⏱️ Čas čítania: 2 min (247 slov) Na Slovensku sa pozornosť pri odpadoch často upiera na ich likvidáciu, napríklad rozširovaním spaľovní, zatiaľ čo prevencia a triedenie zostávajú bokom. Komunálny odpad pritom z veľkej miery je recyklovateľný, problémom však je jeho nedostatočné triedenie. Mýtus recyklácie? Väčšina plastov stále končí na skládkach V komunálnych kontajneroch stále končí veľké množstvo […]
Menej ako 1 min.
min.
⏱️ Čas čítania: 2 min (247 slov)
Na Slovensku sa pozornosť pri odpadoch často upiera na ich likvidáciu, napríklad rozširovaním spaľovní, zatiaľ čo prevencia a triedenie zostávajú bokom. Komunálny odpad pritom z veľkej miery je recyklovateľný, problémom však je jeho nedostatočné triedenie.
Mýtus recyklácie? Väčšina plastov stále končí na skládkach
V komunálnych kontajneroch stále končí veľké množstvo zložiek, ktoré mali byť vytriedené. Ide napríklad o papier, plasty, sklo, kovy, tetrapaky, bioodpad, textil, drevo, elektroodpad či nebezpečné odpady.
Približne dve tretiny jeho obsahu by sa totiž dali ďalej spracovať. „Je potrebné robiť také aktivity, aby sme tento odpad v čo najlepšej možnej miere dostali zo zmesového odpadu. A keď to zrátame, tak je to takmer 66 percent,“ hovorí environmentálny expert Branislav Moňok.
Na Slovensku ročne vznikne podľa experta až 185 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa. Ak by sa vytriedilo všetko, čo sa dnes zo zákona triediť má, potom by objem zvyškového zmesového odpadu výrazne klesol. „Ak by sme všetko dokázali vytriediť, tak by to bolo 63 kilogramov na obyvateľa,“ dodáva Moňok.
Niektorí ľudia netriedia odpad kvôli pohodlnosti, iný zasa prepadajú mýtom o separácii. Odborníci vyvracajú tie najčastejšie z ni…
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
