Poplatok 20 eur a registrácie u notára dva mesiace vopred – to sú prekážky, ktoré musia prekonať spotrebitelia, ak chcú hromadne žalovať obchodníkov pre nezákonné konanie. Slovenský zákon o kolektívnych žalobách v praxi nefunguje, varujú odborníci. Hromadné žaloby sú v slovenskom právnom systéme novinkou, zaviedli sa tam transponovaním európskej smernice v roku 2023. Majú pomáhať […]
Menej ako 1 min. min.
Poplatok 20 eur a registrácie u notára dva mesiace vopred – to sú prekážky, ktoré musia prekonať spotrebitelia, ak chcú hromadne žalovať obchodníkov pre nezákonné konanie. Slovenský zákon o kolektívnych žalobách v praxi nefunguje, varujú odborníci.
Hromadné žaloby sú v slovenskom právnom systéme novinkou, zaviedli sa tam transponovaním európskej smernice v roku 2023. Majú pomáhať spotrebiteľom napríklad v situáciách, keď je výška finančnej ujmy u jednotlivcov relatívne nízka, no je ich veľa.
Hoci môže ísť na strane obchodníka o státisícové až miliónové nezákonné obohatenia, individuálny spotrebiteľ v takom prípade prichádza len o relatívne nízku sumu, čo ho odrádza, aby išiel na súd samostatne.
Cieľom smernice bolo tento stav zmeniť. Členské štáty mali spotrebiteľom umožniť, aby sa mohli jednoduchým spôsobom spojiť a tým mať pred súdom výhodnejšiu pozíciu. Úlohou Slovenska pri transpozícii smernice bolo teda vytvoriť funkčný mechanizmus pre dosiahnutie nápravy a kolektívnu ochranu záujmov spotrebiteľov.
Slovenská úprava bráni uplatneniu práva
Spôsob, aký si Slovenská republika zvolila, však ide podľa metodičky a právnej expertky Spoločnosti ochrany spotrebiteľov Renáty Dolanskej proti duchu smernice.
Ak sa napríklad nepodarí v lehote do dvoch mesiacov od zverejnenia žalobného zámeru v obchodnom vestníku zabezpečiť registráciu minimálne 20 spotrebiteľov, nie je možné žalobu ani podať. To v podstate znemožní začať súdne konanie.
Podľa bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá zákon minulý rok vetovala, táto podmienka sťažuje podanie hromadnej žaloby. Byrokraticky totiž zaťažuje spotrebiteľov ešte pred jej samotným podaním. Keďže väčšina spotrebiteľov ani nesleduje obchodný vestník, zvyšuje to predpoklad, že sa spotrebitelia sa o tomto žalobnom zámere ani nedozvedia.
Hoci Čaputová vrátila zákon do parlamentu, ten veto prelomil a zákon opätovne schválil.
Zverejnenie žalobného zámeru dva mesiace vopred však znevýhodňuje aj obchodníkov. Vzniká totiž riziko, že už v úvode sporu prenikne na verejnosť neprimerane veľké množstvo nie nutne pravdivých informácií o možnom porušení práv spotrebiteľov.
Notársky poplatok je európsky unikát
Slovenskí spotrebitelia, ktorí by chceli takúto žalobu podať, musia ísť k notárovi, tam sa zaregistrovať, za čo musia zaplatiť 20 eur plus daň.
„V niektorých prípadoch môže ísť o odškodné, ktorého hodnota bude menej ako 20 eur alebo nápravou bude oprava výrobku či ukončeniu zmluvy. Ochota spotrebiteľov podať prihlášku u notára a zaplatiť notársky poplatok 20 eur plus DPH bude veľmi nízka,“ vysvetľuje Dolanská pre EURACTIV Slovensko.
Nikde inde v Európe obdobný model neexistuje, zhodli sa experti na diskusii v rámci I. spotrebiteľského summitu na Slovensku, ktorý sa konal minulý týždeň v Tatrách. V iných krajinách, kde sa – podobne ako na Slovensku – musia spotrebitelia k účasti na kolektívnej žalobe aktívne prihlásiť – takzvaný systém opt-in – je to zvyčajne verejný orgán, ktorý individuálnych žalobcov registruje a spája.
