Program rozvoja vidieka v problémoch: Čo minister Takáč nehovorí, čo hovorí nepresne a kde riskuje

Hrozí, že Slovensku prepadnú milióny eur v Programe rozvoja vidieka, ktoré majú podporovať investície farmárov. Minister Takáč pritom nehovorí, ako to súvisí s kauzou Dobytkár, a zavádza o tom, ako sa peniaze čerpali za jeho predchodcov. Problém chce riešiť aj vyhlasovaním nových výziev, na čo už nemusí zostať čas. Európska komisia už Slovensku odkázala, že obdobie na čerpanie sa predlžovať nebude.

Čerpanie európskych peňazí slovenským spôsobom je ako začarovaný kruh. Keď sa podarí vyriešiť jeden problém, hneď sa objaví ďalší.

Po tom, čo sa podarilo úspešne uzatvoriť eurofondové obdobie 2014 až 2020 a podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD) zažehnať aj riziko prepadu poľnohospodárskych priamych platieb, sa do vo veľkých problémov dostal Program rozvoja vidieka. Vláda Roberta Fica v stredu schválila akčný plán, ktorý z nich má program dostať.

Program rozvoja vidieka (PRV) je takzvaným druhým pilierom Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorý dotáciami podporuje poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov, ale aj samosprávy a vidiecke komunity (projekty Miestnych akčných skupín).

Hlavná časť z neho ale ide do agrosektora cez rôzne typy dotácií – na šetrnejšie poľnohospodárske postupy, na ekologické poľnohospodárstvo, podnikanie v znevýhodnených oblastiach, ale hlavne na investície do modernizácie výroby, teda nových strojov alebo maštalí a skladov.

Neprojektové schémy sa čerpali plynule, najväčšie problémy sú práve s investičnými projektami poľnohospodárov. Tí sa o peniaze môžu uchádzať po vyhlásení výzvy Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA).

Slovensko na Program rozvoja vidieka pre roky 2014 až 2020 (EÚ obdobie neskôr predĺžila) z EÚ dostalo 2,27 miliardy eur. Za desať rokov sa z neho podarilo vyčerpať 1,44 miliardy eur, čiže 63 percent prostriedkov. Aj s národným spolufinancovaním zostáva vyplatiť vyše 1,1 miliardy eur.

Podľa údajov Európskej komisie žiadny iný členský štát nečerpá peniaze z tohto programu tak pomaly ako Slovensko.

V európskych fondoch ale platí pravidlo N+3, ktoré pre zaistenie plynulého čerpania počas celého obdobia krajinám EÚ kladie každoročné méty čerpania. Z toho vyplýva, že ak Slovensko chce predísť prepadnutiu zdrojov, do konca tohto roka musí ešte využiť bezmála 300 miliónov eur a do konca roka 2025 spolu 740 miliónov eur.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) už naznačuje, že sa všetky európske peniaze zachrániť nepodarí a Slovensko preto v rámci takzvaného dekomitmentu o časť z nich nenávratne príde. „Chceme sa pokúsiť aspoň o polovičný zázrak,“ avizuje Takáč.

Skeptický je aj jeho kolega z vlády, minister investícií Richard Raši (Hlas-SD). „Držím ministrovi (Takáčovi) palce, lebo vyriešiť to, čo zdedil, bude nadľudská práca,“ odkázal Raši.

Ako sme sa sem dostali

Maléry investičných výziev minister pôdohospodárstva Richard Takáč pripisuje svojim predchodcom. „Predchádzajúce vlády Hegera, Matoviča a Ódora ročne v priemere čerpali nejakých 40 miliónov eur. Keby som šiel podľa tejto matematiky, tak musíme vrátiť asi 600 miliónov eur,“ počítal minister.

Jeho čísla ale nesedia ani s údajmi, ktoré v jeho akčnom pláne schválila vláda. Podľa tabuľky čerpania programu v ostatných štyroch rokoch množstvo vyčerpaných prostriedkov vždy prekročilo aspoň stovku miliónov eur. V roku 2020 to bolo 199 miliónov, rok na to 134 miliónov, 110 miliónov v roku 2022 a vlani dosiahlo 123 miliónov eur.

Takáč je ministrom od októbra minulého roka, čiže odpočet jeho práce vieme zatiaľ len odhadnúť. Za tento rok sa podľa vládneho materiálu dostalo k poľnohospodárom 24 miliónov eur. Ak by toto tempo zostalo zachované, tak by sme sa do konca roka dostali možno na sumu 50 miliónov eur, čo by bolo v období s prehľadom najmenej.

