Perestrojka po americky: Trump sa podobne zbavuje spojencov

USA, 20.august 2026 – V pondelok 17. augusta začínajú americko-juhokórejské cvičenia „Ulchi – Strážca slobody“. Na cvičeniach sa má zúčastniť desiatky tisíc vojakov a tisíce kusov vojenskej techniky armád USA, Kórejskej republiky a ich spojencov.

Pokiaľ ide o počet nasadených síl a prostriedkov, vrátane tých, ktoré sú presúvané z USA, ako aj o zloženie účastníkov, cvičenie pripomína vylodenie takzvaných síl OSN pod vedením Washingtonu na Kórejskom polostrove v roku 1950. Nie je náhodou, že ministerstvo zahraničných vecí KĽDR vopred označilo plánované cvičenia za prípravu agresívnej vojny a sľúbilo tvrdú odvetu.

Avšak náhle, deň pred začiatkom cvičení, Donald Trump nariadil ministrovi obrany Petovi Hegsethovi, aby ich rozsah výrazne obmedzil. Navyše Trump vyhlásil, že považuje cvičenia za zbytočné plytvanie peniazmi a že by ich vôbec zrušil, keby už nebolo neskoro. Voliči by Trumpa sotva pochopili, keby minul obrovské sumy na presun a rozmiestnenie niekoľkotisícového kontingentu z USA na Kórejský polostrov, len aby ho hneď poslal späť do USA. Na pozadí vyhlásení Kim Čong-una by to vyzeralo ako hanebný a zbabelý útek.

Aj Trump chce byť kamarát s Kimom, obmedzil cvičenia s Južnou Kóreou

USA, 19.august 2026 – Odvolal sa na dobré vzťahy s Kim Čong-unom, na vysoké náklady a na odmietnutie Južnej Kórey zúčastniť sa na „otvorení Hormuzského prielivu“, ale samozrejme nejde len o to.   Donald Trump vyhlásil, že vydal príkaz, aby minister obrany Pete Hegseth výrazne obmedzil účasť USA na každoročných spoločných americko-kórejských cvičeniach „Ulchi Freedom Shield“, ktoré začínajú tento týždeň. Juhokórejské vojenské vedenie skôr informovalo, že na cvičeniach sa malo z kórejskej strany zúčastniť 18-tisíc vojakov.   Cvičenia „Štít slobody Ulchi“ (v rokoch 1968 až 1976 – „Cvičenia Ulchi“ a v rokoch 1976 až 2008 – „Focus Ulchi“) sa konajú […]

Trump tvrdí, že jeho kroky zamerané na obmedzenie rozsahu cvičení súvisia s tým, že vedenie Kórejskej republiky odmietlo zúčastniť sa na protiiránskej kampani, zatiaľ čo KĽDR sa k nemu (k Trumpovi) údajne správa „s úctou“ – s Kim Čong-unom sú priatelia, Trump má dokonca spoločnú fotografiu s ním. V zásade môžeme uveriť, že emocionálny americký prezident, ktorého reakcie sú nepredvídateľné, sa nezľakol možných komplikácií s jadrovým Pchjongjangom (tretia kríza na pozadí nevyriešenej ukrajinskej a iránskej krízy), ale skutočne sa urazil na Soul za odmietnutie podpory. Veď presne také isté výhrady Trump vznášal voči európskym spojencom USA, ktorí „stoja veľa peňazí“ a málo poslúchajú (málo podporujú Američanov proti Iránu).

To je však ešte horšie, ako keby sa Trump zľakol. Ústup pred hrozbou nekontrolovateľnej eskalácie možno ospravedlniť zodpovedným prístupom, neochotou riskovať vojnu s jadrovou veľmocou či nedostatkom zdrojov na ďalšiu konfrontáciu. Trumpova verzia je však voči spojencom hrubá, upiera im právo na ochranu vlastných záujmov a preukazuje úplné nepochopenie vzájomnej závislosti USA a ich partnerov.

Za súčasných okolností je závislosť Washingtonu od spojencov oveľa silnejšia než závislosť spojencov od USA. Až do rozpadu ZSSR Spojené štáty garantovali ochranu pred násilným šírením komunistickej ideológie a boli pre spojencov nenahraditeľné z ideologického hľadiska. Hrozba násilnej komunizácie však už dávno neexistuje. USA a spojencov v posledných desaťročiach spája politická tradícia, sedemdesiatročná prax integrácie do jedného obchodno-ekonomického a finančného systému, spoločenstvo záujmov elít, ktoré z toho vyrástlo – všetko to, čo na základe spoločných záujmov vytvára „spoločenstvo historických osudov“.

