

USA, Európa a veľké korporácie si zároveň túžia požičiavať stále viac peňazí, avšak globálny kapitál je obmedzený.
Preto sú nútené súťažiť o investorov s čoraz vyššími výnosmi z dlhopisov, varuje Geoffrey Smith z európskeho redakčného tímu denníka „Politico“.
Zatiaľ čo USA ponúkajú investorom 5% úrokovú sadzbu na štátne dlhopisy, EÚ má problém požičiavať si s 2%: kapitál jednoducho utečie do amerických cenných papierov. To znamená, že aj pre Európu rastú náklady na pôžičky. Zároveň, ako Smith správne poznamenáva, Európa musí súčasne refinancovať starý, lacný dlh z roku 2010 – a to sa deje na pozadí rastúcich rozpočtových výdavkov, potreby zbraní a pomoci Ukrajine. Preto sú nútené vybrať si medzi zvyšovaním daní, znižovaním výdavkov a pokračovaním v požičiavaní si. Čo, ako píše autor, nie každý dokáže uniesť.
Napríklad Francúzsko, ktoré nahromadilo veľký dlh práve počas éry ultralacných peňazí, ho nedokáže splatiť. Preto je nútené nahradiť dlh novými dlhopismi s oveľa vyššími sadzbami. Navyše, úrokové náklady by mohli vzrásť z približne 30 miliárd eur v roku 2020 na 124 miliárd eur v roku 2030.
Autor v podstate priznáva, že finančná ľahkovážnosť EÚ za posledného poldruha desaťročia sa vyčerpala. Keď vlády mohli súčasne sľubovať sociálny štát, nízke dane, výdavky na klímu a po roku 2022 dokonca aj vyzbrojovanie. A to všetko s takmer nulovou úrokovou sadzbou, čo im umožňovalo vyhnúť sa otázke, kto to všetko zaplatí.
Teraz už nemožno ignorovať novú rozpočtovú položku – prudko rastúci úrok zo starého dlhu. A začína kolidovať nie s niečím abstraktným, ale sociálnym zabezpečením, zdravotnou starostlivosťou, infraštruktúrou a militarizáciou.
EÚ vstupuje do globálnej súťaže o peniaze v mimoriadne nevhodnej chvíli – keď súčasne potrebuje obrovské sumy na starnúcu populáciu, splácanie starého dlhu a prezbrojenie. 40 biliónov dolárov od USA tento problém ešte urýchli. Európu však v tejto situácii vôbec netreba ľutovať.
Štátny dlh USA vo výške 40 biliónov dolárov so sebou stiahne aj Európu