SLOVÁCI PRIPÚŠŤAJÚ, ŽE ČASTO NEDOKÁŽU NA INTERNETE BEZPEČNE ROZOZNAŤ OBSAH VYTVORENÝ POUŽITÍM UMELEJ INTELIGENCIE

Viac ako polovica Slovákov si nie je istá, či dokáže bezpečne rozpoznať obsah vytvorený umelou inteligenciou od reality. Najväčšiu mieru neistoty majú najmä starší ľudia nad 60 rokov. Najčastejšie sa však s pochybným AI obsahom stretáva mladšia generácia, ktorá na sociálnych sieťach a online trávi dokázateľne viac času. 

Ako často pochybujete, či je obsah na internete skutočný alebo vytvorený umelou inteligenciou? Podľa prieskumu agentúry Go4insight sa 62 % slovenskej populácie stretáva na internete s obsahom pochybnej autenticity minimálne raz do týždňa, z toho takmer dve tretiny dokonca každý deň. 

Dáta tiež ukazujú, že 46 % Slovákov a Sloveniek si verí, že dokážu rozpoznať obsah vytvorený AI od toho skutočného. Len 8 %  z populácie  si myslí, že ho rozozná s úplnou istotou.

Najčastejšie pochybnosti o autenticite obsahu majú mladí ľudia do 24 rokov, tí ale zároveň deklarujú väčšiu mieru istoty pri rozpoznávaní AI obsahu. To isté platí aj pre skupiny s vyšším príjmom či vzdelaním alebo o obyvateľoch Bratislavy. Muži si oproti ženám pri rozpoznávaní AI obsahu veria o niečo viac.

AI obsah nestačí len označiť, na recipientov pôsobí aj emocionálne

Jedným z dôvodov rastúcej neistoty pri rozlišovaní AI obsahu je nielen vyššia citlivosť používateľov, ale aj rapídny posun v kvalite generatívnych nástrojov. “Hranica rozpoznateľnosti sa posúva najmä pri nástrojoch na generovanie AI obrázkov či videí. Hoci sa veľkí hráči na trhu snažia zavádzať označovanie obsahu vodoznakmi alebo metadátami, v praxi to nemusí byť automaticky záruka rozpoznateľnosti. Pri nahratí na sociálne siete sa takéto ochranné prvky často mažú a voľne dostupné modely ich nevyžadujú vôbec. Používatelia sa tak nemôžu spoliehať len na technické označenie obsahu,” hovorí Marek Menke, Creative Director v DIVINO.

Generatívna AI sa postupne dostáva hlbšie do práce tvorcov a marketérov, čím sa zvyšuje aj frekvencia jej kontaktu s bežnými užívateľmi. Pochybnosti o autenticite obsahu na internete nepramenia len z jeho vizuálnej presvedčivosti. Podľa štúdie od Communications Psychology netreba zabúdať na psychologický efekt AI obsahu, ktorý na používateľov priamo pôsobí, napriek explicitnému označeniu, že ide o deepfake. Aj preto rastie tlak na označovanie generovaného obsahu. Sociálna sieť TikTok vyžaduje, aby tvorcovia označovali realistický AI-generovaný obraz, zvuk aj video, a Európska komisia už rozpracovala kódex pre označovanie AI-generovaného obsahu.

AI v rukách podvodníkov cieli na najcitlivejšie skupiny

Téma má aj výrazný bezpečnostný rozmer. Spoločnosť ESET v uplynulom roku upozornila na AI-generovaných „lekárov“ na TikTok-u a Instagram-e, ktorí zneužívajú dôveru v autority na predaj pochybných produktov. Nárast nastal aj v prípade investičných podvodov, pri ktorých je čoraz ťažšie odlíšiť legitímnu reklamu od deepfake podvodu. Práve pri skupinách, ktoré si v rozpoznávaní AI obsahu veria menej, tak nejde len o otázku mediálnej gramotnosti, ale aj o praktickú online bezpečnosť. 

„Ľudia dnes nesúťažia len s vlastnou pozornosťou, ale s nástrojmi, ktoré v priebehu sekúnd vytvoria presvedčivý text, fotografiu aj video. Ak má byť online prostredie dôveryhodnejšie, nestačí sledovať, či obsah vyzerá reálne. Potrebujeme vidieť aj jeho pôvod, kontext a jasné označenie,“ uzatvára M. Menke.

O prieskume

Reprezentatívny prieskum na populácii Slovenskej republiky vo veku 15-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na reprezentatívnej  vzorke 1 000 respondentov v mesiacoch január a február 2026. Prieskum bol realizovaný metódou Multimode – kombináciou osobného a online dopytovania.

Andrej Bača
PR manager

redakcia PremiumNews

The post SLOVÁCI PRIPÚŠŤAJÚ, ŽE ČASTO NEDOKÁŽU NA INTERNETE BEZPEČNE ROZOZNAŤ OBSAH VYTVORENÝ POUŽITÍM UMELEJ INTELIGENCIE first appeared on Premium NEWS™.