Minister Takáč má pravdu, že za predchádzajúcej vlády Smeru sa čerpalo najviac. V posledných dvoch rokoch nominantky SNS na čele rezortu Gabriely Matečnej poľnohospodári z PRV preinvestovali vždy vyše 200 miliónov eur.

Po parlamentných voľbách, keď sa kormidla na agrorezorte ujal Ján Mičovský (OĽaNO), sa čerpanie skutočne spomalilo. Minister Takáč ale verejne nehovorí o tom, že do veľkej miery za to mohla kauza Dobytkár, ktorá sa týkala podvodov práve v investičných projektoch financovaných z PRV v období vlád Smeru. V kauze bolo obvinených 21 ľudí vrátané bývalého šéfa PPA Jozefa Kožucha. Ako dotačné podvody fungovali, podrobne podľa výpovedí opísal Denník N.

EÚ nám v reakcii na kauzu, ktorá potvrdila systém úplatkov v projektovej podpore, o štvrtinu skrátila príspevky z eurorozpočtu na projekty. Vo vyplácaní peňazí videla nedostatky a stratila dôveru v slovenské úrady, že to vedia a chcú vyriešiť. Práve preto mal Mičovský po tlaku obmedziť PPA akreditáciu, čím sa vyplácanie investičných podpôr na vyše roka úplne zastavilo.

Súvislosť medzi kauzou a problémami s čerpaním nedávno napokon priznal aj súčasný šéf PPA Marek Čepko. „Je potrebné si uvedomiť, že tým, čo zažila PPA v minulosti, je z pohľadu Európskej komisie aj certifikačného orgánu najviac monitorovaná v rámci celej EÚ,“ povedal.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) potvrdila, že problémy s akreditáciou znížili záujem farmárov o projekty. Hlavné dôvody pomalého čerpania PRV ale vidí v kostrbatej administratíve na PPA, zdĺhavom verejnom obstarávaní a chýbajúcich ľuďoch na agentúre.

„Pokiaľ si chceli poľnohospodári napríklad postaviť nové maštale, tak sa zase stretávali s komplikovaným postupom pri vybavení si stavebného povolenia,“ uviedla pre EURACTIV Slovensko hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Staré verzus nové výzvy

Najdôležitejšie stále je dať čo najviac dostupných peňazí do výziev, aby sa farmári čo najskôr mohli o ne uchádzať. Tu má ministerstvo dve možnosti: naliať nové peniaze do bežiacich výziev alebo vyhlásiť úplne nové.

Výhodou prvej alternatívy je, že bude s najväčšou pravdepodobnosťou rýchlejšia. Poľnohospodári mali záujem o výzvu 4.1., cez ktorú si môžu investovať do strojov a výstavby. Počet žiadostí prevyšoval objem vyčlenených prostriedkov, a tak sa viacerým podpora neušla. Keby sa do výzvy pridali nové peniaze, môžu sa presmerovať priamo na nepodporené, ale pripravené projekty.

Za dofinancovanie výziev sa prihovára aj SPPK. „Sú tam zaujímavé a opodstatnené projekty zameriavajúce sa aj na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu, ktoré pri veľmi vysokej bodovej hranici v minulosti neprešli,“ upozorňuje Holéciová. Dodáva ale, že poľnohospodári sa nebránia ani novým výzvam.

Agrorezort plánuje využiť obidve možnosti. V akčnom pláne sľubuje navýšiť dve výzvy spolu o 116 miliónov eur. Jedna je určená hlavne lesníkom, druhá, spomínaná vzýva 4.1., poľnohospodárom.

V pláne má však pre farmárov vyhlásiť aj novú 50-miliónovú výzvu. Ministerstvo tým ale poľnohospodárov prekvapilo. Nemajú o nej žiadne informácie a chýbajú aj v schválenom dokumente. Z neho je zatiaľ jasné len to, že bude určená pre živočíšnu výrobu, čo nepoteší pestovateľov.

V tomto prípade ale agrorezort dosť riskuje. Sám Takáč hovorí, že aby PPA stihla vyplatiť peniaze v súlade s európskymi pravidlami, na podávanie žiadostí budú mať podniky čas do mája 2025. Čas medzi vypísaním výzvy a vyplatením peňazí farmárom na Slovensku štandardne trvá aj niekoľko rokov. PPA by po vyhlásení novej výzvy musela pracovať tak rýchlo, ako doteraz nebola zvyknutá. Navyše to bude robiť v čase, keď je v plnom prúde nová kampaň v priamych platbách a farmári čakajú na rozbeh nového Programu rozvoja vidieka pre roky 2023 až 2027.

