Svetový obchod hľadá únikovú cestu. Prinesie arktická trasa Slovákom vytúžené zlacnenie? (rozhovor)

Čo znamená obmedzenie plavby cez Hormuzský prieliv pre svetovú ekonomiku?

Cez Hormuzský prieliv prechádza veľká časť ropy určenej pre svetový trh, preto sa problémy okamžite premietajú do jej ceny. Drahšia ropa následne zvyšuje náklady cestnej, leteckej aj námornej dopravy a súvisiacich služieb. Perzský záliv je zároveň významným obchodným regiónom. Európa tam vyváža množstvo výrobkov a dováža suroviny či polotovary potrebné pre priemysel. Obmedzenie plavby preto nezasahuje iba energetiku, ale aj fungovanie výrobných a dodávateľských reťazcov.

Najviac ropy z regiónu odoberajú ázijské krajiny. Ako sa výpadok dotýka Európy?

Najvýraznejšie ho pociťujú Čína a India, ktoré z regiónu dovážajú veľké objemy ropy. Európa má dodávky diverzifikovanejšie, takže fyzický výpadok dokáže čiastočne nahradiť z iných zdrojov. Nemôže sa však vyhnúť cenovému dôsledku. Ropa sa obchoduje na globálnom trhu a rast jej ceny predražuje dopravu aj tovary bez ohľadu na to, odkiaľ konkrétna krajina surovinu dováža. Nepriamy dosah sa preto prejaví aj v strednej Európe a na Slovensku.

Jediná úžina, ktorá môže zastaviť svet: Hormuz sa zatvára a ekonomiky padajú na kolená

Vidieť už následky aj pri zásielkach smerujúcich na Slovensko?

Áno. Prvým dôsledkom je rast nákladov na palivá a prepravu. Druhým je narušenie harmonogramov lodí. Kontajnerové plavidlá rotujú medzi regiónmi podľa presných plánov, a keď sa časť flotily zdrží alebo musí zmeniť trasu, meškanie sa prenesie aj na linky, ktoré s Blízkym východom priamo nesúvisia. Zdržania sa tak môžu objaviť aj medzi Európou a Amerikou. Tovary smerujúce do Perzského zálivu alebo z neho navyše musia využívať náhradné prístavy a pozemné úseky. Dodacie lehoty sa predlžujú, kapacity sa preskupujú a firmy majú menšiu istotu, kedy zásielka dorazí.