovať viac skvapalneného plynu alebo zbraní.
Problémom je, že už teraz USA dodávajú do Únie 48 percent LNG. Predlžovanie závislosti energetiky od zemného plynu nie je v súlade s európskymi plánmi na strategickú autonómiu ani s dekarbonizačnými cieľmi.
Zároveň platí, že čím viac biznisu dostanú americkí zbrojári, tým menej sa ujde európskym – čo tiež nesedí so snahou podporiť domáci obranný priemysel.
Obranný priemysel
Obranné výdavky sú prakticky úplne v rukách členských krajín. EÚ sa ich však snaží koordinovať a posilniť ich európsku pridanú hodnotu. Nová Komisia bude musieť dotiahnuť dohodu o Európskom programe pre obranný priemysel (EDIP), ktorý má podporiť spoločné investície. Od výsledku diskusie bude napríklad závisieť, do akej miery bude môcť EDIP financovať nákupy z krajín mimo EÚ.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
