Extrémne horúčavy, dlhé obdobia bez dažďa, vysychajúca pôda a mimoriadne nízke hladiny riek už nie sú problémom vzdialenej budúcnosti. Dôsledky meniacej sa klímy vidíme aj priamo v Bratislave a jej okolí. Karloveské rameno Dunaja sa počas leta dostalo na mimoriadne nízku úroveň, Dunaj má za sebou historicky suchý júl a pre nízku hladinu Moravy už […]
Menej ako 1 min.
min.
Extrémne horúčavy, dlhé obdobia bez dažďa, vysychajúca pôda a mimoriadne nízke hladiny riek už nie sú problémom vzdialenej budúcnosti. Dôsledky meniacej sa klímy vidíme aj priamo v Bratislave a jej okolí. Karloveské rameno Dunaja sa počas leta dostalo na mimoriadne nízku úroveň, Dunaj má za sebou historicky suchý júl a pre nízku hladinu Moravy už viac ako mesiac nepremáva kompa medzi Záhorskou Vsou a rakúskym Angernom.
Klimatická zmena pritom neznamená iba rast priemernej teploty. Prináša častejšie a dlhšie horúčavy, obdobia sucha, ale zároveň aj prívalové dažde a lokálne povodne. Jeden z najväčších problémov spočíva v tom, že voda po intenzívnom daždi z miest a krajiny príliš rýchlo odtečie. O niekoľko týždňov neskôr pritom môže na rovnakom území chýbať.
„Klimatická zmena už nie je teoretická téma. Je tu dnes a vidíme ju na vlastné oči. Úlohou samospráv preto nie je iba reagovať na následky, ale meniť spôsob, akým plánujeme mestá, obce, školy, cesty či verejné priestory. Každá väčšia investícia musí počítať s tým, že podmienky o desať alebo dvadsať rokov budú iné ako dnes,“ hovorí predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Vodu treba zachytiť tam, kde spadne
Jedným zo základných princípov klimatickej adaptácie je zadržať čo najviac dažďovej vody priamo v území. Namiesto jej rýchleho odvádzania kanalizáciou môžu mestá a obce budovať dažďové záhrady, retenčné nádrže, priepustné povrchy či zelené strechy, vysádzať stromy a vytvárať plochy, do ktorých sa voda môže prirodzene vsakovať.
Rovnako dôležité sú opatrenia mimo zastavaného územia. Obnova mokradí, remízok a medzí, ochrana pôdy, vegetačné pásy či spomaľovanie odtoku vody z polí a lesov dokážu zmierniť sucho aj následky prívalových zrážok.
„Musíme prestať vnímať dažďovú vodu ako niečo, čo treba čo najrýchlejšie odviesť preč. Potrebujeme ju zachytiť tam, kde spadne, umožniť jej vsiaknuť do pôdy a postupne ju vrátiť do malého vodného cyklu. Neexistuje pritom jedno veľké opatrenie, ktoré problém vyrieši. Odolnosť územia vzniká kombináciou desiatok menších aj väčších zásahov,“ vysvetľuje Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégií, územného rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja.
Menej betónu, viac tieňa
Samostatnou témou je prehrievanie miest. Spevnené povrchy, asfalt, strechy a fasády počas horúcich dní akumulujú veľké množstvo tepla a večer ho postupne uvoľňujú. V husto zastavaných častiach tak vzniká efekt mestského tepelného ostrova.
Pomáha predovšetkým dostatok stromov a vegetácie, tienenie ulíc a námestí, vodné prvky, priepustné povrchy a kvalitne navrhnuté verejné priestory. Strom pritom nie je iba estetickým prvkom. Poskytuje tieň, odparovaním vody ochladzuje svoje okolie a pomáha zadržiavať zrážky.
Klimatická odolnosť sa preto musí dostať aj do strategického plánovania. Bratislavský kraj postupne zapracúva adaptačné princípy do svojich projektov a pripravuje opatrenia, ktoré sa týkajú hospodárenia s vodou, ochrany krajiny, školských areálov či verejných priestorov. Dôležitou súčasťou je aj spolupráca s mestami a obcami, keďže veľkú časť konkrétnych opatrení možno realizovať práve na lokálnej úrovni.
„Samosprávy majú v rukách množstvo nástrojov. Rozhodujú o územnom plánovaní, verejných priestoroch, cestách, školách či zeleni. Ak budeme pri každej investícii rozmýšľať aj nad tým, kde zostane voda, kde bude tieň a ako sa miesto bude správať počas horúčav, postupne môžeme vytvoriť oveľa odolnejšie územie,“ dodáva Juraj Droba.