„Je zvláštne, že na Slovensku je to notár. Ak by som bol spotrebiteľ a chcel by som sa súdiť o 50 až 60 eur, asi by sa mi pre to nechcelo ísť preto k notárovi, podstúpiť celý process a ešte aj platiť 20 eur,” konštatuje odborník na spotrebiteľské parvo Stefaan Voet z Univerzity v Belgickom Luevene.
Podobne to vidí aj Andrejs Vanags zo spotrebiteľskej organizácia LPIAA v Lotyšsku. „Ľudia, ktorí už raz utrpeli nejakú ujmu, by nemali platiť ďalšie poplatky. Je zodpovednosťou verejnej správy, aby mu pomohla domôcť sa odškodnenia,” zdôraznil.
Ministerstvo spravodlivosti podmienku registrácie u notára odôvodňuje tým, že sa obávalo špekulácií. Kolektívne žaloby totiž môžu podľa zákona podávať spotrebiteľské združenia, nad ktorými nemá, v porovnaní s notármi, kontrolu.
„Chceli sme predísť situácii, kedy by sa účelovo založilo spotrebiteľské združenie, ktoré by kolektívnu žalobu vyhralo a vzápätí zmizlo aj s peniazmi, takže spotrebitelia by nedostali nič,“ zdôvodnila Soňa Beráková z Sekcie legislatívy občianskeho a obchodného práva na ministerstve spravodlivosti.
Preto celú agendu preniesli na notárov – tých vie podľa nej ministerstvo dohľadať, má ich pod kontrolou a vie ich aj sankcionovať. „Notár tie peniaze príjma, uschováva aj vypláca. Je to servis okolo spotrebiteľa. Jediné riziko, ktoré nesie spotrebiteľ je tých 20 eur,” uviedla na diskusii. Poplatok, ktorý musí človek zaplatiť, aby sa zapojil do hromadnej žaloby zdôvodnila tým, že „žiaden notár to nebude robiť zadarmo”.
Trovy znáša neziskové združenie
Ďalšou prekážkou, prečo sa na Slovensku kolektívne žiadosti nepodávajú, sú podľa diskutujúcich obavy spotrebiteľských združení, že im v prípade neúspechu budú pripísané súdne trovy.
Hromadnú žalobu totiž nepodáva samotný spotrebiteľ, ale oprávnená osoba, ktorými podľa slovenskej verzie zákona môžu byť spotrebiteľské združenia, „ktoré nie sú primárne založené za účelom zisku, ale majú vo svojej náplni podporu verejnoprospešných cieľov”. Neúspešná žaloba by ich teda v praxi mohla finančne zruinovať, takže radšej do sporov nejdú.
Beráková z rezortu spravodlivosti potvrdila, že spotrebiteľské združenia nesú veľké finančné riziko, ktoré ich môže od podávania žalôb odrádzať. Doplnila, že „potenciálne je možné tie trovy odpustiť v prípade osobitného zreteľa, na ten však sudca nemusí prihliadnuť.”
Ako ďalej
Mechanizmus hromadných žalôb by však mohol fungovať aj inak.
Aby sa spotrebiteľ vyhol notárskemu poplatku, mohla by zber prihlášok namiesto notára zabezpečiť osoba, ktorá podáva žalobu, navrhuje právnička Dolanská.
Ďalšia možnosť je, že spotrebitelia by sa ku konaniu prihlásili v rámci osobitného registra priamo na súde. Ľudia by sa prihlásili napríklad priamo k spisovej značke, pod ktorou súd vedie konanie. „Evidencia prihlásených spotrebiteľov tak mohla byť priamo realizovaná súdom počas súdneho konania a pre spotrebiteľov zadarmo,“ dodala.
V prípade povinnej registrácie 20 individuálnych žalobcov by sa Slovensko mohlo inšpirovať Českou republikou. Tam je síce je existencia 20 spotrebiteľov podmienkou, no spotrebitelia ešte v tejto časti sporu nemusia byť do konania formálne prihlásení.
Združenia tak v pred-sporovej fáze nemusia vyvíjať tlak na informovanie verejnosti, aby získali dostatočný počet prihlášok.V Česku stačí, ak všeobecne doložia, že poškodených spotrebiteľov môže byť viac ako 20.
