Odkaz Žiadostí slovenského národa rezonuje aj po 178 rokoch

Prvý ucelený politický program Slovákov si v Liptovskom Mikuláši pripomenuli pietnym aktom aj odkazom pre mladú generáciu.

Odkaz Žiadostí slovenského národa zostáva živý aj po 178 rokoch. V Liptovskej Ondrašovej si 11. mája 2026 verejnosť, predstavitelia samosprávy, Matice slovenskej i študenti pripomenuli vyhlásenie Žiadostí slovenského národa – dokumentu, ktorý sa stal prvým uceleným politickým programom Slovákov a jedným z pilierov moderných slovenských dejín. Historický dokument bol vyhlásený 11. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši v období revolučných udalostí v Európe. Vznikol z iniciatívy predstaviteľov štúrovského hnutia a reagoval na potrebu presadiť práva slovenského národa vo vtedajšom Uhorsku. Podnet na jeho prijatie vyšiel od národovcov Jána Francisciho a Štefana Marka Daxnera, pričom text vznikal v prostredí spolku Tatrín na fare Michala Miloslava Hodžu. Na formulovaní dokumentu sa podieľali viaceré významné osobnosti slovenského národného života – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Samo Bohdan Hroboň, Gašpar Fejérpataky-Belopotocký či ďalší predstavitelia slovenského národného hnutia. Žiadosti slovenského národa obsahovali štrnásť bodov a predstavovali program politických, sociálnych i kultúrnych reforiem. Dokument požadoval rovnoprávnosť národov v Uhorsku, zavedenie slovenského jazyka do škôl, úradov a verejného života, vznik slovenských vzdelávacích inštitúcií, slobodu tlače a zhromažďovania, rozšírenie volebného práva či zrušenie poddanstva a feudálnych privilégií. Medzi požiadavkami sa objavila aj žiadosť o prepustenie básnika Janka Kráľa a Jána Rotaridesa z väzenia.

Spomienkové podujatie pri pamätníku v Liptovskej Ondrašovej sa uskutočnilo za účasti predstaviteľov mesta, Matice slovenskej, kultúrnych organizácií i verejnosti. Matica slovenská bola zastúpená podpredsedami Marekom Nemcom a Petrom Schvantnerom spolu s predsedom miestneho odboru Matice slovenskej Ferdinandom Chovancom. Podujatia sa zúčastnil aj primátor Liptovského Mikuláša a poslanec Národnej rady SR Ján Blcháč, viceprimátori Rudolf Urbanovič a Ľuboš Trizna, ako aj prednosta Okresného úradu Jakub Haluška. Vo svojom príhovore primátor Ján Blcháč zdôraznil historický význam mesta v slovenských dejinách: „Sú miesta, ktoré dejiny iba navštívia. A potom sú miesta, ktoré dejiny spoluvytvárajú. Liptovský Mikuláš patrí medzi ne“. Zároveň pripomenul hodnoty, ktoré dokument z roku 1848 priniesol: „Žiadosti hovorili o slobode, dôstojnosti, spravodlivosti, vzdelaní, o práve hovoriť vlastným jazykom a rozhodovať o vlastnom osude. Ich odkaz neumrel. Možno dnes nemusíme bojovať rovnaké zápasy ako naši predkovia. Ale aj dnešná doba potrebuje ľudí s charakterom. Ľudí, ktorí sa neboja postaviť za pravdu, za svoje mesto, za svoju krajinu a za hodnoty, ktoré nás držia pokope.“ Jedinečnú atmosféru spomienkového podujatia dotvárali aj dvaja členovia odboru Mladej Matice, ktorí držali zástavy. Želmíra Rybková, ako moderátorka, priblížila prítomným udalosti z mája 1848 a Milan Stromko prečítal znenie Žiadostí slovenského národa v ich 14 bodoch, čím symbolicky oživil odkaz jednej z najvýznamnejších udalostí slovenských dejín. Všetci dobovo oblečení v štúrovských kostýmoch a za spevu piesní v podaní spevokolu Senior.  Podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec ocenil kontinuitu každoročných spomienkových podujatí i účasť mladej generácie: „Teší ma, že dnes sme si rovnako dôstojne ako každý rok pripomenuli toto výročie. Naša najčistejšia a jedinečná generácia pod vedením Štúra, Hurbana a Hodžu 10. mája spísala a 11. mája vyhlásila Žiadosti slovenského národa. Matica slovenská v spolupráci s mestom Liptovský Mikuláš si tento významný krok našej histórie každoročne pripomína a teší ma aj skutočnosť, že sme dnes mali medzi sebou aj žiakov našich základných škôl, pre ktorých musí byť odkaz Žiadostí stále aktuálny a aj vďaka takýmto aktivitám isto bude. Uchovávať pamäť národa je jednou z prvoradých úloh Matice slovenskej.“ 

Podľa organizátorov zostávajú Žiadosti slovenského národa aj po takmer dvoch storočiach symbolom boja za slobodu, národnú identitu a občianske práva. Spomienkové podujatie v Liptovskej Ondrašovej tak nebolo len pripomenutím významnej historickej udalosti, ale aj symbolickým vyjadrením úcty k tým, ktorí sa zaslúžili o formovanie moderného slovenského národa.

Lukáš Tovský