Peniaze z 392 miliardového fondu môžu odísť z regiónov do obrany a korporácií

Európska komisia upravuje pravidlá najväčšieho investičného fondu Únie. Členské štáty tak budú môcť presmerovať eurofondy určené na znižovanie regionálnych rozdielov do ochrany konkurencieschopnosti či bezpečnosti, avšak aj na úkor malých podnikov a samospráv.  

Kohézne fondy tvoria až jednu tretinu rozpočtu Európskej únie. Program bol vytvorený s cieľom podporovať hospodársky rozvoj a dobiehanie bohatších susedov v rámci bloku, predovšetkým v chudobnejších regiónoch. Avšak vzhľadom na hroziacu ruskú inváziu, obchodné vojny so Spojenými štátmi a klimatickú krízu sa Komisia snaží využiť tieto prostriedky na riešenie nových problémov.  

Eurokomisár pre kohéziu Raffaelle Fitto v Štrasburgu argumentoval, že fond bol pripravovaný ešte pred pandémiou, pričom „svet sa odvtedy zásadne posunul”.  

Slovenská delegácia vo Výbore regiónov: Ako chce využiť nový mandát

Osem slovenských regionálnych a miestnych politikov sa unisono zhoduje, že aj v ďalšom období je treba zachovať silnú kohéznu politiku s určujúcim hlasov regiónov v tom, kam eurofondy smerovať.

V ďalších prioritách svojho pôsobenia v Európskom výbore regiónov sa už jednotliví členovia …

Nová doba, nové priority 

„Tradičné výzvy, ako sú bývanie a hospodárenie s vodou, sa zintenzívnili a objavili sa nové výzvy, vrátane konkurencieschopnosti, obrany, bezpečnosti a odolnosti,” vyhlásil Fitto. 

Navrhuje preto, aby členské štáty mohli presmerovať približne 392 miliárd z kohéznych eurofondov na programové obdobie 2021 až 2027 do nových priorít.  

Komisia tvrdí, že revízia eurofondov zvýši efektívnosť kohéznej politiky tým, že bude motivovať členské štáty a regióny k investíciám do strategických priorít EÚ. Rozvojový fond si má pritom zachovať svoj pôvodný účel – znižovanie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov a zmena financovania nie je povinná.  

Štát obciam rozdáva eurofondy na zamestnancov. Spoločné úrady pritom mali personál znížiť

Rezort vnútra v novej výzve ponúka samosprávam, ktoré zakladajú centrá zdieľaných služieb, 16 miliónov eur na platy. Pokiaľ však z nich najmú nových úradníkov, o 36 mesiacov, keď sa minú eurofondy, môžu mať problém s ďalšou prevádzkou.

Kam budú môcť štáty peniaze presmerovať? 

Zmena poteší napríklad veľké podniky či korporácie. Komisia totiž navrhuje rozšíriť podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja aj na veľké podniky v kľúčových oblastiach, ako je obrana, strategické technológie a dekarbonizácia. Štáty by mali podľa Komisie „podporovať rozširovanie malých a stredných podnikov (MSP) na takzvané „small midcaps“, teda firmy s 250 až 3000 zamestnancami”. 

Druhou silnou témou je zbrojenie. Návrh umožní členským štátom využívať eurofondy aj na budovanie odolnosti infraštruktúry pre vojenskú mobilitu, či rozširovanie výrobných kapacít firiem v obrannom sektore.  

Pre Slovensko môže byť zaujímavé, že prednosť dostanú kohézne programy vo východných pohraničných regiónoch, ktoré sú neúmerne zasiahnuté ruskou agresiou proti Ukrajine, ak presmerujú aspoň 15 percent fondov na nové strategické priority. 

Agenda zvyšovania dostupnosti bývania, ktorá po prvýkrát dostala aj samostatného komisára, má zdvojnásobiť objem pridelených fondov, aktuálne vo výške 7,5 miliardy eur. Členské štáty budú môcť využiť nový finančný nástroj vytvorený v spolupráci s Európskou investičnou bankou (EIB), ktorý skombinuje kohézne financovanie so zdrojmi EIB, iných medzinárodných finančných inštitúcií a národných podporných a komerčných bánk. 

