Člen správnej rady Trnavskej univerzity priklepol peniaze projektu Univerzitný klaster Trnava. Ministerstvo školstva podľa eurokomisie konfliktu záujmov nezabránilo a potom škodu nenapravilo. Slovensko tak príde o 1,2 milióna eur. Slovensko príde o 1,2 milióna eur z plánu obnovy. V roku 2021 totiž jednu z prvých výziev vyhodnocoval žiadateľ v jasnom konflikte záujmov. Peniaze priklepol projektu […]
Menej ako 1 min. min.
Člen správnej rady Trnavskej univerzity priklepol peniaze projektu Univerzitný klaster Trnava. Ministerstvo školstva podľa eurokomisie konfliktu záujmov nezabránilo a potom škodu nenapravilo. Slovensko tak príde o 1,2 milióna eur.
Slovensko príde o 1,2 milióna eur z plánu obnovy. V roku 2021 totiž jednu z prvých výziev vyhodnocoval žiadateľ v jasnom konflikte záujmov. Peniaze priklepol projektu Univerzitný klaster Trnava, aj keď bol členom správnej rady Trnavskej univerzity.
Európska únia nám celú sumu za projekt strhne z ďalšej platby. V žiadnom inom členskom štáte EÚ sa to zatiaľ nestalo.
„Potvrdzujeme, že ide o prvý prípad zníženia podpory v rámci Plánu obnovy v prípade závažnej nezrovnalosti,“ odkazuje hovorkyňa Európskej komisie pre EURACTIV Slovensko.
Ako dostal Univerzitný klaster Trnava 94 bodov
Problém vznikol hneď v úvode plánu obnovy. Ministerstvo školstva v júli 2021 vyhlásilo výzvu na spájanie vysokých škôl. Univerzity mali predstaviť cestovnú mapu vedúcu k ich spájaniu.
Jeden z prijatých projektov bol aj Univerzitný klaster Trnava. Projekt viedla Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave a jej projektovým partnerom bola Trnavská univerzita.
Výzvu hodnotili dvaja ľudia, ktorých si najalo ministerstvo školstva. No a tu vznikol problém. Jeden z hodnotiteľov bol totiž členom správnej rady Trnavskej univerzity.
„Hodnotitelia pred hodnotiacim procesom nedeklarovali absenciu konfliktu záujmov. Okrem toho Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky nezaviedlo explicitné usmernenie pre hodnotiteľov, aby sa zabránilo konfliktu záujmov,“ hovorí Európska komisia.
Obaja hodnotitelia vybrali trnavský projekt za najlepší, no ich bodové hodnotenie sa líšilo. Člen správnej rady, ktorého eurokomisia nemenuje, projektu udelil až 94 bodov. Svoje hodnotenia okomentoval iba dvoma vetami. Druhý hodnotiteľ projektu udelil 64 bodov a hodnotenie odôvodnil podrobnými pripomienkami.
Projekt bol vo výzve úspešný a ministerstvo školstva na konci roka 2021 zvýšilo bežné dotácie pre Univerzitu sv. Cyrila a Metoda o 1,225 milióna eur.
Univerzity o konflikte záujmov nevedeli
Projekty na spájanie univerzít boli súčasťou hneď prvej žiadosti o platbu z plánu obnovy. Eurokomisia ju Slovensku vyplatila koncom júla nasledujúceho roku.
Tesne predtým v audite odhalila konflikt záujmov. Slovensku však ešte dala príležitosť problém napraviť. Dôležité bolo, aby koneční prijímatelia, teda dve trnavské univerzity, 1,2 milióna eur, ktoré na projekt šli z plánu obnovy, vrátili.
Trnavská univerzita aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave (UCM) sa podľa svojich odpovedí o konflikte záujmov dozvedeli až po kontaktovaní redakciou.
„Za výber hodnotiteľov projektov zodpovedá vypisovateľ projektu, žiadatelia ani partneri nemajú právo poznať mená hodnotiteľov, preto nevedia ani o potenciálnom/existujúcom konflikte záujmov,” odkazuje oddelenie pre PR a marketing Trnavskej univerzite.
Keďže mená hodnotiteľov sú anonymné, univerzita nevie, kto z členov jej správnej rady o projekte rozhodoval. Členovia rady sa navyše od roku 2021 vymenili.