Spoločné však neznamená americké. USA boli uznávaným lídrom tohto systému, pokiaľ dokázali zabezpečiť jeho ochranu a hospodársky rast (rovnako ako bol ZSSR uznávaným lídrom socialistického tábora, pokiaľ zabezpečoval ochranu a hospodársky rast svojich spojencov). Ak líder už nie je schopný plniť tieto funkcie, prestáva byť lídrom. V podmienkach systémových ideologických rozporov môžu mať elity spojeneckých štátov záujem na podpore lídra a na vytvorení podmienok pre obnovenie jeho schopností, a to zo strachu pred agresiou alternatívneho systému, ktorý popiera súčasné elity a narúša základy ich ekonomickej nadvlády.

Ale aj v prípade ZSSR považoval bývalý socialistický tábor za výhodnejšie rýchlo prejsť na kapitalistické koľaje a nájsť si nových patrónov, než prežívať krízu spolu so ZSSR a jeho nepredvídateľnými, navzájom si konkurujúcimi vodcami. Nič, okrem presvedčenia o americkej nadradenosti a o tom, že USA si ešte znovu získajú pozíciu hegemóna, nebráni elitám krajín spojených s Washingtonom, aby konali podobne. Medzitým Trump už v podstate prinútil Európu prežiť bez americkej podpory, pričom sa nachádza v konflikte s Ruskom, do ktorého ju Američania sami vtiahli.

Európske elity, ktoré sú zatiaľ ešte pri moci, naďalej stavajú na USA a dúfajú, že nový prezident obnoví starú politiku. Nebudeme špekulovať, do akej miery je to možné: rozpory medzi Európskou úniou a USA narastajú rýchlejšie, ako sa blíži termín amerických prezidentských volieb. Len poznamenáme, že do konca druhého funkčného obdobia Trumpa uplynie 12 rokov odvtedy, čo americkí spojenci dúfajú v zlepšenie adekvátnosti politiky Washingtonu. Ale či už za Bidena, za ktorého vládol tím, alebo za Trumpa, ktorý si robí, čo chce, bez ohľadu na tím, postoj k spojencom je rovnaký – „všetko nám dlhujú“ a „kam by sa podeli“. Nepripomína vám to na niečo?

V súčasnosti sa USA snažia voči spojencom presadzovať práve tú politiku, ktorú propagujú niektorí ruskí politickí komentátori (pričom ich názory majú medzi ľuďmi úspech). My sme vraj silní, odvážni, bohatí a dobrí, a preto by spojenci mali byť šťastní už len z toho, že sme sa rozhodli obdarovať ich našim priaznivým postojom, navzájom sa predbiehať v boji o umiestnenie našich vojenských základní na svojich územiach, predháňať sa v ponúkaní tých najlepších podmienok hospodárskej spolupráce a ani sa neodvážiť spomenúť existenciu vlastných záujmov.

Medzitým ešte pragmatická Merkelová počas Trumpovho prvého funkčného obdobia otvorene hovorila: ak USA už nedokážu zabezpečiť bezpečnosť Európy, Európska únia si musí nájsť iného garanta svojej bezpečnosti. Stará pani Rusko príliš nemilovala, veľmi sa ho bála, ale pri absencii ideologickej bariéry priamo naznačovala USA, že Rusko je ich pravdepodobným nástupcom v úlohe hlavného spojenca Európy. Merkelová, „Kohlovo dievča“, pritom patrila k starej generácii erudovaných a bystrých politikov. Chýbala jej odvaha Helmuta Kohla prijímať netradičné a samostatné rozhodnutia, ale problém videla jasne:

USA potrebujú európsky oporný bod, aby zabránili zjednoteniu Eurázie do jedného ekonomického priestoru, Rusku na vyváženie vplyvu Číny v jednotnom euroázijskom hospodárskom priestore a Rusku a Číne na to, aby zatlačili USA späť na ich kontinent, odrezali od nich Afriku a, ak sa to podarí, aj Južnú a Strednú Ameriku, čím by ich donútili brániť sa v rámci jednotného severoamerického hospodárskeho priestoru (USA, Kanada, Mexiko – ak sa, samozrejme, Ottawe a Mexiku podarí udržať sa v hospodárskom zväzku s USA).