Balík o možnom prepade eurofondov: Raši mohol na rezorty pritlačiť, no nechcel prehĺbiť vládnu krízu

Jedným z hlavných dôvodov pomalého čerpania eurofondov je podľa exministra investícií Petra Balíka prepustenie eurofondových odborníkov po výmene vlády. „Raši správnych úradníkov nahradil úradníkmi, ktorí už mali v minulosti možnosť niečo dokázať, no dostali čerpanie eurofondov na Slovensku do problémov,“ hovorí. 

Štáty budú môcť takisto zvýšiť investície do vodnej odolnosti, vrátane digitalizácie vodnej infraštruktúry a opatrení na zmiernenie dôsledkov sucha. 

V neposlednom rade bude možné využiť kohézne eurofondy na podporu investícií do energetických prepojovacích vedení a súvisiacich prenosových systémov, ako aj do rozvoja nabíjacej infraštruktúry pre elektromobilitu a uľahčiť financovanie dekarbonizačných opatrení. 

Objavila sa aj kritika 

Zmeny navrhnuté Komisiou ešte budú podliehať schváleniu ďalších unijných orgánov a členských štátov, na pôde europarlamentu sa tak už postupne začali ozývať prvé kritické hlasy. 

Europoslankyňa Ľubica Karvašová upozornila, že vzhľadom na ťažkopádny systém môže byť pre Slovensko náročné programové využitie včas zmeniť. „Aktuálne máme vyčerpané len približne štyri percentá dostupných prostriedkov, hoci sme už v polovici programového obdobia,” uviedla na sociálnej sieti.  

Hoci pozitívne zhodnotila možnosť podporiť reformy a špecifické problémy, je kľúčové podľa nej dbať na rovnováhu. „Nové priority nesmú ohroziť hlavný cieľ kohéznej politiky – znižovanie regionálnych rozdielov. Rovnako je nevyhnutné zachovať princíp partnerstva – samosprávy a regióny musia byť súčasťou rozhodovania,” dodala Karvašová. 

Diskusia | Končia eurofondy tak, ako ich poznáme?

Má EÚ dosť peňazí na to, aby podporovala priemysel aj infraštruktúru v regiónoch? Malo by Slovensko využiť možnosť presunúť časť dnešných eurofondov na podporu priemyslu? V diskusii sa na tieto otázky pýtame relevantných aktérov.

Prezidentka Komisie regiónov (CoR) Kata Tüttő vyslovila obavu, že kohézna politika by sa mohla stať iba lekárničkou, z ktorej by sa sanovali vedľajšie účinky meniacich sa priorít.  „Tento mechanizmus je dlhodobým tmelom, ktorý drží EÚ pohromade,“ citoval ju portál Euractiv.com. 

„Kohézna politika je v zmluvách EÚ definovaná ako územne zameraná politika určená pre regióny. Používanie týchto prostriedkov úplne iným spôsobom teraz vytvára dojem svojvoľnosti,“ uviedol profesor Centra pre európsky hospodársky výskum v Lipsku (ZEW), Firedrich Heinemann.  

Zmeny majú prebehnúť do konca roka  

Navrhnuté legislatívne zmeny v oblasti kohézie teraz prerokujú Európsky parlament a Rada EÚ. Pokiaľ bude schválený, štáty budú mať dva mesiace od nadobudnutia účinnosti revidovanej legislatívy, aby predložili Komisii svoje úpravy programu presunu eurofondov. 

Komisia bude mať následne dva mesiace na ich schválenie. Celý proces by mal prebehnúť do konca tohto roka s tým, aby nové programy mohli byť implementované od januára 2026.  

Všetky kohézne projekty vypracované v súlade so strategickými prioritami EÚ budú mať nárok na predbežné financovanie až do výšky 30 percent a financovanie EÚ pre investície do strategických priorít pokryje plných sto percent nákladov vo všetkých regiónoch.