⏱️ Čas čítania: 2 min (221 slov) Autor je ekonóm a manažér a je členom OKS. Stratégia riadenia štátneho dlhu rieši, ako si štát požičiava, ako rozkladá splatnosti, manažuje refinančné a úrokové riziko, pracuje s investorskou základňou a udržiava prístup na finančné trhy. To všetko je dôležité. Nie je to však odpoveď na jednoduchú otázku: […]
Menej ako 1 min.
min.
⏱️ Čas čítania: 2 min (221 slov)
Autor je ekonóm a manažér a je členom OKS.
Stratégia riadenia štátneho dlhu rieši, ako si štát požičiava, ako rozkladá splatnosti, manažuje refinančné a úrokové riziko, pracuje s investorskou základňou a udržiava prístup na finančné trhy. To všetko je dôležité. Nie je to však odpoveď na jednoduchú otázku: aký rating vlastne Slovensko chce mať?
Chceme krajinu s ratingom A, AA alebo raz aj AAA – ako Dánsko, Holandsko, Nórsko, Singapur, Švajčiarsko či Švédsko? Alebo nám stačí rating BB, CCC či dokonca D, aký majú Kolumbia, Kostarika, Etiópia, Bolívia alebo Venezuela? Alebo je cieľom len to, aby sme sa (ne)prepadli príliš hlboko?
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo technické zvládanie dlhu nestačí, ak štát nemá jasnú ambíciu, kam chce patriť medzi investormi.
- Ako malé otvorené ekonomiky s ratingom AAA pracujú s dôverou – a v čom Slovensko zaostáva.
- Prečo zníženie ratingu nebol náhodný moment, ale dôsledok dlhodobého strategického váhania.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 8% na dočítanie.
Zostáva vám 8% na dočítanie.