Aj UCM hovorí, že ich o konflikte záujmov nikto neinformoval. „My nerozhodujeme o výbere a kritériách hodnotiteľov. Takže sme nemali ako dopredu vedieť, kto náš projekt hodnotil. Popravde, hodnotenie bolo pre nás anonymné a boli sme informovaný len o výsledku,” hovorí Andrej Brník, prorektor pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou UCM.
Ako mohol štát peniaze zachrániť
V roku 2021 bol vo vláde Eduarda Hegera (Demokrati) ministrom školstva Branislav Gröhling (SaS).
„Problém vznikol v období, keď rezort školstva viedol bývalý minister Branislav Gröhling. V čase vyhlásenia výzvy a hodnotenia žiadostí o finančné prostriedky nebol na ministerstve zavedený postup, ktorý by od hodnotiteľov vyžadoval povinnú deklaráciu o neexistencii konfliktu záujmov,“ odkazuje ministerstvo školstva, ktoré dnes vedie Tomáš Drucker (Hlas-SD). Podobné stanovisko zaslal aj Úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy, ktorý vedie Peter Kmec (Hlas-SD).
Aj Eduard Heger, ktorý stál aj pri vzniku slovenského plánu obnovy, dnes prostredníctvom hovorkyne strany Demokrati tvrdí, že „uvedené záležitosti boli kompletne v gescii rezortu školstva“.
Gröhling na žiadosť o reakciu nezareagoval.
„Súčasné vedenie ministerstva po nástupe a dôkladnom prešetrení prípadu prijalo konkrétne opatrenia, aby sa podobné zlyhania v budúcnosti neopakovali. V komunikácii s Európskou komisiou, vedenou prostredníctvom NIKA sme poskytli všetky potrebné vysvetlenia,“ hovorí ministerstvo školstva.
Rezort však mal šancu ešte peniaze z plánu obnovy zachrániť tým, že by ich vymáhal od univerzít. To však urobiť nechcel.
„Pokiaľ ide o otázku vymáhania finančných prostriedkov od konečného príjemcu, ministerstvo túto sumu nevymáhalo, keďže pochybenie nastalo na strane štátu, nie na strane prijímateľa. Suma bola vrátená z rozpočtu ministerstva, pretože nebol dôvod postihovať prijímateľa, ktorý v tomto prípade nepochybil,“ odkazuje ministerstvo.
Miesto toho, aby peniaze vzali univerzitám, ich teda NIKA vzala ministerstvu a ponechala si ich na svojom účte s tým, že ich použije na iné projekty z plánu obnovy. Takéto riešenie však Komisii nestačilo, pretože stále platilo, že Slovensko dostalo peniaze za projekt, v ktorom bol konflikt záujmov.
Komisia teda ďalej Slovensko upozorňovala na to, že konflikt záujmov nepovažuje za vyriešený a že môže Slovensku peniaze strhnúť. Slovensko však ani ďalšie šance na zvrátenie strhnutia peňazí nevyužilo.
„Aj keď projekt nebol financovaný priamo z Plánu obnovy, ale zo štátneho rozpočtu, Európska komisia takéto riešenie neakceptovala a v máji tohto roka SR oficiálne informovala o nezrovnalosti,” hovorí pre EURACTIV Slovensko hovorca Úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy, Andrej Wallner.
V máji teda Komisia Slovensko informovala, že ďalšia platba z plánu obnovy bude o 1,2 milióna eur nižšia.
Riešenie trvalo štyri roky
Komisia tak rozhodla na základe konkrétneho paragrafu v pláne obnovy, ktorý hovorí o riešení prípadov podvodu, korupcie, či konfliktu záujmov.
Od vzniku problému až po rozhodnutie prešli takmer štyri roky. Za ten čas Komisia Slovensko viackrát informovala o výsledkoch auditu, aj krokoch, ktoré sa chystá urobiť, ak Slovensko situáciu nenapraví.
Plán obnovy prijala EÚ ako reakciu na vypuknutie pandémie COVID-19. Celkovo 6,4 miliardy eur mali na Slovensku podporiť štrukturálne reformy aj investície do zdravotníctva či školstva.
Európska komisia tento týždeň štáty upozornila, že im zostáva vyčerpať ešte zhruba polovicu všetkých dostupných peňazí. Slovenská vláda nedávno vyrokovala revíziu plánu obnovy, v rámci ktorej zrušila niektoré míľniky, ktoré by do budúceho roka pravdepodobne nestihla dokončiť.
The post Slovensko je prvá krajina, ktorá pre konflikt záujmov príde o peniaze z plánu obnovy appeared first on euractiv.sk.