„Nebránime sa ani novým výzvam, no mali by byť s nami odkonzultované, aby sa zohľadnili naše potreby. Teraz, keď máme už len rok na dočerpanie finančných zdrojov z PRV, tak potrebujeme procesy čo najviac zjednodušiť, urýchliť a vrátiť sa k posúdeniu aj minulých projektov,“ upozorňuje hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Takáč na tlačovej konferencii pripustil, že ak v programe zostanú peniaze, vyhlási aj špeciálnu výzvu pre obce do 1 000 obyvateľov a výzvu pre potravinárov.

Záchranný plán

Okrem toho Takáč sľubuje viacero procesných a legislatívnych zmien, ktoré majú poľnohospodárom zjednodušiť administratívu a uchádzanie sa o dotácie.

Od eurokomisie podľa jeho slov ministerstvo dostalo zelenú na zníženie počtu kontrolovaných projektov na miest. „Ako jediná krajina sme mali 100-percentnú kontrolu na mieste. Európska únia ukladá povinnosť päť percent,“ vysvetlil.

Ministerstvo tiež ide rozšíriť využitie katalógových cien vo výzvach, ktoré zaviedol jeho predchodca Samuel Vlčan (nominant OĽaNO). Pri výbere zakúpenej techniky z dotácií sa farmár pri takýchto výzvach nemusí trápiť s verejným obstarávaním, ale vyberie si, čo potrebuje, z predpripraveného katalógu.

V špeciálnom režime pôjdu projekty do 100-tisíc eur. Ministerstvo podľa Takáča má už od Komisie schválené, aby schvaľovanie takýchto investícií bolo jednoduchšie a rýchlejšie. Toto opatrenie by mohlo pomôcť hlavne malým projektom Miestnych akčných skupín (MAS), ktoré sú mesiace zablokované na platobnej agentúre. No a zrýchliť čerpanie by zas malo vyplácanie zálohových platieb pre schválené projekty.

Opatrenia podľa vládneho materiálu prijala aj platobná agentúra. Sľubuje zefektívniť procesy kontroly žiadostí a verejných obstarávaní, čo by malo zrýchliť vybavovanie žiadostí. PPA pokračuje v nábore nových ľudí, ktorí majú pomáhať vyhodnocovaním projektov a žiadostí. Od mája, kedy vláda schválila navyšovanie kapacít, sa agentúre zo 70 plánovaných miest podarilo obsadiť 44.

SPPK tieto kroky podporuje. „Máme informácie o tom, že nápravné kroky sa už začali, takže aj my čakáme na výsledky. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je pripravená pomôcť odborne a využiť regionálne siete kontaktov – cez naše regionálne poľnohospodárske a potravinárske komory – na našich poľnohospodárov,“ dodáva Holéciová.

Komisia nám už nepomôže

Koniec roka 2025 je pritom definitívny termín, hoci aj minister Takáč chcel na dočerpanie zvyšných peňazí viac času. Spolu s agroministrami z Bulharska, Česka, Grécka, Litvy a Rumunska sa pred júnovou Radou EÚ (AGRIFISH) podpísal pod list, ktorý Komisiu žiada o predĺženie obdobia na vyplácanie dotácií o dvanásť mesiacov.

Ďalšou požiadavkou je, aby exekutíva EÚ odpustila krajinám a prijímateľom povinnú spoluúčasť na projekte a aby Únia preplácala 100 percent hodnoty projektov. Odvolávajú sa pritom na klasické eurofondy, pri ktorých Komisia túto možnosť schválila.

To potvrdzuje, že s investičnými projektmi poľnohospodárov má ťažkosti viacero štátov EÚ, nie len Slovensko.

Predĺženie obdobia na vyplácanie dotácií odôvodňujú hlavne vojnou na Ukrajine. Tvrdia, že dovoz ukrajinských agrokomodít dostal farmárov do neistoty, čo sa prejavilo aj tým, že od projektov odstupovali alebo ich pozastavovali. Zaujímavé je, že ako dôvod uvádzajú tiež to, že Únia v čase pandémie COVID-19 a krízy vyvolanej ruskou agresiou posielala členským štátom viac finančnej podpory, čo vytvorilo tlak na platobné agentúry. Myslia tým hlavne Plán obnovy EÚ, do ktorého ale Slovensko agrosektor nezahrnulo, čiže ani viac nezamestnalo PPA.

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski na zasadnutí agroministrov ale túto snahu rýchlo schladil. Priznal, že poľnohospodári prežívajú ťažké obdobie a je dôležité, aby sa k nim dostalo každé euro, na ktoré majú nárok, no povedal, že prijatú legislatívu už Komisia nemôže meniť.

„Bohužiaľ, už nie je možné zmeniť legislatívny rámec, ktorý by umožnil predĺžiť dátum oprávnenosť výdavkov,“ povedal agrokomisár s tým, že to platí aj pre zmeny miery spolufinancovania projektov.