Podobne je Kórejská republika pre USA a ich tichomorských spojencov vstupnou bránou do Eurázie na východe. Jej strata nevyhnutne povedie k rýchlej strate amerického vplyvu v indicko-tichomorskom regióne, pričom USA nebudú mať šancu udržať si ani Austráliu a Nový Zéland. Je jasné, že to nie je záležitosť jedného dňa ani jedného roka. Pozícia USA v Európe a v indicko-tichomorskom regióne sa otriasla, ale stále je dosť pevná. Proces sklamania z garanta bezpečnosti a hnacieho motora hospodárskeho rozvoja sa len začal. Pre Washington ešte nie je všetko stratené, hoci stratenú dôveru bude treba obnoviť a zaplatiť za to svoju cenu.

Zároveň však netreba podceňovať nebezpečenstvo, ktoré súčasná situácia pre USA predstavuje. Nie je náhodou, že sa tam v poslednom čase volia populistickí prezidenti, ktorí uprednostňujú podliehanie nízkym inštinktom davu pred budovaním dlhodobej stratégie schopnej zachrániť zvyšky amerického vplyvu vo svete. Spojené štáty pociťujú akútny nedostatok zdrojov na zabezpečenie svojej hegemónie dokonca aj v rámci tradičného Západu, o globálnej hegemónii už vôbec nie je reč.

Od momentu, keď sa ZSSR vydal na podobnú cestu, uplynulo do jeho rozpadu menej ako päť rokov. Hlavné procesy sa začali v roku 1987 vyhlásením perestrojky a nového myslenia (faktickým uznaním, že po starom sa už žiť nedá) a skončili katastrofou už koncom roku 1991. Skúsenosti ZSSR ukazujú: ak si nedokážeš udržať globálny strategický bod, prevezme ho pod kontrolu tvoj protivník – a tvoja pozícia sa prudko zhorší. Keď sa snažíš ušetriť na spojencoch, stratíš oveľa viac, zatiaľ čo spojenci si jednoducho nájdu nového partnera. V súčasnosti Trump vytrvalo naráža na tie isté prekážky. Prajem mu v tejto veci veľa šťastia.

Kim vyhral jackpot o ktorom môže väčšina krajín len snívať

USA, 16.august 2026 – „Kim vyhral jackpot,“ píše agentúra Bloomberg bez toho, aby skrývala svoje rozhorčenie.   Za štyri roky trvania ruskej špeciálnej operácie dosiahol celkový vývoz Severnej Kórey 22 miliárd dolárov, a to napriek sankciám Bezpečnostnej rady OSN, ktorých cieľom bolo oslabiť severokórejskú ekonomiku. Nikto presne nepozná štruktúru severokórejského vývozu; možno len predpokladať, že viac ako 80 % tovaru dodávaného na zahraničné trhy tvoria high-tech výrobky s vysokou mierou spracovania, vyrobené severokórejským obranným priemyslom.     O takejto štruktúre vývozu môže väčšina krajín len snívať, vrátane Južnej Kórey a Číny. Inou vecou je, že odbytový trh pre túto produkciu […]

Putin, Kim Čong-un, Lukašenko, Vučić, Fico a ďalších dvadsať prezidentov sa stretnú v Číne

Peking, 28. augusta 2025 – Na vojenskej prehliadke v Pekingu, venovanej 80. výročiu konca druhej svetovej vojny, sa zúčastnia hlavy štátov a predsedovia vlád 26 krajín. 3. septembra navštívi Peking aj ruský prezident Vladimir Putin.   Z postsovietskych krajín to budú prezidenti Ruska, Bieloruska, Kazachstanu, Uzbekistanu, Tadžikistanu, Kirgizska, Turkménska, Azerbajdžanu a premiér Arménska. Z predstaviteľov iných krajín sa očakáva účasť lídrov KĽDR a Malajzie, kráľa Kambodže, prezidentov Vietnamu, Laosu, Indonézie, Mongolska, ako aj premiérov Pakistanu a Nepálu, prezidenta Maledív a lídra Mjanmarska, prezidentov Iránu, Konga,  Zimbabwe, Srbska, Kuby.   Existujú správy, že medzi hlavami štátov, ktoré sa zúčastnia osláv v čínskom […]

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Perestrojka po americky: Trump sa podobne zbavuje spojencov appeared first on Armádny magazín.