V ukrajinskom zajatí sú občania 51 krajín, ktorí bojovali na strane Ruska, oznámil dnes ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec bez ďalších podrobností. „Preto je dôležité čestne a otvorene hovoriť so svetom o tom, že účasť vo vojne na strane Ruska má reálne právne následky,“ povedal ombudsman na porade s vedúcimi ukrajinských diplomatických misií. Do začiatku tohtoročného […]
Menej ako 1 min.
min.
V ukrajinskom zajatí sú občania 51 krajín, ktorí bojovali na strane Ruska, oznámil dnes ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec bez ďalších podrobností. „Preto je dôležité čestne a otvorene hovoriť so svetom o tom, že účasť vo vojne na strane Ruska má reálne právne následky,“ povedal ombudsman na porade s vedúcimi ukrajinských diplomatických misií.
Do začiatku tohtoročného júla prišlo o život minimálne 3 589 cudzincov zo štyroch desiatok krajín, ktorí bojovali vo vojne na ruskej strane, poznamenala britská stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe s odvolaním sa na vlastné zdroje.
Agentúra AFP tento rok vo februári zverejnila reportáž z utajovaného väzenia na západe Ukrajiny, kde sa nachádzajú zajatci „snáď zo všetkých kútov sveta“, ktorí sa prihlásili bojovať pod ruskými zástavami „za slobodu“, „za mzdu za prácu“ či „pod nátlakom“, kým ich zajali na fronte. Teraz im neostáva než dúfať v neistú výmenu vojnových zajatcov.
Afričania vo väznici tvrdili, že ich najprv zavádzajúcimi ponukami na uplatnenie v civilných profesiách nalákali a potom násilne naverbovali do ruskej armády. Viaceré krajiny vrátane Toga svojim občanom odporučili necestovať do Ruska.
AFP spomenula tiež Taliana, ktorý podľa médií ušiel z krajiny pred súdom za znásilnenie dieťaťa, či obyvateľa Srí Lanky, ktorý argumentoval, že keby mal vo vlasti slušnú obživu, nemusel by sa vydať do vojny. Zajatec z Uzbekistanu tvrdil, že ho donútili podpísať kontrakt s armádou po tom, čo ho ruskí policajti obvinili z obchodovania s drogami.
Ombudsman Lubinec na porade veľvyslancov tiež uviedol, že diplomacia nie je len o medzinárodných konferenciách alebo rokovaniach, ale ide aj o osudy ľudí, ktorí čakajú na návrat domov, ako je 20 610 potvrdených prípadov deportácie a núteného vysídlenia ukrajinských detí. Z nich sa doteraz podarilo vrátiť domov 2 425 detí.
„Vyzval som ukrajinských veľvyslancov, aby pomohli zorganizovať návštevy medzinárodných delegácií v centrách pre ochranu práv detí. Vidieť následky ruských zločinov na vlastné oči je oveľa silnejšie, ako o nich čítať v správach,“ povedal.
